Návrh zákona o digitálnom vysielaní -
Dôvodová správa
Dôvodová správa
k návrhu zákona o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní)
Všeobecná časť [1])
Nevyhnutnosť digitalizácie vysielania je determinovaná skutočnosťou, že ďalší rozvoj analógového vysielania nie je prakticky možný. Frekvenčné spektrum je ako prírodný zdroj v súčasnosti de facto vyčerpané. V tomto zmysle je digitalizácia starostlivosťou o obmedzený prírodný zdroj, ktorú vo väčšine zabezpečuje štát. Tlak na efektívnejšie využívanie frekvenčných pásiem vyhradených pre televíziu vytvárajú nové obsahové služby, ako aj technológie podporujúce mobilitu. Proces prechodu na digitálne vysielanie si vyžaduje preto legislatívu, ktorá ho bude podporovať a nespôsobovať jeho zdržanie.
Slovenská republika deklarovala Európskej komisii ukončenie analógového vysielania do konca roku 2012, avšak v súčasnosti neexistuje žiaden záväzný termín pre začatie pravidelného digitálneho vysielania ani jednotný legislatívny rámec, ktorý by pravidelnému digitálnemu vysielaniu umožňoval rozvoj a zabezpečoval prioritu v éteri.
Pôvodný plán začatia pravidelného vysielania v roku 2005 podľa materiálu „Národná politika pre elektronické komunikácie“ (schválený uznesením vlády SR č. 196 z 19. marca 2003) nebol naplnený aj s ohľadom na zdĺhavý proces medzinárodnej koordinácie frekvencií pre digitálne vysielanie.
Základné východiská – frekvenčné plánovanie
Prvými frekvenčnými plánmi Slovenskej republiky boli návrhy vysielačov na prechodné obdobie. Na stretnutí vo Vroclave (6. - 7. apríla 2004) prezentovali Česká republika, Poľsko a Nemecko – spolu s metódou kanálového potenciálu – svoje celoplošné frekvenčné plány pre sedem vrstiev DVB-T v pásme UHF a jednu vrstvu DVB-T v pásme VHF a poukázali na problémy pri tvorbe týchto frekvenčných plánov, predovšetkým na nutnosť posunu niektorých štokholmských prídelov z dôvodu efektívneho využitia frekvenčného spektra. Slovenská republika na tomto stretnutí prisľúbila zúčastneným, že začne pracovať na príprave celoplošného frekvenčného plánu DVB-T s rovnakým počtom vrstiev DVB-T.
V prvom kroku tvorby frekvenčného plánu DVB-T bolo potrebné analyzovať súčasné štokholmské prídely, stanovištia všetkých základňových vysielačov, ich vzájomné vzdialenosti, možnosti ich spájania do sietí SFN, reliéf terénu a množstvo ďalších parametrov na účely vytvorenia optimálnych oblastí z hľadiska veľkosti a tvaru. Na základe uvedených skutočností bolo vytvorených 12 oblastí frekvenčných vyhradení (tzv. allotmentov) pre celé územie SR.
Druhá časť prác pri tvorbe frekvenčného plánu DVB-T bola zameraná na návrh kanálov pre jednotlivé frekvenčné vyhradenia (allotmenty). Pri tvorbe tohto plánu boli v prvom rade použité štokholmské prídely, ktoré bolo možno použiť v danom allotmente na základe kanálového potenciálu. V priemere pripadli na jeden allotment približne tri štokholmské prídely a zvyšné TV kanály bolo potrebné nájsť. Nie vždy bolo možné nájsť pre každý allotment požadovaný počet TV kanálov. V niektorých allotmentoch bolo možné použiť len tri alebo štyri TV kanály pozostávajúce zo štokholmských i nových frekvencií. Preto bolo nutné tieto prídely posúvať, zamieňať a deliť, aby bolo možné nájsť vhodný počet TV kanálov pre každý allotment; to sa neustále opakovalo, až kým nebolo pre každý allotment nájdených minimálne sedem TV análov v pásme UHF. Výsledkom intenzívnej práce bol frekvenčný plán kompatibilný s plánom Českej republiky; medzi frekvenčnými plánmi Slovenska a Poľska bolo päť nekompatibilít, ktoré boli vyriešené v neskoršom období. Takto vytvorený frekvenčný plán možno považovať za počiatočný stav frekvenčného plánu Slovenska v rámci prípravy na RRC-06.
Koncom októbra 2005 dospela Slovenská republika ku predbežne konečnému frekvenčnému plánu pre vysielanie DVB-T. V tomto pláne bolo dosiahnuté jedno celoplošné pokrytie v pásme VHF a sedem celoplošných pokrytí v pásme UHF (okrem oblastí frekvenčných vyhradení Trenčín, Nitra a Veľký Krtíš; len 6 pokrytí je zatiaľ aj v oblasti B. Bystrice, tu by však doplnenie na sedem pokrytí prakticky nemalo byť problémom).
Požiadavky na zahrnutie tohto plánu do záverov konferencie RRC-06 boli ITU zaslané v požadovanom termíne, teda pred 31. októbrom 2005. RRC-06 sa konala v júni 2006, pričom SR na základe jej výsledkov v súčasnosti disponuje 7 úplnými frekvenčnými vrstvami a jednou neúplnou.
Základné východiská – vplyv na mediálny trh a analógových vysielateľov
Digitalizácia televízneho a rozhlasového vysielania znamená predovšetkým rozšírenie a liberalizáciu mediálneho trhu, možnosť zvýšenia počtu vysielaných programových služieb, keďže v porovnaní s analógovým vysielaním dovoľujú digitálne systémy v danom pásme umiestniť väčší počet programov a k tomu ešte niekoľko ďalších telekomunikačných služieb. Na základe uvoľnenia frekvenčného spektra dôjde k možnosti jeho ďalšieho využitia. Dochádza tak k zefektívneniu využitia frekvenčného spektra.
Vo frekvenčnom spektre sa pritom v období prechodu na digitálne vysielanie musia realizovať rozsiahle presuny, čo si vyžaduje niekoľkoročný podrobný harmonogram a nevyhnutnú multilaterálnu harmonizáciu. Realizovaním zmien treba zároveň očakávať postupné obmedzovanie funkcie analógových systémov, a tým i v niektorých lokalitách zhoršenie príjmu existujúceho analógového vysielania.
Pre spotrebiteľa (najmä diváka) by digitalizácia vysielania mala znamenať najmä zvýšenie počtu televíznych programových služieb a nové interaktívne služby. Interaktivita umožní obojsmerný tok informácií, čím môže byť divák priamo zapojený do príslušného programu či relácie vysielania. Interaktivita umožní aj domáce elektronické bankovníctvo, elektronické nakupovanie, elektronickú poštu a pod. Nezanedbateľným faktom je skvalitnenie služieb zlepšením kvality obrazu a zvuku, keďže signál digitálnej televízie je odolný voči rôznym druhom skreslenia. Spolu s digitálnym televíznym signálom je možné šíriť aj digitálny rozhlasový signál alebo internet.
Z hľadiska potrieb sociálnej inklúzie treba zároveň zvýrazniť, že digitálne vysielanie rozširuje možnosti používať aj doplnkové obsahové služby sprístupňujúce programové a interaktívne služby ľuďom so zdravotným postihnutím a ľuďom v postproduktívnom veku, čím možno zásadne zvýšiť úroveň uplatňovania ich práva na prístup k informáciám a na aktívnu účasť v rámci znalostnej spoločnosti.
Základné východiská – digitálna gramotnosť obyvateľstva [2])
Vo všeobecnosti možno teda povedať, že z hľadiska mediálneho správania sa obyvateľstva, by zavedenie digitálneho vysielania malo byť treťou najvýraznejšou revolúciou v tejto oblasti, hneď po zavedení mobilnej komunikácie a internetu.
Zavedenie digitálneho vysielania by v dlhodobom horizonte malo prispieť aj k zvýšeniu úrovne digitálnej gramotnosti obyvateľstva Slovenskej republiky, ktorá je v súčasnosti výrazne pod úrovňou priemeru EÚ 15 (tzv. starí členovia EÚ). Práve digitálna negramotnosť by však mohla byť aj brzdou rozvoja digitálneho vysielania na Slovensku. Podľa prieskumu Digitálna gramotnosť na Slovensku, ktorý realizoval Inštitút pre verejnej otázky v spolupráci s agentúrou FOCUS v júli a auguste 2005 na vzorke 1230 respondentov nad 14 rokov veku, dosiahol DLI (index digitálnej gramotnosti) hodnotu 0,33 (v možnom intervale od 0 do 1). V praxi to znamená, že v bodovom vyjadrení populácia Slovenska nad 14 rokov dosiahla len 33 zo 100 bodov. Prieskum tiež potvrdil rozdiely v jednotlivých regiónoch Slovenska (kým v Bratislavskom kraji dosiahol DLI hodnotu 0,45, tak v Banskobystrickom kraji to bolo 0,30 a Trnavskom kraji len 0,28.), ako aj v jednotlivých komponentoch gramotnosti (kým schopnosť komunikácie dosiahla hodnotu 0,44, tak DLI v komponente zručností pri práci s informáciami dosiahlo hodnotu len 0,27). Prieskum zároveň odhalil, že až 11 % populácie trpí absolútnou digitálnou negramotnosťou. V tomto kontexte treba poukázať aj na vysoký podiel populácie, ktorá sa za žiadnych okolností nie je ochotná naučiť sa pracovať s informačno-komunikačnými technológiami (19,1 %) a tých, ktorí či už z dôvodu veku alebo profesie neočakávajú, že by v ich situácii boli nútený naučiť sa pracovať s novými informačno-komunikačnými technológiami (8,3 %).
Práve vyššie uvedené skupiny populácie, zvlášť osoby so zdravotným postihnutím a osoby v postproduktívnom veku, môžu byť najvýraznejšie zastihnuté pravidelným digitálnym vysielaním.
Socioekonomické predispozície digitalizácie [3])
Typológia frekvenčných vyhradení (allotmentov SR)[4]) je postavená na sumárnej syntetickej charakteristike okresov vo všetkých sledovaných problémových oblastiach, t. j. ekonomická produkčná výkonnosť, zamestnanosť a trh práce, ľudský potenciál – populačná situácia, vzdelanostný potenciál, pohyb obyvateľstva, sociálna situácia, vybavenosť územia infraštruktúrou (technicko-informačno-obslužná infraštruktúra a environmentálna infraštruk-túra), osídlenie, urbanizovanosť a krajinno-ekologická situácia. Ide teda o komplexné zhodnotenie disponibilít každého okresu a ich typologické zaradenie podľa príbuznosti k iným okresom vytvárajúcim príslušný regionálny typ.
Výsledkom analýzy bolo vymedzenie 8 typov regiónov, ktoré možno považovať za relevantné z hľadiska sprehľadnenia sociálno-priestorovej situácie Slovenska (pozri Prílohu 1). Takto vypracovaná sumárna typológia regiónov je postavená na multidimenzionálnom empirickom základe zachytávajúcom široké spektrum problémových oblastí (celkovo 11 oblastí) relevantných pre zhodnotenie aktuálneho stavu, ako aj rozvojového kontextu každého z okresov SR.
Charakteristiky jednotlivých typov (allotmentov) z hľadiska disponibilít jednotlivých okresov, ktoré do týchto typov patria, sú uvedené v stručnej charakteristike v Prílohe 2. Charakteristika typov je založená na prezentácii hodnotenia silných a slabých stránok daného typu v sledovanom bloku premenných, pričom sa prihliada na tie ukazovatele, ktoré vykazujú významnú relevanciu, aby bola zabezpečená dostatočná homogenita typu. Priestorové rozloženie vymedzených typov na zvolenej úrovni približuje Príloha 1.
Výsledky typologických analýz umožnili konštatovať, že regionálna diferenciácia a výrazné regionálne disparity sú charakteristické pre súčasný stav sociálno-priestorovej situácie Slovenska. Tieto disparity zásadným spôsobom komplikujú rovnomernejší regionálny rozvoj a vyžadujú aplikáciu efektívnych nástrojov a politík na redukovanie medziregionálnych rozdielov a aplikáciu nových stratégií pre efektívny regionálny rozvoj.
Ukázalo sa tiež, že hospodárske a sociálne aktivity spoločnosti sú vo vzájomnej podmienenosti s charakterom a špecifikami jednotlivých územných celkov. Hospodárske a sociálne aktivity na území Slovenska sú nerovnomerne rozmiestnené. Je to podmienené jednak tým, že prírodno-geografické podmienky krajiny nevytvárajú priaznivé podmienky pre každú aktivitu v danom území, ako aj tým, že aktivity formovania sociálno-ekonomického systému aktívne a zámerne pôsobili (a pôsobia) na rozmiestnenie určitých hospodárskych a sociálnych činností v územiach, pričom majú značne selektívny charakter s preferovaním istých sídiel, regiónov a oblastí. Výsledkom pôsobenia týchto faktorov je existujúca výrazná nerovnomernosť v hospodárskom, sociálnom a civilizačnom rozvoji jeho jednotlivých regiónov a oblastí SR.
Počas transformačného obdobia sa jednotlivé regióny s rozdielnym prírodným, resp. primárnym a polohovým potenciálom a s diferencovaným stupňom jeho využívania, ako aj s rozdielnou schopnosťou reagovať na nové podmienky trhovej ekonomiky rozvíjali diferencovane.
Na jednej strane sa sformovali rozvinuté regióny s prevažne mestskou štruktúrou, so silne rozvinutými ekonomickými (najmä výrobnými a obslužnými) aktivitami, alebo regióny s intenzívnym poľnohospodárstvom, ktoré v oboch prípadoch aj naďalej priťahujú nové činnosti, vytvárajú aktívne prostredie pre investičnú aktivitu, modernú občiansku a technickú infraštruktúru.
Na druhej strane sa sformovali zaostalé (nerozvinuté) regióny s rastúcim podielom nezamestnaných, slabo rozvinutou a málo diverzifikovanou štruktúrou výroby a služieb, menej intenzívnym poľnohospodárstvom a rozvinutým lesným hospodárstvom, nižšou vzdelanostnou úrovňou obyvateľstva, nerozvinutou technickou a sociálnou infraštruktúrou a pod.
V rámci územia Slovenska je pozorovateľný nápadný rozdiel medzi okresmi západnej a východnej časti územia, ako aj medzi oblasťami s rozvinutou mestskou štruktúrou a prevažne vidieckymi priestormi. Diferenciácia sa však prejavuje i medzi nerozvojovými regiónmi južného a severného pohraničia, vrátane ich vnútornej diferenciácie. Poukazuje to na potrebu rešpektovania špecifík každého regiónu pri hľadaní rozvojových stratégií, ako i pri aplikácii regionálnych politík.
Prezentované klasifikačné a typologické analýzy dokumentujú, že Slovensko je diferencované prakticky na väčšine priestorových úrovní. Týka sa to tak rozdielov medzi mestom a dedinou, ako aj medzi okresmi, krajmi či oblasťami (NUTS II), čo dokumentuje, že regionálny rozvoj na Slovensku smeruje k prehlbovaniu regionálnych disparít a nerovnováh.
Na základe analýz bolo vytvorené odporúčané poradie pre postupné zavádzanie DVB-T podľa 8 typov vyspelosti regiónov. Typ 1 tvoria najpripravenejšie regióny, typ 8 najmenej pripravené regióny. Nasleduje zoznam regiónov podľa typov, ktorý prezentuje zároveň doporučenú etapizáciu zavádzania DVB-T v regiónoch:
§ Typ 1 – tvoria 4 okresy: Bratislava, Košice, Banská Bystrica, Zvolen
§ Typ 2 – tvorí 8 okresov: Pezinok, Piešťany, Trnava, Prievidza, Púchov, Trenčín, Nitra, Žilina
§ Typ 3 – tvorí 13 okresov: Malacky, Senec, Dunajská Streda, Hlohovec, Senica, Skalica, Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Topoľčany, Liptovský Mikuláš, Turčianske Teplice
§ Typ 4 – tvorí 12 okresov: Poprad, Martin, Považská Bystrica, Prešov, Banská Štiavnica, Ružomberok, Žiar nad Hronom, Humenné, Dolný Kubín, Spišská Nová Ves, Kysucké Nové Mesto, Michalovce,
§ Typ 5 – tvorí 5 okresov: Bytča, Čadca, Námestovo, Tvrdošín, Stará Ľubovňa
§ Typ 6 – tvorí 10 okresov: Galanta, Partizánske, Komárno, Levice, Nové Zámky, Šaľa, Zlaté Moravce, Brezno, Lučenec, Žarnovica
§ Typ 7 – tvorí 10 okresov: Detva, Krupina, Poltár, Bardejov, Levoča, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Svidník, Sobrance
§ Typ 8 – tvorí 10 okresov: Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Kežmarok, Sabinov, Vranov nad Topľou, Gelnica, Košice-okolie, Rožňava, Trebišov
Z uvedeného vyplýva, že najlepšie postavenie majú allotmenty Bratislava, Košice, Trenčín, B. Bystrica a Žilina.
Predispozície a očakávania koncového užívateľa [5])
1. Vybavenosť domácností TV prijímačmi
Domácnosti v SR sú vybavené TV prijímačmi (len 1% ich nemá), pričom viacpočetné (viacgeneračné) domácnosti často majú i viac prijímačov. Vidieť to rovnako na vidieku, ako aj v mestách a vo všetkých allotmentoch – rozdiely medzi nimi sú nevýrazné.
Pripojenie domácností na internet je početne nízke (vyše 1/5) a zatiaľ nemôže konkurovať iným typom príjmu TV signálu.
V domácnostiach prevažujú funkčné TV prijímače, ktoré sú už dlhšie v prevádzke (priemer 7,2 roka). Zhruba 1/5 vekom mladších domácností vlastní nové televízory.
2. Typy príjmu TV signálu
Na Slovensku dominuje príjem TV signálu prostredníctvom vlastnej antény (vyše polovica domácností). Viac ako 1/3 využíva káblovú prípojku, len 1/8 domácností spoločnú TV anténu v bytovkách, príjem zo satelitu vyše jedna desatina. Systém mikrovlnového pripojenia má u nás veľmi nízke zastúpenie (vyše 1%).
Vlastnú TV anténu využívajú najmä vidiecke domácnosti a v malých mestách. Veľké rozdiely vystupujú v porovnaní jednotlivých allotmentov: Najčastejšie ju majú v allotmentoch Veľký Krtíši, Bardejov a Michalovce, kým v allotmetnoch Bratislava, Košice a Banská Bystrica vlastnú anténu využívajú zriedkavejšie.
Spoločné TV antény sú na ústupe, vyskytujú sa najmä v mestách malej a strednej veľkosti, kde nepreniklo káblové pripojenie.
Príjem TV signálu cez káblovú prípojku je rozšírený hlavne v Bratislave, Košiciach a v krajských sídlach, čiastočne vo vybraných sídlach okresov. Pri členení územia SR na allotmenty majú najviac prípojok allotmenty Bratislava, Nitra a Poprad, najmenej ich majú allotmenty Veľký Krtíš, Žilina a Bardejov.
3. Počet využívaných TV kanálov
Koľko TV kanálov môže domácnosť sledovať závisí od toho, akým spôsobom prijíma televízny signál. Domácnosti s vlastnou TV anténou sú na tom najhoršie – žiadna nedokáže prijať viac ako 10 kanálov, ale bežne sú to len 4. Domácnosti využívajúce spoločnú TV anténu majú prístup k 12 kanálom, bežne len 5 – 6 kanálov. Domácnosti s káblovou prípojkou majú prístup až k 48 kanálom, priemerne iba 20.
Spokojnosť s počtom dostupných kanálov je napriek tomu vysoká (60 až 70%). Je to dané tým, že vidiecke domácnosti si nezvykli na väčší komfort. Najviac spokojných sa regrutuje spomedzi domácností využívajúcich káblovú prípojku. Pomerne spokojné sú domácnosti, ktoré prijímajú signál cez mikrovlný systém. Otvorená nespokojnosť s počtom TV kanálov sa prejavuje v domácnostiach využívajúcich spoločnú televíznu anténu (obyvateľstvo miest) a tiež u tých, čo sú odkázaní na vlastnú anténu (prevažne vidiecke obyvateľstvo).
4. Spokojnosť s technickou kvalitou obrazu a zvuku
V celoštátnom úhrne nie je celkom spokojná ani polovica domácností. Úplne alebo sčasti sú spokojné domácnosti s káblovou prípojkou a využívajúce UPC Direct. Najviac nespokojnosti sa objavilo v domácnostiach s vlastnou anténou, najmä v menších obciach, a o niečo menej u tých, čo používajú spoločnú TV anténu. Práve týmto dvom kategóriám – sú pritom najpočetnejšie – by mal najviac pomôcť prechod na digitálnu televíziu. Problém je v tom, že značná časť z nich nepozná komfort príjmu TV signálu, aký majú veľké mestá, uspokojujú sa s tým, na čo sú navyknutí; zväčša ide o sociálne slabšie vrstvy.
5. Informovanosť o terestriálnej digitálnej televízii
Každý šiesty občan SR o tom dosiaľ ani nepočul a skoro každý tretí čosi zachytil, ale nevie fakticky nič povedať o prednostiach digitálnej televízie. Pri takomto stave informovanosti nemožno očakávať pozitívne reakcie na ponuku nových služieb.
Záujem o získanie nových informácií k danej problematike je pomerne veľký (65% dospelej populácie). Ovplyvňuje ho vek (mladšie ročníky by ich privítali) a najmä príjmová situácia domácností; nízkopríjmové skupiny majú malý záujem, vysokopríjmové domácnosti sú úplne otvorené prísunu nových informácií o digitálnej televízii. Kým v allotmentoch Rimavská Sobota, Trenčín a Košice je záujem o ne veľký, vo Veľkom Krtíši je tento záujem len polovičný. Ľudia, ktorí sa dopočuli o pokusnom vysielaní DVB-T, majú záujem o informácie
Verejnosť preferuje najviac získavanie týchto informácií z televízie, potom z dennej tlače; táto kombinácia bola najviac žiadaná. Úspešná by bola aj kombinácia televízie a časopisov, príp. televízie a letákov, plagátov, či informačných brožúr.
6. Očakávania prínosu digitálnej televízie
Verejnosť najčastejšie očakáva zlepšenie kvality obrazu (zvuku) a možnosť kvalitného príjmu na „izbovú“ anténu, najmä na vidieku. Do popredia môže v tomto prípade postupne vystúpiť aj prednosť, akou je možnosť sledovať viac TV kanálov (káblová televízia je vo vidieckych oblastiach ojedinelá). Obe tieto prednosti majú silné zázemie na vidieku a v malých mestách, ale ich uplatnenie má silnú prekážku v sociálnom faktore – chýba schopnosť investovať do vylepšovania televízneho príjmu.
Záujem o špecializované TV kanály je podstatne slabší. Možno aj preto, že obyvatelia vidieka s tým nemajú skúsenosti, teda ide skôr o abstrakciu. Podobne abstraktné je pre väčšinu možnosť využívať interaktívne služby TV.
Možnosť príjmu digitálneho signálu v autách v očakávaniach verejnosti nenašla odozvu, ani možnosť predplatiť si zahraničné TV programy ľudí nenadchla. Domácnosti využívajúce káblovú televíziu to považujú za samozrejmosť (majú to v cene poplatku), ostatné domácnosti s tým prevažne nemajú skúsenosť. Možnosť sledovať na obrazovke vybrané internetové stránky oslovuje zatiaľ len 1/5 dospelej populácie.
7. Záujem o monotypové programové služby a pay-tv
Najväčší záujem je o prírodopisné TV kanály (48%), TV kanály so zameraním na filmy a seriály (42,4%), dokumentárne TV kanály (39,3%), prípadne ešte spravodajské TV kanály (38,9%) a športové TV kanály (36,1%). Najfrekventovanejšia je kombinácia prírodopisnej a dokumentárnej monotypovej programovej služby. V súvislosti s ochotou platiť za monotypové programové služby však respondenti uvádzali rádovo nižšie hodnoty (napríklad v prípade prírodopisných TV kanálov záujem spadol zo 48% na 19%). Vôľu platiť za zahraničné programové služby najviac domácností prejavilo pri českých TV kanáloch (35%), anglických (11,8%) a nemeckých (6,7%); až 53% domácností v súčasnosti deklaruje nezáujem o platené TV kanály (pay-tv). Pokiaľ ide o ceny za platené TV kanály, respondenti najčastejšie ponúkli 100 Sk (24,5%), do 300 Sk je ochotných platiť 17,8% a do 500 Sk len 7,5%.
8. Preferované riešenia v domácnostiach ohľadom príjmu digitálnej televízie
Zložitou sa javí situácia keď sa budú domácnosti rozhodovať, či kúpiť prídavné zariadenie alebo nový televízor so zabudovaným blokom na príjem digitálneho signálu. Napriek tomu, že dnes ešte nepoznajú ceny, polovica domácností, už odmieta čokoľvek kupovať. Druhá polovica sa delí na pomerne približne rovnako veľké zoskupenia za jedno alebo druhé riešenie; rozhodnú ceny a to, ako dlho už prevádzkujú svoj TV prijímač.
Domácnosti neochotné investovať do dovybavenia domácnosti na príjem digitálneho signálu má svoje ťažisko v allotmentoch Veľký Krtíš, Bardejov, Banská Bystrica, Nitra a Michalovce.
Necelá polovica z rozhodnutých kúpiť si prídavné zariadenie k používanému TV prijímaču by pristala na cenu do 1000 Sk, 27,5% z nich do 2000 Sk, 14,3% do 3000 Sk. Málopočetný zvyšok aj za vyššiu cenu.
Z tých domácností, ktoré uvažujú radšej o kúpe digitálneho televízora by 52,8% zaplatila do 15 tisíc Sk a 35,2% je ochotná vynaložiť až 25 tisíc Sk; viac už len ojedinele. Ochota investovať významne koreluje s veľkosťou rodinného rozpočtu, teda nepriamo aj so vzdelaním a vekom. Príklon k nižším cenám je však všeobecný.
V súvislosti s otázkou, v akom časovom horizonte od začatia pozemského digitálneho vysielania sú domácnosti schopné si obstarať potrebné zariadenia, boli najpočetnejšou opäť domácnosti, ktoré o to nemajú záujem. V poradí druhou skupinou sú tí, čo by to radi odložili na neskôr. Treťou sú domácnosti (12%) s vyhliadkou do 1 roka. Ostatné skupiny boli nevýznamné. Treba však poznamenať, že ide iba o deklarované ceny a časové úseky, pričom rozhodovať bude hlavne cenová dostupnosť a kúpyschopnosť domácností.
Prelegislatívne východiská
Návrh zákona vychádza z viacerých dokumentov nelegislatívnej povahy, najmä však zo
1. Základných zásad návrhu zákona o digitalizácii vysielania, ktorú vypracovalo Ministerstvo kultúry SR ako materiál koncepčnej povahy na základe záverov neformálnej pracovnej skupiny zástupcov Ministerstva kultúry SR, Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a Telekomunikačného úradu SR, ktorá na zásadách návrhu zákona pracovala v období rokov 2004 a 2005 (materiál bol predmetom verejnej diskusie od 30. marca do 31. mája 2006); materiál rieši zásady pravidelného digitálneho vysielania, a
2. Stratégie prechodu z analógového na digitálne pozemské TV vysielanie v SR, ktorú vypracovalo Ministerstvo dopravy SR na základe uznesenia vlády č. 5 z 11. januára 2006[6]) (materiál prijala vláda SR uznesením č. 646 z 26. júla 2006); materiál rieši podmienky prechodu.
Stratégii prechodu z analógového na digitálne pozemské TV vysielanie v SR, ktorá bola prijatá v júli 2006 predchádzala Stratégia a technické kritériá na zavedenie pozemského digitálneho TV vysielania v systéme DVB-T na Slovensku, ktorú prijala vlády SR uznesením č. 589 z 27. júna 2001.[7]) Novú stratégiu bolo nevyhnutné prijať najmä z dôvodu rýchleho technologického pokroku, ako aj vývoja medzinárodnej koordinácie v oblasti digitalizácie vysielania; stratégia podrobne rozpracovala také technické riešenie digitálneho pozemského televízneho vysielania, ktoré je pre Slovenskú republiku najvýhodnejšie. Prijatie novej stratégie zároveň vytvorilo reálny prelegislatívny základ pre právnu úpravu digitalizácie vysielania.
Vo vzťahu k možnostiam pokrytia nákladov súvisiacich s prechodom na digitálne vysielania, a to aj z pohľadu ochrany hospodárskej súťaže, vláda SR uznesením č. 646 z 26. júla 2006 zaviazala ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR predložiť na rokovanie vlády
a) v spolupráci s ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny SR spôsob riešenia a bližšiu kvantifikáciu rozsahu finančnej podpory zo strany štátu v procese zavádzania digitálneho vysielania vo vzťahu k obyvateľom a
b) spôsob riešenia a bližšiu kvantifikáciu rozsahu finančnej podpory zo strany štátu v procese zavádzania digitálneho vysielania vo vzťahu k verejnoprávnym médiám.
Návrh zákona sa predkladá v súlade s úlohou B.2 uznesenia č. 646/2006 a v súlade so Základnými zásadami návrhu zákona o digitalizácii vysielania.
Navrhovaná právna úprava – okrem úpravy všeobecného a jednotného autorizačného modelu pre poskytovanie obsahu v rôznych typoch terestriálnych elektronických komunikačných sietí pri zohľadnení verejného záujmu (napríklad prednostné právo verejnoprávneho/regionálneho vysielateľa na zastúpenie v terestriálnom multiplexe) – vytvára tiež potenciálne stabilný legislatívny rámec prechodu z analógového na digitálne terestriálne televízne vysielanie tak, aby neboli negatívne dotknuté práva televíznych vysielateľov využívajúcich v súčasnosti analógové frekvencie
Navrhovaný zákon v kontexte právneho poriadku Slovenskej republiky
Návrh zákona je koncipovaný ako lex generalis, pokiaľ ide o digitálne vysielanie, keďže vytvára všeobecný rámec pre poskytovanie obsahových služieb v digitálnom prostredí. Návrh zákona je zároveň koncipovaný ako lex specialis k zákonom
§ č. 308/2000 Z. z. vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov v oblasti obsahu vysielanej programovej služby a v oblasti služieb retransmisie a
§ č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov v technickej oblasti prevádzky a poskytovania služieb elektronických komunikácií.
Návrh zákona vychádza najmä z potrieb informačnej spoločnosti so zreteľom na stupňujúci sa rozvoj informačno-komunikačných technológií a zodpovedá významu, ktorý informácie pri formovaní spoločnosti zohrávajú. Návrh tiež vychádza z princípu slobody prejavu a ústavného práva občana vyhľadávať informácie a šíriť ich založené Ústavou Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov).
Návrh zákona zohľadňuje relevantné právne normy vyššej právnej sily, najmä čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.
Návrh zákona ďalej zohľadňuje princípy relevantných právnych dokumentov Rady Európy, napríklad Odporúčanie (1994) 13 o opatreniach na podporu transparentnosti médií, Odporúčanie (1999) 1 o opatreniach na podporu mediálneho pluralizmu a Odporúčanie (2001) 8 o samoregulácii týkajúcej sa cyber obsahov (samoregulácia a ochrana užívateľov pred ilegálnymi a škodlivými obsahmi v nových komunikačných a informačných službách).
Súvisiacimi predpismi sú najmä zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon), zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii a zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase.
Základné ciele návrhu zákona
Primárnym cieľom predloženej právnej úpravy je vytvoriť legislatívny rámec pre existenciu digitálneho vysielania, najmä v prostredí terestriálneho vysielania, ako aj liberalizáciu v poskytovaní obsahových služieb v tomto prostredí, preto by mal návrh zákona upraviť
§ podmienky pre digitálne vysielanie na území Slovenskej republiky a slobodné poskytovanie obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu,
§ práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri digitálnom vysielaní programových služieb a pri poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a niektorých služieb súvisiacich s digitálnym vysielaním a
§ pôsobnosť orgánov verejnej správy pri regulácii digitálneho vysielania programových služieb a iných obsahových služieb poskytovaných prostredníctvom digitálneho prenos
Sekundárnym cieľom predloženej právnej úpravy je – s ohľadom na medzinárodné záväzky, ktorými je Slovenská republika v oblasti digitálneho vysielania viazaná – upraviť podmienky plynulého prechodu z analógového spôsobu šírenia signálu terestriálneho vysielania na digitálny spôsob šírenia signálu terestriálneho vysielania tak, aby najneskôr v roku 2012 mohlo dôjsť k úplnému opusteniu analógového televízneho terestriálneho vysielania.
* * *
Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá dopad na verejné financie tak, ako je vymedzené v doložke vplyvov, zároveň sa nepredpokladajú negatívne dopady na zamestnanosť, podnikateľské prostredie ani na stav životného prostredia.
Navrhovaný zákon je kompatibilný s právom EÚ/ES tak, ako sa uvádza v doložke zlučiteľnosti a tabuľkách zhody.
[1]) Všeobecná časť dôvodovej správy, ako aj doložka vplyvov, je spracovaná s použitím jednotlivých častí výskumnej správy „Výskum problematiky zavedenia pozemného digitálneho TV vysielania v systéme DVB-T v podmienkach SR“, ktorú pre Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR spracoval Výskumný ústav spojov, n. o. v roku 2005; správa bola zverejnená v roku 2006.
[2] ) Zdroj: VELŠIC, M.: Digitálna gramotnosť na Slovensku, Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 2005.
[3]) Socioekonomické predispozície vo vzťahu ku frekvenčným vyhradeniam vychádzajú z výsledkov aplikácie typologickej analýzy postavenej na aplikácii clustrovej analýzy; bližšie pozri Výskum problematiky zavedenia pozemného digitálneho TV vysielania v systéme DVB-T v podmienkach SR, s. 93 až 118.
[4]) Allotmenty: Bratislava, Nitra, Trenčín, Žilina, Námestovo, Banská Bystrica, Poprad, Veľký Krtíš, Rimavská Sobota, Košice, Bardejov a Michalovce
[5]) Predispozície a očakávania koncového užívateľa vychádzajú z výsledkov sociologického prieskumu, ktoré pre potreby Výskumu problematiky zavedenia pozemného digitálneho TV vysielania v systéme DVB-T v podmienkach SR realizovala agentúra MVK v decembri 2005 na vzorke 1148 respondentov nad 18 rokov veku; bližšie pozri Výskum problematiky zavedenia pozemného digitálneho TV vysielania v systéme DVB-T v podmienkach SR, s. 118 – 130.
[6] ) Uznesením vlády SR č. 5 z 11.1.2006 o politike využívania frekvenčného spektra na širokopásmový prístup bolo ministrovi dopravy SR uložené predložiť do 30.6.2006 na rokovanie vlády Stratégiu prechodu z analógového pozemského TV vysielania na digitálne pozemské TV vysielanie.
[7] ) Úloha B.2 uznesenia vlády SR č. 589 z 27. júna 2001, ktorá zaväzovala ministra kultúry SR bola zrušená uznesením vlády SR č. 440 zo 17. mája 2006 (bod A.7).
V pondelok sa začalo súdne pojednávanie s dvoma dánskymi novinármi pre zverejnenie správy tajnej služby, ktorá spochybnila existenciu zbraní hromadného ničenia v Iraku pred inváziou pod vedením USA.
Po prvý raz v modernej histórii Dánska, ktoré je zapáleným obhajcom slobody prejavu, novinárov obvinili z prezradenia štátneho tajomstva. Ak ich súd uzná vinnými, hrozí im väzenie až do dvoch rokov. Súd by mal rozhodnúť do konca mesiaca alebo začiatkom decembra.
Michael Bjerre a Jesper Larsen, reportéri konzervatívneho denníka Berlingske Tidende, zverejnili v roku 2004 sériu článkov, pričom čerpali z vnútornej analýzy predstaviteľa dánskej spravodajskej služby Franka Grevila. V závere Grevilovej správy vypracovanej ešte pred inváziou do Iraku, ktorú podporilo aj Dánsko, sa píše, že "neexistujú zaručené informácie o funkčných zbraniach hromadného ničenia" v Iraku. Po zverejnení článkov a citátov z Grevilovej správy vo februári a marci 2004, bol jej autor odsúdený na štvormesačné väzenie za poskytnutie údajov novinárom.
Vnútorná analýza a novinové články spätne vrhli pochybnosť na oprávnenie vlády konzervatívcov pripojiť sa k americkým a britským silám v Iraku. Bjerre a Larsen povedali, že informáciu odhalili preto, lebo bola predmetom verejného záujmu.
Z rovnakého činu ako reportérov obvinili aj šéfredaktora novín Nielsa Lundeho. Ten v rozhovore pre dánsky rozhlas Ritzau v sobotu povedal: "Chceme byť zbavení viny, pretože sme chceli verejnosť a dánsky parlament oboznámiť s dôležitými informáciami." Noviny mali podľa neho právo "zverejniť dôležité informácie, ktoré prinášajú nový pohľad na dôvody dánskej vlády zapojiť sa do vojny v Iraku".
Novely zákonov o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase , známe tiež aj ako Jarjabkove novely, začnú platiť v stredu. Obe predložil do parlamentu poslanec Smeru-SD Dušan Jarjabek a Národná rada SR ich schválila 24. októbra. Novely zhodne riešia voľbu generálneho riaditeľa a menovanie dočasných štatutárnych zástupcov do zvolenia šéfa verejnoprávneho média. Pri voľbe generálneho riaditeľa znižujú v treťom hlasovaní kvórum potrebné na zvolenie z dvojtretinovej na nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov rady. Na zvolenie tak v opakovanom hlasovaní druhého kola voľby stačí osem zo všetkých 15 hlasov členov rady. V ostatných hlasovaniach potrebuje kandidát na zvolenie stále aspoň 10 hlasov. Novely zároveň zakazujú kandidovať členom rád a dozornej komisie na post riaditeľa STV resp. SRo. Rozhlasová rada a Rada STV zároveň podľa noviel dostali novú kompetenciu - možnosť určiť dočasného štatutára na čas od odchodu starého a do nástupu nového generálneho riaditeľa.
Ako uviedol D. Jarjabek, vychádzal z návrhu, ktorý počas voľby šéfa SRo pripravilo začiatkom roka ministerstvo kultúry. Neobáva sa, že by jeho ustanovenia mohol niekto spochybniť, keďže obe novely konzultoval s právnikmi a prešli aj ministerstvom kultúry, Národnou radou a legislatívnou radou vlády. Podľa neho zákaz kandidovať na generálneho riaditeľa pre členov rady a dozornej komisie verejnoprávneho média nie je v slovenskej legislatíve výnimočný a takýchto obmedzení je viac. Tvrdí, že nejde o porušenie práva na prístup k verejným funkciám. Cieľom podľa Jarjabka je zabrániť možnému konfliktu záujmov.
Jarjabkovo tvrdenie potvrdzuje aj Martin Sečanský z právnickej kancelárie SSP. Ako vyplýva z právneho stanoviska, skutočnosť, že kandidát na zvolenie za generálneho riaditeľa STV alebo SRo nemôže byť zároveň členom Rady STV alebo Rozhlasovej rady a ani členom Dozornej komisie STV či SRo nie je porušením ústavného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám. Právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám upravuje Ústava SR, a to tak, že "občania majú za rovnakých podmienok prístup k takýmto funkciám, čo neznamená len právo uchádzať sa o takúto funkciu, ale aj požiadavku na splnenie všetkých podmienok, ktoré sú pre určitú funkciu určené," konštatuje sa v stanovisku. "Ak sa funkcia generálneho riaditeľa STV považuje za verejnú funkciu, na ktorú sa vzťahuje ústavné právo, tak podľa nášho názoru by novelou zákona nedošlo k porušeniu tohto práva, nakoľko podmienky pre prístup k funkcii generálneho riaditeľa STV by pre všetkých občanov zostali rovnaké, a to vrátane podmienky, že kandidovať na funkciu generálneho riaditeľa nemôže žiadny člen Rady STV alebo Dozornej komisie," uvádza Sečanský. Sečanský nepovažuje novelu zákona o STV za retroaktívnu. Novela začne platiť v stredu 15. novembra, pričom voľby riaditeľa boli vyhlásené už 25. októbra. "Ústava SR, s ktorou by novela zákona potenciálne mohla byť v rozpore, upravuje zákaz retroaktivity, a to len pre oblasť trestného práva. V civilnom práve, najmä v procesných predpisoch, je však bežné, že novým zákonom sa upravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli za účinnosti predchádzajúceho zákona, pričom však právne účinky, ktoré nastali za účinnosti predchádzajúceho zákona, zostávajú zachované," tvrdí Sečanský. V tomto prípade sa tak voľba generálneho riaditeľa STV dokončí podľa novelizovaného zákona.
Najbližšie tri roky vedie Spolok lokálnych televíznych staníc Slovenska (LOToS) Nataša Petrová, agentúru SITA o tom informoval spolok. Kongres spolku ju vo funkcii výkonnej riaditeľky LOToS potvrdil vo štvrtok 9. novembra na svojom rokovaní v Martine. Hlavným bodom programu kongresu boli voľby do správnych orgánov spolku - rady a revíznej komisie.
LOToS založilo v decembri 1997 päť lokálnych TV a dnes zastrešuje 46 lokálnych televízií. Sídli v Martine a jednou z jeho hlavných úloh je presadzovanie nezávislého šírenia informácií, nezávislosti vysielania a rozvoj duálneho TV vysielania. LOToS pôsobí ako centrálny koordinátor pre zjednotenie technického vybavenia TV štúdií a pravidelne aktualizuje informácie o stave lokálneho TV vysielania na Slovensku. Podieľa sa na výrobe, distribúcii a vysielaní spoločných programov. LOToS pripravuje odborné školenia pre pracovníkov lokálnych TV. Vyvrcholením jeho celoročnej práce je Workshop - celoslovenská prehliadka lokálnych televíznych staníc. 
Podľa našich informácií sa Branislav Záhradník, súčasný štatutár televízie a bývalý člen manažmentu exriaditeľa Richarda Rybníčka , zajtra vzdá funkcie štatutára a oficiálne oznámi svoju kandidatúru na post generálneho riaditeľa Slovenskej televízie.
o poplatkoch za služby verejnosti poskytované verejnoprávnymi médiami
