Zomrel Čingiz Ajtmatov
Vo veku 79 rokov zomrel dnes popoludní svetoznámy kirgizský spisovateľ Čingiz Ajtmatov na následky ťažkého zápalu pľúc v nemocnici v nemeckom Norimbergu. Informovala o tom nemecká tlačová agentúra DPA s odvolaním sa na nemocničné zdroje. Ajtmatova po zlyhaní obličiek v máji previezli pred dvoma týždňami z ruského mesta Kasan na jednotku intenzívnej starostlivosti v Norimbergu. Ajtmatova liečil tím špecialistov, ktorý ho uviedol do umelej kómy. Po pretrvávajúcich zdravotných problémoch súvisiacich s literátovou cukrovkou, ktoré si opakovane vyžiadali aj hospitalizáciu na klinike v Bruseli, kde spisovateľ pôsobil ako diplomat, postihla Ajtmatova v polovici mája ďalšia nevoľnosť. Tentoraz sa tak stalo v povodí Volgy, kde bol spisovateľ s filmovým štábom v súvislosti s nakrúcaním adaptácie jeho románu Deň dlhší ako ľudský vek. Po ťažkom zápale pľúc došlo u literáta k zlyhaniu obličiek a pľúc. Kirgizsko vyhlásilo tento kalendárny rok už v januári pri príležitosti spisovateľovho blížiaceho sa životného jubilea za Pamätný rok Čingiza Ajtmatova. Na jeho počesť zriadili Ajtmatovovu národnú cenu, ktorej laureátmi sa v budúcnosti stanú poprední predstavitelia kirgizskej kultúry. Komplexná rekonštrukcia bola naplánovaná aj v spisovateľom múzeu v jeho rodisku Šeker na severe stredoázijskej republiky. Spisovateľ, ktorý je známy najmä ľúbostnou novelou Džamila a ďalšími prácami, napríklad Zbohom Guľsary, Biela loď, Labute nad Issyk-Kuľom alebo Výstup na Fudžijamu, by sa bol 12. decembra dožil 80 rokov. Ajtmatov sa narodil 12. decembra 1928 v kirgizskej dedine Scheker hraničiacej s Kazachstanom. Na medzinárodnú scénu stúpil v roku 1958 novelou Džamila, ktorú napísal ako záverečnú prácu na Moskovskom literárnom inštitúte Maxima Gorkého. V 70. rokoch prestal písať výlučne v duchu socialistického realizmu. Čitateľovi otvoril fascinujúci svet, pretože používal mýtické citáty zo svojej kirgizskej domoviny. Do prác zahrnul aj sociálne konflikty a politické témy. Okrem spisovateľskej práce pôsobil niekoľko rokov aj ako veľvyslanec v zahraničí.
Copyright © TASR 2008
Paľba špeciál
Premiér a predseda strany SMER – sociálna demokracia Robert Fico poskytol 
mládež 
Medzinárodná odborná porota pre hraný film udelila Zlatý střevíček za najlepší hraný film pre deti filmu Kde je Winkyin koník?, réžia Mischa Kamp, Holandsko, Belgicko
Zlatý střevíček za najlepší hraný film pre mládež dostal Záskok, režie Ole Bornedal, Dánsko .Cenu mesta Zlín - zvláštne uznanie hranému filmu pre deti dostal film
Skvelá babička, réžia Hitoshi Kurauchi, Japonsko. Cena Miloša Macourka – zvláštne uznanie hranému filmu pre mládež dostal film Max Minski a ja, réžie Anna Justice, Nemecko, 2007 .
Spoločná medzinárodná porota detí a dospelých pre animovaný film udelila Zlatý střevíček za najlepší animovaný film titulu Medvedie príbehy, réžie Marina Karpova, Rusko. Cena Hermíny Týrlovej – zvláštne uznanie animovanému filmu pre tvorcov do 35 rokov - Naša nádherná príroda, réžia Tomer Eshed, Nemecko.
Medzinárodná detská porota pre hraný film pre deti udelila Hlavnú cenu detskej poroty za najlepší hraný film pre deti filmu Skvelá babička.
Medzinárodná detská porota pre hraný film pre mládež udelila Hlavnú cenu detskej poroty za najlepší hraný film pre mládež titulu Internát Sv. Trajána, réžia Oliver Parker, Barnaby Thompson, Veľká Británia.
Medzinárodná odborná porota pre súťaž európskych debutov udelila Cenu Európa filmu Do koho teraz robíš?, réžia Lola Doillon, Francúzsko .
Zvláštní cena poroty putovala filmu Mucha, Vladimir Kott, Rusko.
Medzinárodná porota pre hraný film krajín Visegrádu udelila Cenu ministra kultúry ČR filmu Iska a jej cesta, réžia Csaba Bollók, Maďarsko.
Divácké ceny Zlaté jablko – divácká cena najúspešnejšiemu hranému filmu išla titulu Bez pripojenia, Island , réžia Ari Kristinsson a Zlaté jablko –divácka cena najúspešnejšiemu animovanému filmu Chlpaté strašidielka – Dve hlavičky, réžia Wolf – Ruediger Bloss, Francúzsko.
Porota FICC udelila Cenu Dona Quijota hranému filmu Záskok .
Ekumenická porota porota udelia filmu Záskok takisto cenu .
Uznanie ekumenickej poroty doatla film Kde je Winkyin koník ?
Uznanie za tvorivý prínos vo filmovej tvorbe pre deti a mládež dostala Iva Janžurová
V nedeľu ráno zničil tlačiarenské zariadenie baskických novín neďaleko prístavného mesta Bilbao na severe krajiny výbuch. Aj napriek tomu, že v budove v tom čase pracovali ľudia, pri incidente sa nikto nezranil, oznámilo španielske ministerstvo vnútra.
Pravdepodobne bomba explodovala v tlačiarni novín El Correo v nedeľu ráno o okolo 3:00. Povedal to miestny hovorca ministerstva, ktorý v súlade s nariadeniami vlády zostal v anonymite. Pre agentúru The Associated Press povedal, že útoku nepredchádzalo žiadne varovanie a že miestna baskická polícia uzavrela celú oblasť.
Internetová stránka novín El Correo z útoku obvinila baskickú separatistickú organizáciu Baskicko a jeho sloboda (ETA) . Taktiež sa tu uvádza, že počas výbuchu, ktorý v betónovej stene vytvoril dieru veľkú 40 metrov štvorcových, v budove pracovalo 50 ľudí. Podľa El Correo nech už bombu do budovy umiestnil ktokoľvek, musel preliezť cez vysokú bezpečnostnú stenu, ktorú sila výbuchu taktiež zničila.
Tlačiarne novín El Correo sa nachádzajú v priemyselnej oblasti Zamudio východne od medzinárodného letiska v Bilbao. Na fotografiách, ktoré zverejnila internetová stránka novín El Correo, je vidieť značné poškodenie budovy.
Explózia prišla po tom, ako 21. mája polícia vo francúzskom Bordeaux zatkla troch podozrivých lídrov ETA.
Pri štyridsaťročnom ozbrojenom boji ETA za samostatnosť Baskicka prišlo o život najmenej 825 ľudí.
Afganský reportér britskej spoločnosti 
