Novely zákonov o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase , známe tiež aj ako Jarjabkove novely, začnú platiť v stredu. Obe predložil do parlamentu poslanec Smeru-SD Dušan Jarjabek a Národná rada SR ich schválila 24. októbra. Novely zhodne riešia voľbu generálneho riaditeľa a menovanie dočasných štatutárnych zástupcov do zvolenia šéfa verejnoprávneho média. Pri voľbe generálneho riaditeľa znižujú v treťom hlasovaní kvórum potrebné na zvolenie z dvojtretinovej na nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov rady. Na zvolenie tak v opakovanom hlasovaní druhého kola voľby stačí osem zo všetkých 15 hlasov členov rady. V ostatných hlasovaniach potrebuje kandidát na zvolenie stále aspoň 10 hlasov. Novely zároveň zakazujú kandidovať členom rád a dozornej komisie na post riaditeľa STV resp. SRo. Rozhlasová rada a Rada STV zároveň podľa noviel dostali novú kompetenciu - možnosť určiť dočasného štatutára na čas od odchodu starého a do nástupu nového generálneho riaditeľa.
Ako uviedol D. Jarjabek, vychádzal z návrhu, ktorý počas voľby šéfa SRo pripravilo začiatkom roka ministerstvo kultúry. Neobáva sa, že by jeho ustanovenia mohol niekto spochybniť, keďže obe novely konzultoval s právnikmi a prešli aj ministerstvom kultúry, Národnou radou a legislatívnou radou vlády. Podľa neho zákaz kandidovať na generálneho riaditeľa pre členov rady a dozornej komisie verejnoprávneho média nie je v slovenskej legislatíve výnimočný a takýchto obmedzení je viac. Tvrdí, že nejde o porušenie práva na prístup k verejným funkciám. Cieľom podľa Jarjabka je zabrániť možnému konfliktu záujmov.
Jarjabkovo tvrdenie potvrdzuje aj Martin Sečanský z právnickej kancelárie SSP. Ako vyplýva z právneho stanoviska, skutočnosť, že kandidát na zvolenie za generálneho riaditeľa STV alebo SRo nemôže byť zároveň členom Rady STV alebo Rozhlasovej rady a ani členom Dozornej komisie STV či SRo nie je porušením ústavného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám. Právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám upravuje Ústava SR, a to tak, že "občania majú za rovnakých podmienok prístup k takýmto funkciám, čo neznamená len právo uchádzať sa o takúto funkciu, ale aj požiadavku na splnenie všetkých podmienok, ktoré sú pre určitú funkciu určené," konštatuje sa v stanovisku. "Ak sa funkcia generálneho riaditeľa STV považuje za verejnú funkciu, na ktorú sa vzťahuje ústavné právo, tak podľa nášho názoru by novelou zákona nedošlo k porušeniu tohto práva, nakoľko podmienky pre prístup k funkcii generálneho riaditeľa STV by pre všetkých občanov zostali rovnaké, a to vrátane podmienky, že kandidovať na funkciu generálneho riaditeľa nemôže žiadny člen Rady STV alebo Dozornej komisie," uvádza Sečanský. Sečanský nepovažuje novelu zákona o STV za retroaktívnu. Novela začne platiť v stredu 15. novembra, pričom voľby riaditeľa boli vyhlásené už 25. októbra. "Ústava SR, s ktorou by novela zákona potenciálne mohla byť v rozpore, upravuje zákaz retroaktivity, a to len pre oblasť trestného práva. V civilnom práve, najmä v procesných predpisoch, je však bežné, že novým zákonom sa upravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli za účinnosti predchádzajúceho zákona, pričom však právne účinky, ktoré nastali za účinnosti predchádzajúceho zákona, zostávajú zachované," tvrdí Sečanský. V tomto prípade sa tak voľba generálneho riaditeľa STV dokončí podľa novelizovaného zákona.
Najbližšie tri roky vedie Spolok lokálnych televíznych staníc Slovenska (LOToS) Nataša Petrová, agentúru SITA o tom informoval spolok. Kongres spolku ju vo funkcii výkonnej riaditeľky LOToS potvrdil vo štvrtok 9. novembra na svojom rokovaní v Martine. Hlavným bodom programu kongresu boli voľby do správnych orgánov spolku - rady a revíznej komisie.
LOToS založilo v decembri 1997 päť lokálnych TV a dnes zastrešuje 46 lokálnych televízií. Sídli v Martine a jednou z jeho hlavných úloh je presadzovanie nezávislého šírenia informácií, nezávislosti vysielania a rozvoj duálneho TV vysielania. LOToS pôsobí ako centrálny koordinátor pre zjednotenie technického vybavenia TV štúdií a pravidelne aktualizuje informácie o stave lokálneho TV vysielania na Slovensku. Podieľa sa na výrobe, distribúcii a vysielaní spoločných programov. LOToS pripravuje odborné školenia pre pracovníkov lokálnych TV. Vyvrcholením jeho celoročnej práce je Workshop - celoslovenská prehliadka lokálnych televíznych staníc. 
Slovenská televízia má oddnes jedného štatutárneho zástupcu, Ľubora Košúta. Branislav Zahradník v pondelok oznámil druhému štatutárnemu zástupcovi STV Ľuborovi Košútovi, riaditeľovi obchodu a reklamy v STV a Rade STV, že sa k dnešnému dňu vzdáva svojej funkcie štatutárneho zástupcu STV. Urobil tak na základe tzv. Jarjabkovej novely zákona o STV, ktorá sa stane účinnou v stredu. Okrem iného upravuje pôsobenie štatutárneho zástupcu v čase, keď nie je zvolený generálny riaditeľ STV a hovorí o tom, že STV má mať jedného štatutára, upozornil Zahradník. Ak predchádzajúci riaditeľ určil dvoch štatutárnych zástupcov, Rada STV má podľa novely z nich vybrať jedného dočasného štatutára. "Rozhodol som sa rezignovať, aby som pre STV nespôsobil určitú neistotu z hľadiska jej konania navonok," hovorí Zahradník. Rada STV by podľa Zahradníka mala na svojom najbližšom rokovaní naplánovanom na 21. novembra potvrdiť Ľubora Košúta vo funkcii dočasného štatutárneho zástupcu generálneho riaditeľa STV. . Ak by Zahradník na svoju funkciu nerezignoval, museli by členovia rady vyberať medzi ním a Košútom potvrdil predseda Rady STV Miroslav Kollár. Zahradník ostáva vo funkcii výkonného riaditeľa STV, pod ktorého patrí riadenie všetkých procesov v STV. Táto funkcia bola v STV spravidla súčasťou právomocí štatutárneho zástupcu. Zahradník odmieta spájať svoju rezignáciu na post štatutárneho zástupcu s jeho možnou účasťou v druhej voľbe šéfa verejnoprávnej televízie. "Kandidovať na generálneho riaditeľa STV by som mohol aj ako štatutárny zástupca," uviedol, pričom svoju kandidatúru nepotvrdil, ale ani nevyvrátil.
Za riaditeľa Slovenskej televízie sa zatiaľ nikto nehlási. V stredu je pritom posledný termín na podanie prihlášky do volieb. Potvrdil to predseda Rady STV Miroslav Kollár, ktorý však vraví, že kandidáti mali na podanie prihlášok málo času. Očakáva, že v najbližších dňoch príde asi 20 obálok.
Obálky od kandidátov by mala rada otvárať v utorok o týždeň, keď tiež zverejnia mená prihlásených. Pravdepodobne medzi nimi bude aj výkonný riaditeľ STV Branislav Zahradník, ktorý o kandidatúre uvažuje. Zahradník je tiež kandidátom opozičnej SDKÚ-DS v regionálnych voľbách, pretože si chce udržať post poslanca bratislavskej Karlovej Vsi, kde pôsobí aj ako zástupca starostu. Je tiež poslancom Bratislavského kraja, kde má mandát ešte tri roky.
Kandidatúru potvrdil aj odborník na digitalizáciu Radim Hreha, ktorý získal v prvých voľbách v októbri najviac hlasov - šesť, zvyšných deväť bolo neplatných. Ešte raz by sa mal prihlásiť aj bývalý šéf umeleckého centra TV Markízy Roman Lipták, hovorí sa aj o bývalom riaditeľovi sekcie kultúrneho dedičstva ministerstva kultúry Vladimírovi Červenákovi, ktorý bol pred štyrmi rokmi protikandidátom exriaditeľa STV Richarda Rybníčka. Záujem nevylúčil ani expolitik Jozef Heriban, ktorý sa v prvých voľbách dostal do užšieho výberu.
Druhé voľby riaditeľa STV sa zrejme odohrajú podľa nových pravidiel, ktoré podľa novely zákona o STV budú platiť od stredy. Ak sa nikomu nepodarí získať potrebných desať hlasov od 15-člennej rady, v poslednom treťom hlasovaní bude kandidátovi na úspech stačiť osem hlasov.
Nový riaditeľ bude rozhodovať o chode verejnoprávnej inštitúcie s dvojmiliardovým rozpočtom, za čo mu mesačne patrí plat viac ako 150.000 korún. Okrem oživenia pôvodnej tvorby televízie ho čakajú aj súdne spory s prepustenými zamestnancami i Štúdiom Beta za viac ako 800 miliónov korún. Riaditeľ tiež bude musieť vyriešiť otázku budúcnosti dcérskych spoločností STV, ktoré vo viacerých prípadoch hospodárili neefektívne.
