SLOVAK RADIO NEWS
Rozhlasová rada (RR) dnes navrhla Ruženu Lovasovú za kandidátku na členku Dozornej rady Rozhlasovej a televíznej spoločnosti (DR RTVS).
RR zároveň schválila uznesenie, ktorým odporúča generálnej riaditeľke Slovenského rozhlasu (SRo) Miloslave Zemkovej, aby na Valnom zhromaždení RTVS podporila zvolenie kandidátov na členstvo v DR RTVS. Okrem Lovasovej sú medzi kandidátmi navrhnutými RR aj Jozef Ševec a Ondrej Patarák.
RTVS vzniká na základe nového Zákona o službách poskytovaných STV a SRo, ktorý začne platiť 1. apríla. Na základe tohto zákona bude úhradu za služby verejnosti verejnoprávnych médií (predtým koncesionársky poplatok) platiť každá domácnosť, ktorá odoberá elektrickú energiu. Namiesto dvoch poplatkov sa už bude platiť len jeden vo výške 140 Sk, ktorý si v pomere sedem ku trom rozdelia STV a SRo. RTVS bude sídliť v STV a úhrady začne vyberať od 1. apríla.
Copyright © TASR 2008
Zmeny vládneho návrhu tlačového zákona, s ktorými dnes súhlasil Výbor Národnej rady SR pre kultúru a médiá, sú naďalej nedostatočné, tvrdí Public Policy Institute (PPI, Inštitút verejnej politiky). PPI pripomína, že slovenská verejnosť najmenej mesiac počúva prísľuby vládnej koalície, že text návrhu zosúladí so štandardami Európskej únie a s výhradami OBSE. Mediálny výbor NR SR dnes koaličnou väčšinou schválil pozmeňujúce návrhy, ktoré časť kritizovaných ustanovení upravujú, nie však všetky. PPI očakáva, že návrhy sa dostanú aj do výslednej podoby zákona. Ak by koalícia aspoň minimálne brala do úvahy domáce pripomienky, "nemuselo dôjsť ku kritike zahraničných inštitúcií a k poškodzovaniu dobrého mena Slovenska vo svete," tvrdí.
PPI upozorňuje, že právo na odpoveď aj v upravenej podobe umožňuje zneužívanie politikmi. "Reagovať na objektívny a pravdivý fakt ´svojou vlastnou verziou pravdy´ považujeme za absurdné. Uplatňovanie práva na odpoveď v praxi budeme v budúcnosti monitorovať cez projekt Democracy Watchdog." Podľa inštitútu okrem toho ešte stále nie je pri práve na dodatočné oznámenie špecifikované, čo má byť súčasťou ´konečného výsledku konania´. "V prípade, že jeho súčasťou má byť okrem rozsudku aj jeho odôvodnenie, hrozí zahltenie novín súdnymi rozhodnutiami a týka sa to predovšetkým závažných a mediálne monitorovaných káuz."
Výbor NR SR pre kultúru a médiá dnes posunul do parlamentného pléna vládny návrh tlačového zákona a schválil pozmeňovacie návrhy koalície. Pozmeňovacie návrhy riešia len jednu z troch požiadaviek, ktorými opozícia podmienila schválenie nového tlačového zákona a bez ktorých nie je ochotná hlasovať za Lisabonskú zmluvu. Koalícia vypustila zo zákona časť paragrafu 6, ktorý definoval témy, zakázané pod hrozbou pokuty. Chce ich presunúť do novely Trestného zákona, ktorá má zaviesť chýbajúcu trestnú zodpovednosť právnických osôb. Bez zmien v práve na odpoveď a opravu a bez zmeny povinnosti ochrany zdroja na právo však návrh nemá opozíciou požadovanú podobu.
Okrem vypustenia prvej časti paragrafu 6 koalícia z práva na opravu (par. 7), práva na odpoveď (par. 8) a práva na dodatočné oznámenie (par. 9) mierne upravila právo na odpoveď. Nemení však dôvody, ktoré oprávňujú využiť ho. Do paragrafu 8 dopĺňa, že odpoveď sa obmedzí len na skutkové tvrdenie, ktorým sa "poprie, doplní, spresní alebo vysvetlí" skutkové tvrdenie, "ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť". Pôvodne vládny návrh vymedzoval odpoveď tým, že musí obsahovať "popis tohto skutkového tvrdenia s uvedením, v čom sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby". Redakcia bude povinná zverejniť takúto reakciu aj na pravdivé tvrdenie v rozsahu, "primeranom" napadnutému článku. Návrh zákona neurčuje, čo je "primeraný rozsah". Pozmeňujúci návrh koalície vypustil vetu, ktorá hovorila, že "odpoveď je primeraná, ak nepresahuje rozsah tohto textu", teda napadnutého článku.
Slovenské denníky spustia vo štvrtok protest proti vládnemu návrhu tlačového zákona. Dohodli sa na tom predstavitelia Združenia vydavateľov periodickej tlače (ZVPT). Reagovali tak na výsledok dnešného rokovania Výboru NR SR pre kultúru a médiá, ktorý odsúhlasil minulotýždňovú podobu pozmeňovacích návrhov koalície k návrhu tlačového zákona bez zmien požadovaných zástupcami opozície, tlače, novinárov aj medzinárodných organizácii. Koalícia mala osem dní od prerokovania po dnešné odhlasovanie pozmeňovacích návrhov v mediálnom výbore na ich zhodnotenie. Pre agentúru SITA to povedal predseda ZVPT Miloš Nemeček. Protest v novinách odmietol bližšie konkretizovať. Týkať sa má všetkých titulov vydávaných členmi ZVPT, neobjaví sa teda na stránkach Denníka Šport. Postoj vládnych strán (Smer-SD, ĽS-HZDS, SNS) k pripomienkam k novému tlačovému zákonu označil Nemeček za nepríjemnú skúsenosť, ktorá ukázala, že koalícia nemá záujem na jeho zlepšení. Vydavatelia chcú na stránkach novín verejnosti dokázať, že navrhovaný tlačový zákon nie je v jej záujme. "Deformuje podstatu novín ako služby čitateľom," povedal. "Je pre nás sklamaním, že sa nedostatočne rešpektujú názory medzinárodných organizácií," dodal Nemeček a poukázal aj na výhrady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Predstaviteľ OBSE pre slobodu médií Miklós Haraszti v utorok vyhlásil, že návrh tlačového zákona je v súčasnom stave naďalej v rozpore so "slovenskými záväzkami v OBSE chrániť slobodu tlače." Privítal síce postup slovenskej vlády, ktorá prijala jeden z jeho kľúčových návrhov k novému tlačovému zákonu, no zároveň vyjadril poľutovanie nad tým, že nezapracovala ďalšie odporúčania. Za dobrý krok považuje dodatok, ktorým sa vypustila prvá časť paragrafu 6 obmedzujúca obsah tlače a tlačových agentúr. "Navrhoval som jeho vypustenie, pretože by oprávňoval vládnych predstaviteľov na súdenie a trestanie médií za obsah, čo je úloha, ktorá má byť v demokracii vyhradená súdnictvu, je však sklamaním, že neboli implementované odporúčania týkajúce sa práva na odpoveď."
V minulosti vydavatelia dvakrát upozorňovali výzorom svojich novín na protidemokratické opatrenia. Bolo to za vlády Vladimíra Mečiara, ktorej politiku ocenili demokratické štáty dvoma demaršmi a vylúčením z prístupového procesu do NATO a EÚ. Vydavatelia prvý raz protestovali bielou prvou stranou. Upozornili tak na hroziacu cenzúru, ktorá by zákazom textu "vybielila" obsah novín. "Za vlády Mikuláša Dzurindu nám stačilo, že sme povedali, že budeme tvrdo proti zákonu a podarilo sa nám odvrátiť všetky alternatívy," povedal Nemeček.
Výbor NR SR pre kultúru a médiá dnes posunul do parlamentného pléna vládny návrh tlačového zákona a schválil pozmeňovacie návrhy koalície. Ako pre agentúru SITA povedal predseda mediálneho výboru Pavol Minárik (nezávislý), opozícia sa nevyjadrila k pozmeňujúcim návrhom, ktoré predložil poslanec za Smer-SD Ján Podmanický. Vzhľadom na prevahu poslancov koaličného Smeru, SNS a ĽS-HZDS to považovala za zbytočné. Podľa Minárika pozmeňovacie návrhy riešia len jednu z troch požiadaviek, ktorými opozícia podmienila schválenie tlačového zákona a bez ktorých nie je ochotná hlasovať za Lisabonskú zmluvu. Koalícia vypustila zo zákona časť paragrafu 6, ktorý definoval témy, zakázané pod hrozbou pokuty. Chce ich presunúť do trestného zákona. Bez zmien v práve na odpoveď a opravu a bez zmeny povinnosti ochrany zdroja na právo však návrh nemá opozíciou požadovanú podobu.
Pápež Benedikt XVI. sa dnes dostal pod paľbu kritiky v súvislosti s krstom prominentného moslimského konvertitu. Jordánsky učenec, zapojený do rozhovorov o zlepšení vzťahov medzi katolíckou cirkvou a islamom, označil sobotňajší krst za provokatívny čin.
Počas sobotňajšej veľkonočnej vigílie v Bazilike sv. Petra v Ríme pápež pokrstil Magdiho Allama, prominentného moslimského novinára, ktorý konvertoval na rímskokatolícku vieru.
"Je smutné, že intímny a osobný akt náboženského obrátenia bol využitý ako nástroj triumfu," uviedol vo svojom vyhlásení Arif Alí Najíd, riaditeľ Kráľovského islamského centra strategických štúdií v Ammáne.
Vatikán podľa neho "zámerne a provokatívne" vykonal krst Allama "pri takej mimoriadnej príležitosti a takým pompéznym spôsobom". Krst bol nešťastne načasovaný práve v dobe, keď úprimní katolíci aj moslimovia tvrdo pracujú na náprave narušených vzťahov.
Najíd nedávno absolvoval rozhovory vo Vatikáne za účasti predsedu pápežskej rady pre dialóg medzi náboženstvami kardinála Jeana-Louisa Taurana, ktorých cieľom bola príprava novembrového stretnutia Benedikta XVI. s viac ako stovkou umiernených moslimských duchovných lídrov a učencov.
"Celý obrad, so svojou choreografiou, štylizáciou a posolstvami vyvoláva ozajstné otázky nad motívmi, zámermi a plánmi niektorých pápežových poradcov," povedal Najíd na margo sobotňajšieho krstu.
Celý incident však súčasne označil len za "nešťastnú epizódu," ktorá by nemala zastaviť pokračovanie snáh o zbližovanie oboch náboženských komunít.
Allam (55) sa narodil ako moslim v Egypte, no vzdelania sa mu dostalo medzi katolíkmi a islam nikdy nepraktizoval. V druhých najväčších talianskych novinách Corriere della Sera písal komentáre namierené proti islamskému extrémizmu a podporujúce Izrael.
Vatikánske noviny L'Osservatore Romano dnes v reakcii na kritiku arabskej tlače popreli, že by za Allamovým krstom stáli motívy nepriateľské islamu. Vatikán vôbec nemal v úmysle sobotňajší obrad preexponovať a do poslednej chvíle tajil, že sa uskutoční, zdôraznili noviny. 
Piatková vražda riaditeľa dagestanskej televízie Gadžiho Abašilova bola motivovaná jeho novinárskou prácou. V sobotu to vyhlásil vyšetrovateľ Vladimir Markin z úradu ruského generálneho prokurátora. "Hlavným motívom bola jeho profesionálna činnosť," povedal pre ruskú štátnu televíziu Prvý kanál.
Abašilova zastrelili v piatok pri útoku v hlavnom meste Dagestanu Machačkala, kde na jeho auto spustili paľbu z okoloidúceho vozidla. Útočníci zasiahli aj Abašilovovho vodiča, ktorého hospitalizovali s ťažkými zraneniami.
Vraždu dagestanského novinára v piatok zaznamenali aj v Moskve, kde sa stal obeťou neznámych útočníkov spravodajca Prvého kanálu Iljas Šurpajev. Jeho telo našli v prenajatom byte s bodnými ranami a remeňom okolo krku. Dagestanská pobočka ruského ministerstva vnútra vyhlásila, že piatkové vraždy môžu súvisieť, neuviedla však ďalšie podrobnosti.
Motív vraždy Šurpajeva tak zostáva nejasný. V Rusku od roku 2000 zahynulo rukou nájomného vraha už vyše desať novinárov. Vražda však mohla mať aj rasový motív, čo je v Rusku tiež bežný jav, keďže Šurpajev (32) pochádzal z prevažne moslimského Dagestanu a pripravoval spravodajstvo z nepokojného severného Kaukazu.
Najprominentnejší moslimský novinár Talianska, ktorý sa dlhodobo kriticky vyjadroval k islamistickému fanatizmu, a ktorému sa vyhrážali smrťou, prestúpil na rímskokatolícku vieru a dal sa v sobotu vo Vatikáne pápežom pokrstiť. 55-ročný Magdi Allam, zástupca šéfredaktora talianskeho denníka Corriere della Sera, píše otvorene o moslimských a arabských záležitostiach. Narodil sa ako moslim v Egypte, podľa vlastných slov však islam nikdy nepraktizoval. V roku 2003 mu po kritike palestínskeho terorizmu musela byť poskytnutá štátna ochrana, pretože sa mu militantné hnutie Hamás vyhrážalo smrťou.
Pápež Benedikt XVI. počas Veľkonočnej vigílie v Bazilike svätého Petra vo Vatikáne okrem Allama pokrstil aj ďalších šiestich ľudí. Na Bielu sobotu, kedy sa slávi zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, obrady tradične sprevádzajú krsty dospelých.
Turecká polícia v nedeľu prepustila na slobodu známeho novinára, hlavného komentátora opozičného denníka Cumhuriyet Ilhana Selcuka. Kým sa však neskončí jeho vyšetrovanie, nemôže opustiť krajinu. O prepustení 83-ročného kritika súčasnej vlády premiéra Recepa Tayyipa Erdogana informujú turecké médiá.
Selcuka zatkli v piatok nadránom spolu s ďalšími 11 ľuďmi v súvislosti s vyšetrovaním tajnej nacionalistickej organizácie, ktorá mala okrem iného pripravovať vraždu tureckého spisovateľa Orhana Pamuka. Podľa kritikov vlády však súčasná garnitúra zneužíva vyšetrovanie tejto kauzy aj na zastrašovanie svojich kritikov, čo by mal byť práve prípad Selcuka. Spolu s ním policajti v piatok zatkli napríklad aj vodcu krajne pravicovej Strany pracujúcich Dogu Perinceka, či bývalého rektora Istanbulskej univerzity Kemala Alemdarogla. Spolu s ľuďmi, ktorých pozatýkali už predtým, zadržala polícia v súvislosti s touto kauzou už 39 osôb. Sú medzi nimi vysokopostavení predstavitelia tureckej armády, sudcovia či právnici. Niektorých z nich už medzičasom prepustili.
Organizácia, ku ktorej by zadržaní mali patriť, údajne pripravovala vraždu Pamuka, držiteľa Nobelovej ceny za literatúru, a ďalších ľudí, ktorí podľa nich neboli dostatočne lojálni k svojej vlasti. Podľa niektorých informácií stála aj za vraždami arménskeho novinára Hranta Dinka a talianskeho katolíckeho kňaza Andrea Santoru.
Spisovateľ Pamuk sa stal terčom ostrej kritiky nielen zo strany krajne pravicových kruhov, ale aj samotnej tureckej vlády, za otvorené stanoviská v otázkach, o ktorých bolo v krajine dlhé roky zakázané hovoriť. Svetoznámy turecký spisovateľ napríklad žiada diskusiu o genocíde Arménov v rokoch 1915 až 1917, ktorá podľa oficiálnej tureckej štátnej doktríny vôbec neexistovala.
Americký rapper LL Cool J pracuje s tvorcom C.S.I. Anthonym Zuikerom na novom televíznom seriáli. Autor hitov ako Phenomenon, či Control Myself bude v seriáli, ktorý má zatiaľ názov The Man hrať a zároveň ho bude aj produkovať. "Pripravujeme úžasnú šou, kde bude úroveň kvality scenára na úplne novej úrovni," uviedol LL Cool J pre internetovú stránku ContactMusic.com. Hudobník, ktorý 14. januára oslávil štyridsiate narodeniny doteraz hral v takmer dvadsiatich filmoch.
