Mečiarov bazmek, už si to uvedom,
nezaujímaš nikoho
Dohromady dosahuje počet členov všetkých troch súčasných koaličných strán plus mínus nejakých 18 000. Nie je to málo. Je to pomerne veľký ľudský potenciál, teda tí čo majú stranícky preukaz a nie sú lídrami svojich strán. Počuť ale o nich, alebo od nich, niečo?
V týchto dňoch na Slovensku pršalo a bolo chladno, aspoň tu na severe. Trávil som preto temer celý svoj čas dnu v teple. A tak ma pri tom varení, písaní článkov, pozeraní tlačoviek, televíznych politických relácií a sledovaní diania na internete napadlo trochu rozmýšľal aj nad členskou bázou koaličných subjektov. Nie dlho, lebo ma v podstate do toho nič nie je a mám aj svoje mimokomentátorské záujmy, ale nedalo mi to. Ako kto, ale ja som si uvedomil, že osobne nepoznám žiadneho radového člena troch koaličných strán.
Vlastne to platilo až do februára, lebo vtedy som sa s dvomi členmi strany Smer-SSD predsa len stretol keď som zišiel na štyri dni z hôr na dolniaky. Sympatickí, vzdelaní a inteligentní ľudia, to musím povedať. Mali sme o čom hovoriť - oni mne ako vidia situáciu zo svojho pohľadu a ja im aj o tom, čo som na podporu lídrov ich strany a strany samotnej ako komentátor a prekladateľ urobil. Nebolo toho za tých 23 rokov (od roku 2002) málo. Keď som to všetko položil vytlačené v papierovej forme pred nich na stôl vo dvoch jazykoch - slovenskom aj anglickom - boli prekvapení. Na stole toho ležalo toľko, že by to pomaly stačilo na slušný odpočet činnosti deviatej krajskej organizácie strany Roberta Fica. Nepreháňam, je to tak, a takto som to potom prezentoval aj dvom prekvapeným poslancom strany Smer v NR SR počas osobného stretnutia. S jedným vo februári, s druhým v máji.
Zároveň som sa kriticky vyjadril, že keď sme spolu s mojimi najbližšími priateľmi hneď na jeseň 2023 reagovali formou otvoreného listu komisárovi EK Reyndersovi na jeho bludy o novej slovenskej vláde a spustili preklad toho listu do Slovenčiny ako petíciu na podpory krokov súčasnej vlády R. Fica, nik mi na slušnú písomnú informáciu o tom liste Reyndersovi a petícii z Úradu vlády neodpovedal a ani len formálne nepotvrdil príjem. Nielen odtiaľ, ale ani zo sekretariátu vtedajšieho predsedu NR SR Petra Pellegriniho a ministra Šutaja Eštoka neprišlo nič. Tak vyzerá naša kultúra na ústredných orgánoch štátnej správy.... Obaja členovia Smeru boli veľmi prekvapení s tým, že oni o ničom nevedeli, im z centrály strany alebo z kraja na okresnú organizáciu nedal nikto o ničom vedieť, inak by boli petíciu okamžite s radosťou podpísali. Teoreticky mala tá petícia byť podpísaná minimálne trinástimi tisícmi členov Smeru, plus podpisy členov strany Hlas, samozrejme plus podpisy rodinných príslušníkov členov.
Nepochybujem o tom, že keď sa uskutočňujú výjazdové rokovania vlády v nejakom meste, tak tam na tom usilovne pracujú členovia Smeru z daného okresu a mesta - čo je ich psou organizačnou povinnosťou. Určite majú mnohí aj usmievavé fotografie s lídrami svojej straty na oslavách MDŽ alebo na vatrách zvrchovanosti, ale čo robia okrem toho celý čas politicky navyše? Počuť o nich? Kde? Možno ešte tak tlieskajú na republikovom sneme, možno niekde aj zasadajú, ale čo ešte okrem toho, myslím tým verejne....? No nič, to nie je mojou starosťou, na to majú riadiace orgány strany, ale spoliehať sa na hŕstku komentátorov na internete, pričom ani jeden z nás najfrekventovanejších komentátorov nie je členom nielen Smeru, ale ani žiadnej inej koaličnej strany, predsa nestačí. Nechcem nikomu vstupovať do svedomia, ako som tu predvčerom aj v inej téme napísal, ale nedá mi to. Teraz sa schyľuje k vylúčeniu strany Smer-SSD v skupine socialistov PES v Európskom parlamente. Čo na to radoví členovia Smeru? Ozvú sa nejako? Ako nezávislí komentátori to budeme samozrejme komentovať, už to kolega Martiška bravúrne urobil za nich, ale kde do psej matere je aj hlas členstva Smeru....?
Situácia v štáte a v spoločnosti je mimoriadne napätá, to tu nezvestujem žiadnu novinu. Vidíme to každý deň v médiách, na uliciach, na internete a najmä v parlamente. Strhuje sa tu k veľkým treskom, búrkam a hlbokým orbám, generál Gašpar sa obáva Srbského scenára, ministrovi Tarabovi sa už ktosi otvorene vyhráža smrťou, Naďova klika burcuje do generálneho štrajku.... Spoliehať v takejto vypätej a výbušnej situácii iba na pár alternatívnych komentátorov, že zas zaberú ako pred voľbami, by bolo nezodpovedné a bolo by to málo. Mňa do toho vlastne nič, čo je ma do pomerov v stranách vládnej koalície, ale nie je mi jedno ako to tu celé skončí a kam to má tento štát doviesť pod vedením opozície.
Michal Zöldy
