MEDIA NEWS
Španielsko sa nezúčastní na budúcom ročníku piesňovej súťaže Eurovízia v rakúskej Viedni, ak sa do nej bude môcť zapojiť Izrael. Oznámil to v utorok španielsky verejnoprávny vysielateľ RTVE s odvolaním sa na konflikt medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy, píše TASR podľa správ agentúr DPA, Reuters a AFP.
Španielsko je piatou krajinou po Holandsku, Slovinsku, Islande a Írsku, ktorá vyhlásila, že sa na súťaži nezúčastní, ak sa do nej bude môcť zapojiť Izrael. Je však prvou z takzvanej „veľkej päťky“ (Španielsko, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Taliansko a Francúzsko), ktoré automaticky postupujú do finálovej časti súťaže.
Navrhol to riaditeľ RTVE José Pablo López Sánchez a 15-členná správna rada tento krok odsúhlasila 10 hlasmi za, štyrmi proti a jeden člen rady sa zdržal.
Rovnaký krok minulý týždeň oznámilo Holandsko a sedemnásobný víťaz súťaže Írsko. Španielsky premiér Pedro Sánchez vyzval na vylúčenie Izraela z Eurovízie už v máji.
Eurovízia je medzinárodná súťaž populárnej hudby, v ktorej v priamom televíznom prenose súperia interpreti z viac ako 35 členských krajín Európskej vysielacej únie (EBU). Tohtoročný ročník v Bazileji prilákal 166 miliónov divákov v 37 krajinách. Zvíťazil rakúsky spevák JJ s popovo opernou skladbou Wasted Love. Na druhom mieste skončila práve izraelská speváčka Juval Rafaelová.
Spoločnosti Walt Disney, NBCUniversal a Warner Bros. Discovery žalujú čínsku AI firmu MiniMax. Dôvodom je „úmyselné a drzé“ porušovanie autorských práv. Ide v krátkom čase o druhú veľkú žalobu hollywoodskych spoločností na AI firmy.
Americké spoločnosti v žalobe podanej na súde v Kalifornii tvrdia, že MiniMax ignoruje americké autorské zákony. Čínsky startup tiež mal zneužiť známe filmové postavy chránené autorskými právami na propagáciu svojej služby Hailuo AI, ktorá generuje obrázky a videá.
.jpg)
Donald Trump opäť predĺžil lehotu, kedy musí ByteDance odpredať americké akcie TikToku alebo ukončiť činnosť v USA. Lehota mala končiť v stredu, podľa nového exekutívneho príkazu uplynie až 16. decembra.
Dosiahnutie rámcovej dohody s Pekingom už v pondelok oznámil americký minister obchodu Scott Bessent a následne potvrdil hlavný čínsky vyjednávač Li Čcheng-kang.
V piatok sa majú stretnúť Trump a jeho čínsky náprotivok Si Ťin-pching na rokovaniach o dokončení dohody.
Podľa informácií televízie CBS je súčasťou konzorcia amerických firiem, ktoré prevezme americké aktivity TikToku, tiež technologická spoločnosť Oracle.
Ilľaš pre médiá pravidelne komentoval udalosti v Bielorusku vrátane represií proti opozícii a spoluúčasti režimu Západom neuznaného bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka vo vojne rozpútanej Ruskom proti Ukrajine. Zadržaný bol v októbri 2024.
Ako písali provládne bieloruské médiá, dôvodom stíhania boli novinárove rozhovory pre nezávislé bieloruské médiá, ktoré Minsk vyhlásil za „extrémistické skupiny“, aj rozhovory so zahraničnými médiami vrátane ukrajinských.
Bieloruskí aktivisti bojujúci za dodržiavanie ľudských práv označujú Ilľaša za politického väzňa.
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko, ktorý v minulosti v snahe zlepšiť vzťahy so Západom viackrát prepustil celé skupiny politických väzňov, udelil v utorok milosť ďalším 25 odsúdeným, vrátane niektorých politických väzňov.
Najnovším signálom zlepšovania vzťahov medzi Washingtonom a Minskom bola aj účasť amerických vojakov na spoločnom rusko-bieloruskom vojenskom cvičení v Bielorusku, ktoré tento týždeň bojkotovali európski spojenci z NATO. Tieto manévre nasledovali po minulotýždňovej epizóde, keď ruské drony prenikli do vzdušného priestoru Poľska – pričom niektoré z územia Bieloruska –, čo západní predstavitelia odsúdili ako nebezpečnú provokáciu.
Líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská, ktorá po zmanipulovaných prezidentských voľbách v roku 2020 musela odísť do exilu, uviedla v rozhovore pre AP, že represie režimu pokračujú napriek výzvam prezidenta Trumpa. Lukašenkov režim podľa nej dáva „zatvárať novinárov do väzenia, aby naplnil cely, ktoré sa uvoľnili.“
Vo väzení je aj Ilľašova partnerka, novinárka televízneho kanála Belsat Kaciaryna Andrejevová Bachvalavová, ktorá bola v novembri 2020 v Minsku zadržaná spolu s kolegyňou Darjou Čulcovovou za streamovanie zhromaždenia prívržencov opozície. Vo februári 2021 boli obe odsúdené na dva roky väzenia za organizovanie nepovoleného zhromaždenia. V júli 2022 súd odsúdil Andrejevovú Bachvalavovú na nový trest v trvaní osem rokov a tri mesiace za „vlastizradu.“
Lukašenkov režim na spomínané demonštrácie odpovedal rozsiahlym zásahom, počas ktorého bolo zatknutých vyše 65.000 ľudí, tisíce ďalších polícia zbila, stovky nezávislých médií a mimovládnych organizácií museli buď prerušiť svoje aktivity, alebo boli zakázané. Významné osobnosti bieloruskej opozície z krajiny buď ušli, alebo skončili vo väzení.
Podľa ľudskoprávnej organizácie Viasna má Bielorusko v súčasnosti 1168 politických väzňov, medzi nimi aj zakladateľa tejto organizácie a laureáta Nobelovej ceny mieru Alesa Biaľackého.
.jfif)
Prezident Donald Trump udelil čínskej aplikácii pre krátke videá TikTok ďalší odklad, ktorý umožní pokračovanie jej fungovania v Spojených štátoch. Oznámil to v utorok (16. 9.) Biely dom. TASR o tom informuje na základe správ DPA a Reuters.
Napriek americkému zákonu, ktorý nariaďuje zákaz TikToku, pokiaľ nebude americká divízia aplikácie prevedená na domáce firmy, tak zostane dostupná minimálne do 16. decembra.
Americká vláda tento týždeň dosiahla rámcovú dohodu o predaji TikToku s Čínou, kde má sídlo súčasný vlastník aplikácie, spoločnosť ByteDance.
Čína označila dohodu s USA o TikToku za „obojstranne výhodnú“ a uviedla, že preskúma vývoz technológií a licencovanie duševného vlastníctva TikToku.
Minister financií USA Scott Bessent začiatkom týždňa povedal, že Trump a čínsky prezident Si Ťin-pching dohodu spečatia počas piatkového (19. 9.) rozhovoru.
Americká televízia CNBC v utorok uviedla, že dokončenie dohody by mohlo trvať ďalších 30 až 45 dní.
Trump neoznámil podrobnosti dohody, ktorá by si mohla vyžadovať súhlas Kongresu. Ten pritom v roku 2024 počas predchádzajúcej administratívy schválil zákon, ktorý požadoval odpredaj TikToku pre obavy, že k údajom amerických používateľov by mohla mať prístup čínska vláda, čo by Pekingu umožnilo špehovať Američanov alebo ich ovplyvňovať prostredníctvom aplikácie.
Dohoda, ktorá prevedie americké aktíva TikToku na amerických vlastníkov z čínskej spoločnosti ByteDance, je podobná dohode, ktorá bola vypracovaná začiatkom tohto roka, ale bola odložená po tom, čo Trump oznámil vysoké clá na čínsky tovar.
Podľa dohody si softvérová spoločnosť Oracle, ktorú vlastní Trumpov podporovateľ Larry Ellison, ponechá svoju úlohu poskytovateľa technických služieb pre TikTok v USA, uvádza sa v správe.
Americkí investori dostanú po dohode 80 % v novej dcérskej spoločnosti TikTok, informoval Wall Street Journal. Zvyšok má zostať čínskym akcionárom.
Financial Times zase informovali, že podľa správ z Pekingu americká odnož TikToku bude naďalej používať čínsky algoritmus ByteDance.
Rusko sa snaží vrátiť na medzinárodnú kultúrnu scénu ako hostiteľ obnovenej hudobnej súťaže
Intervízia, ktorá sa bude konať v sobotu v Moskve a má konkurovať pesničkovej súťaži Eurovízie, z ktorej bolo Rusko vylúčené pre svoju inváziu na Ukrajinu v roku 2022. Informovala v stredu agentúra DPA, píše TASR.
Koncept Intervízie nie je nový – podobná súťaž existovala už počas studenej vojny ako kultúrna protiváha Západu a priestor na propagáciu umelcov z krajín sovietskeho bloku. Ruský prezident Vladimir Putin nariadil jej obnovenie vo februári, a to v podobe, aby bola konkurenciou európskej súťaži. Eurovízia bola obľúbená aj u divákov v Rusku, kde sa v roku 2009 aj konala - na základe víťazstva
ruského speváka Dimu Bilana v ročníku 2008, pripomenula DPA.
Organizátori plánujú 3,5-hodinovú šou v aréne Live Arena v Moskve, ktorá má kapacitu 11.000 divákov. Vystúpiť má viac než 20 účinkujúcich z rôznych krajín sveta vrátane Bieloruska, Číny, Indie, Juhoafrickej republiky, Egypta a Kuby. Jedinou krajinou, ktorá sa zapojí do Intervízie aj do Eurovízie, je Srbsko.
Za Rusko bude súťažiť spevák Jaroslav Dronov známy ako Šaman, ktorý sa preslávil piesňou „Ja russkij“ („Som Rus“) oslavujúcou Kremeľ a inváziu na Ukrajinu. Šaman často vystupuje na štátom organizovaných podujatiach, napríklad pri výročiach anexie Krymu, a figuruje na sankčnom zozname Európskej únie.
DPA uviedla, že pôvodne mal vystúpiť aj americký spevák B. Howard, ktorý však v stredu zo súťaže odstúpil pre „nepredvídané rodinné dôvody“.
O víťazoch súťaže Intervízie rozhodne porota, nie divácke hlasovanie, informovala DPA.
Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov uviedol, že na Intervízii nebude „perverzia ani zosmiešňovanie ľudskej prirodzenosti“, čím narážal na extravagantné kostýmy a provokatívne vystúpenia, ktoré sú pre Eurovíziu typické. Lavrov zdôraznil, že súťaž sa zameria na národnú kultúru a tradície - v súlade s agendou Kremľa o ochrane konzervatívnych kultúrnych a náboženských hodnôt.
Podľa DPA je pesničková súťaž Eurovízie je známa svojou otvorenosťou voči LGBTI+ komunite – napríklad vďaka spevákovi Nemovi zo Švajčiarska, ktorý túto súťaž vyhral v roku 2024 a ktorý sa identifikuje ako nebinárny, či rakúskemu spevákovi vystupujúcemu pod menom Conchita Wurst, ktorý triumfoval v roku 2014.
V Rusku sú práva LGBTI+ výrazne obmedzené a verejné zobrazenie homosexuality je zakázané, uviedla DPA.
Rusko naďalej zvyšuje výdavky na programy určené pre mladých ľudí, novinárov a blogerov zo zahraničia, informoval v stredu spravodajský web Deutsche Welle (DW).
Podľa DW ruská Federálna agentúra pre Spoločenstvo nezávislých štátov, krajanov žijúcich v zahraničí a medzinárodnú humanitárnu spoluprácu (Rossotrudničestvo), ktorá v zahraničí presadzuje záujmy Kremľa a je považovaná za krytie pre činnosť ruských tajných služieb, minula na tieto účely rekordnú sumu za posledných 14 rokov, píše TASR.
Za necelý rok 2025 táto agentúra uzavrela na rôzne programy zmluvy v hodnote 412 miliónov rubľov. Táto suma je 1,5-krát vyššia než v roku 2024.
Väčšina z týchto finančných prostriedkov smerovala do programu s názvom Nová generácia, z ktorého sa financujú krátkodobé cesty do Ruska pre cudzincov vo veku 14 až 40 rokov – aktivistov, novinárov, blogerov, podnikateľov či vedcov. Pre týchto ľudí sa v Rusku organizujú výlety, túry, sú pozývaní na stretnutia s vládnymi úradníkmi a na školenia s propagandistami.
Očakáva sa, že v roku 2025 Rusko navštívi 1600 účastníkov tohto programu. V roku 2024 takto do Ruska pricestovalo 921 mladých lídrov, pričom 603 ich bolo z postsovietskych krajín a 264 z Afriky, Ázie, Blízkeho východu a Ameriky. Presný počet účastníkov z európskych krajín nebol vo výročnej správe ruskej vládnej agentúry zverejnený.
Anna Feňková, ktoré je docentkou na Amsterdamskej univerzite, podľa DW uviedla, že Kremeľ sa s pomocou Novej generácie snaží upevniť pozitívny imidž Ruska v krajinách Afriky, Ázie, Blízkeho východu a Južnej Ameriky.
Rusko zároveň prudko zvýšilo aj výdavky na propagáciu ruského jazyka v zahraničí. V roku 2024 bolo na to vyčlenených 500 miliónov rubľov a v roku 2025 už 1,8 miliardy rubľov. Okrem iného bola do zahraničia odoslaná aj kontroverzná učebnica dejepisu, ktorú editoval poradca ruského prezidenta Vladimir Medinskij.
Spravodajský web IStories, na ktorý sa odvoláva DW, pripomenul, že Rossotrudničestvo spolupracuje aj s rusky hovoriacimi diaspórami v zahraničí. Podľa investigatívnych novinárov IStories sa pobočky tejto agentúry - Ruské domy - využívajú aj na operácie ruských tajných služieb.
„Kvôli nedostatku diplomatického personálu po hromadnom vyhostení ruských špiónov a diplomatov z veľvyslanectiev v roku 2022 sa tieto centrá čoraz viac stávajú základňami pre operácie ruských spravodajských služieb, čo je jav pripomínajúci studenú vojnu,“ napísali investigatívni novinári Andrej Soldatov a Irina Boroganová, ktorí podľa webu IStories skúmajú ruské spravodajské agentúry.
Afganské úrady pod vedením fundamentalistického hnutia Taliban v stredu rozšírili obmedzenia prístupu na internet a prerušili pripojenie na internet prostredníctvom optických vlákien vo viacerých provinciách. Podľa úradov ide o súčasť kampane proti „nerestiam“, informovala agentúra AFP.
Príslušný príkaz vydal vodca Talibanu Hajbatulláh Áchúndzáda.
V posledných dvoch dňoch bol tak vysokorýchlostný internet odpojený v niekoľkých regiónoch Afganistanu a bez pripojenia sú desaťtisíce ľudí. V Balchu je teraz prístup k internetu možný iba prostredníctvom telefónnych sietí, ktoré však fungujú nespoľahlivo. V juhovýchodnej provincii Nangarhár toto opatrenie zatiaľ nezaviedli, no očakáva sa to v najbližších dňoch. Nemenovaný úradník z tejto provincie vyhlásil, že internetové aplikácie „negatívne ovplyvňujú ekonomické, spoločenské, kultúrne a náboženské základy spoločnosti a vedú ju k morálnej skaze“.
Rovnaké obmedzenia ako v Balchu hlásia aj provincie Badachšán a Tachár na severe a Kandahár, Helmand a Uruzgán na juhu krajiny.
Ministerstvo telekomunikácií ani vládni hovorcovia na otázky agentúry AFP bezprostredne nereagovali.
AFP informovala, že optické pripojenie je v Afganistane najpoužívanejšou technológiou a jeho nedostupnosť komplikuje aj pracovný život. Podnikateľ z Kandaháru, ktorý obchoduje s mramorom, upozornil, že ak sa problémy s internetom „nevyriešia, utrpíme veľké straty.“ Dodal, že bez rýchlej komunikácie so zákazníkmi v Dubaji a Indii príde o kontrakty.
Taliban v roku 2024 označil 9350 kilometrov dlhú optickú sieť – vybudovanú prevažne počas éry vlád podporovaných USA – za prioritu pre napojenie Afganistanu na svet a jeho vymanenie sa z chudoby. Po opätovnom prevzatí moci v roku 2021 však hnutie zaviedlo mnoho obmedzení v súlade so svojou interpretáciou islamského práva.
Copyright © TASR 2025
