Panarabská televízna stanica al-Džazíra začala v stredu z katarskej Dauhy vysielať v anglickom jazyku. Ako uviedla al-Džazíra, vysielanie spúšťa "v novej ére medzinárodného spravodajstva", pričom to dnešné premiérové začala správami z Pásma Gazy, zo sudánskeho Dárfúru a iránskeho Teheránu. Anglofónne vysielanie al-Džazíry, ktorú financuje katarská kráľovská rodina, bude môcť sledovať až 80 miliónov príjemcov signálu.
Arabská verzia televízie začala svoje vysielanie pred desiatimi rokmi a odvtedy sa jej podarilo pohnevať si viacerých svetových lídrov. Jej vysielanie postupne zakázali v osemnástich krajinách sveta a do štyroch krajín nemajú novinári televízie povolený vstup.
Poslanci Európskeho parlamentu v stredu schválili dlho očakávanú smernicu o službách, ktorej cieľom je otvorenie trhu služieb v EÚ a odstránenie administratívnych bariér pre ich voľný pohyb. Poslanci tak hlasovaním podporili spoločné stanovisko Rady EÚ, ktoré až na niekoľko detailov zohľadňuje požiadavky EP z februárového prvého čítania. Legislatívny proces sa tým ocitol vo finále a smernica čoskoro vstúpi do platnosti. Smernicu musia do konca roka formálne schváliť ministri členských krajín a najneskôr do troch rokov vstúpi do platnosti.
Návrh smernice o liberalizácii trhu služieb vypracovala a v roku 2004 verejnosti predstavila Európska komisia ako jeden z hlavných prvkov reformy lisabonskej stratégie. Cieľom je umožniť poskytovateľom služieb z celej EÚ jednoduchšie uplatňovanie práva na voľný pohyb služieb a práva usadiť sa na tieto účely v inej členskej krajine únie. Návrh vypracoval vtedajší eurokomisár pre vnútorný trh Frits Bolkestein, preto je nariadenie známe aj ako "Bolkesteinova smernica".
Kompromisný text je výsledkom rokovaní, ktoré od februára, keď parlament hlasoval o návrhu prvý raz, absolvovali Európska komisia a Rada ministrov. Prvá verzia z roku 2004 otriasla časťou európskej spoločnosti, ktorá sa zľakla "poľského alebo slovenského údržbára" pracujúceho za nízky plat a bez akýchkoľvek noriem. Časť starších členských štátov považovala smernicu za formu sociálneho dumpingu, zatiaľ čo noví členovia tvrdili, že iba napĺňa jedno zo štyroch základných práv únie - voľný pohyb služieb. Po parlamentnej "bitke" o rekordných 1600 pozmeňovacích návrhov, z ktorých poslanci schválili 213, nakoniec zostal text, ktorý síce garantuje slobodu poskytovania služieb v ostatných členských krajinách, no zároveň vytvára sériu obmedzení. Konečné znenie smernice podporuje pôvodný zámer - zjednodušenie administratívnych postupov pre voľný pohyb služieb v EÚ. Členský štát tak už nebude môcť komplikovať poskytovateľovi služieb z inej členskej krajiny jeho činnosť množstvom administratívnych prekážok. Smernica ďalej zavádza zriadenie tzv. jednotného miesta kontaktu pre vybavovanie všetkých formalít súvisiacich s rozbiehaním služieb v inom členskom štáte, či umožnenie nenákladnej registrácie poskytovateľov služieb prostredníctvom internetu. Legislatíva je zameraná najmä na uľahčenie činnosti malým podnikateľom v EÚ.
Najvýraznejším kompromisom zostáva otázka tzv. princípu krajiny pôvodu, ktorý umožňoval východoeurópskym firmám pracovať v západnej Európe, no podľa zákonov platných u nich doma. Nová verzia zachováva princíp krajiny pôvodu, no umožňuje hostiteľskej krajine z dôvodov ochrany verejného zdravia, ochrany životného prostredia a bezpečnosti kontrolovať činnosť zahraničných poskytovateľov služieb na ich území. Kompromis napríklad umožňuje Francúzsku kontrolovať vyše stotisíc Poliakov pracujúcich na stavbách, ktorí podľa októbrovej správy francúzskeho parlamentu dostávajú o tretinu nižší plat ako Francúzi.
Fínska poslankyňa Anneli Jäätteenmäkiová označila služby za centrálnu podmienku rastu a zamestnanosti v Európe a pripomenula, že pri poslednom rozšírení iba Švédsko, Fínsko a Veľká Británia otvorili svoj trh zamestnancom z nových krajín a ostatné krajiny naďalej vytvárajú prekážky. Takéto konanie označila za "krok späť", ktorého protipólom bude zavedenie smernice. Podľa Francisa Wurtza možno označiť za "kapituláciu" rozhodnutie veľkých politických skupín, ktoré ustúpili Rade EÚ a Európskej komisii. Za problematické označil najmä oblasti pracovného práva a sociálnych služieb. Jens-Peter Bonde vyhlásil, že smernica obsahuje množstvo nejasností, o výklade ktorých bude musieť rozhodnúť Európsky súdny dvor.
Ozbrojenci zabili v stredu irackú novinárku Fadiu Muhammad Abídovú a jej šoféra v severnej časti mesta Mósul, uviedla polícia. Plukovník Abdil Karím al-Džubúrí povedal, že "novinárka pracujúca pre nezávislé noviny bola na ceste do práce spolu so šoférom, keď ich zabili neznámi útočníci."
Minulý týždeň atentátnici zabili Muhammada al-Bana, kameramana súkromnej irackej televízie Šarkíja, pred jeho domom v Mosule.
Novinárka je v poradí už 130. žurnalistom, ktorý prišiel o život násilnou smrťou od americkej invázie do Iraku v roku 2003. Najkrvavejší útok na novinárov sa za posledné týždne stal 12. októbra, keď ozbrojenci vtrhli do priestorov televízie Šaabijá a zabili najmenej deviatich pracovníkov televízie, vrátane reportérov a riaditeľa.
Organizácia Reportéri bez hraníc dnes vyzvala vládu v Eritrei , aby poskytla informácie o troch žurnalistoch , ktorí sú zadržiavaní od roku 2001. Informácie z dôveryhodných zdrojov totiž hovoria, že novinári už nie sú medzi živými a zahynuli v púštnom tábore Eiraeiro. Vláda ilegálne zadržala a uväznila týchto novinárov : Seyoum Tsehaye (alebo Fsehaye), freelance novinár (cela č. 10), Dawit Habtemichael, zástupca editora a spoluzakladateľ Meqaleh (cela č. 12), novinár identifikovaný ako Yosief alebo Yusuf a ten bude , s najväčšou pravdepodonosťou Yusuf Mohamed Ali,editor Tsigenay (cela č. 9), Medhane Tewelde ( Medhane Haile), zástupca editora a spoluzakladateľ Keste Debena (cela č. 8), Temesghen Gebreyesus, novinár a člen predstavenstva Keste Debena (cela č. 23), Said Abdulkader, editor a zakladateľ Admasu (cela č. 24), a Emanuel Asrat, editor Zemenu (cela č. 25).
