TV and MEDIA

27. 11. 2018

Zomrela Božena Hanáková

Zomrela Božena Hanáková

Vo veku 88 rokov v pondelok (26. 11.) zomrela osobnosť slovenskej a košickej opery, operná speváčka, režisérka a pedagogička Božena Hanáková. TASR o tom informoval hovorca Štátneho divadla (ŠD) Košice Svjatoslav Dohovič. V košickom divadle Hanáková pôsobila od roku 1954 viac ako 50 sezón.
Divadlo a operu dostala Hanáková do vienka, narodila sa v rodine divadelných umelcov. Už ako dieťa hrala v operných inscenáciách Slovenského národného divadla (SND), kde v tom čase pôsobila jej mama, mezzosopranistka Ružena Kustrová. Na VŠMU vyštudovala operný spev aj tanec.
"Hneď po škole nastúpila do Štátneho divadla Košice, kde úspešne stvárnila množstvo operetných aj operných postáv - Jolanu i Júliu v Cigánskej láske, Adelu v Netopierovi, Valenciu vo Veselej vdove, Zerlinu v Donovi Giovannim, Musettu v Bohéme, Rosinu v Barbierovi zo Sevilly, Olympiu v Hoffmannových poviedkach a mnohé ďalšie," uviedol Dohovič. Spolu s manželom, scénickým výtvarníkom Jánom Hanákom, vytvorili neskôr inscenačný tím, ktorý sa v košickom divadle podpísal pod viacero operných a operetných inscenácií. Už aj s dcérou Danicou Hanákovou, kostýmovou výtvarníčkou, v roku 1997 režijne pripravila svoju poslednú inscenáciu - operu Giuseppe Verdiho La Traviata, ktorú na javisku ŠD hrali až do januára tohto roka.
"Košickému divadlu ostala verná počas celej profesionálnej kariéry, ale úspešne hosťovala v Prahe, Ostrave, Brne, Miškovci a s divadlom sa predstavila aj na zájazdoch v Holandsku a Nemecku," konštatoval Dohovič.
Súbor opery ŠD Košice venuje v stredu (28. 11.) jej pamiatke a spomienke na ňu predstavenie Verdiho opery Nabucco.

Otázka významu:-)

Otázka významu😅

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Dezinformácií šíriacich sa na internete sa v súvislosti s májovými voľbami do Európskeho parlamentu (EP) obáva 73 percent obyvateľov Európskej únie a 62 percent Slovákov. Vyplýva to z výsledkov septembrového prieskumu Eurobarometer, ktoré v pondelok zverejnila Európska komisia (EK).
Prieskum ďalej zistil, že až 67 percent obyvateľov Únie sa obáva, že osobné údaje uvedené na internete by sa mohli použiť na zobrazovanie cielených politických posolstiev. Na Slovensku takúto obavu vyslovilo 57 percent respondentov.
Možného zmanipulovania volieb kybernetickými útokmi sa obáva 61 percent občanov EÚ a 45 percent Slovákov. Ovplyvnenia volieb zahraničnými aktérmi a zločineckými skupinami sa obáva 59 percent obyvateľov Únie; na Slovensku takéto obavy vyjadrilo 48 percent opýtaných.
Väčšina obyvateľov členských štátov EÚ i Slovákov sa zhoduje v otázke možného riešenia týchto hrozieb, a to najmä zvýšením transparentnosti sociálnych médií na internete - aj prostredníctvom zreteľného uvádzania sponzorov online inzercie. Toto opatrenie podporilo 81 percent oslovených obyvateľov EÚ a 76 percent Slovákov.
Rovnaký podiel obyvateľov Únie a až 78 percent Slovákov súhlasilo, že všetky politické strany by mali mať rovnaké možnosti prístupu k internetovým službám, keď sa budú usilovať o hlasy voličov.
Vysokú podporu - takmer 80 percent obyvateľov EÚ i Slovákov - má aj poskytnutie práva na odpoveď v sociálnych médiách kandidátom a politickým stranám. Zavedenie rovnakého moratória na internete, aké platí aj pre tradičné médiá, podporuje 74 percent obyvateľov Únie a 75 percent Slovákov.
Prieskum Demokracia a voľby sa uskutočnil 8.-26. septembra na vzorke 27.474 opýtaných v krajinách EÚ. Na Slovensku sa do neho v dňoch 11.-23. septembra zapojilo 1042 respondentov.
Voľby do EP sa uskutočnia 23.-26. mája 2019. Európska komisia v septembri predložila súbor konkrétnych opatrení, ktorých cieľom je zabezpečiť slobodný, spravodlivý a bezpečný priebeh volieb do EP. Vytvorila aj európsku sieť pre spoluprácu na voľbách, ktorá sa po prvý raz stretne v januári 2019.
V posledných voľbách do EP v roku 2014 volebné právo využilo 42 percent občanov Únie. Účasť na Slovensku dosiahla vyše 13 percent. Účasť v májových voľbách do EP by podľa Eurobarometra mohla zvýšiť lepšia informovanosť občanov o EÚ a o jej vplyve na ich každodenný život. Uviedlo to 43 percent všetkých opýtaných z krajín EÚ a 35 percent respondentov zo Slovenska.
Slovenskí voliči by podľa Eurobarometra privítali aj viac mladých ľudí medzi kandidátmi (33 percent), väčšie zastúpenie žien medzi kandidátmi (21 percent) a viac kandidátov z nedostatočne zastúpených skupín obyvateľstva (11 percent).

Copyright © TASR 2018

Turecká polícia prehľadávala na severozápade krajiny vilu v súvislosti s vyšetrovaním vraždy saudskoarabského novinára Džamála Chášakdžího. Turecká tlačová agentúra Anadolu informuje, že pondelková razia sa koná v meste Termal v provincii Yalova. Na mieste pomáhajú aj policajné psy.
Podľa iných médií muži zákona na mieste hľadajú telesné ostatky novinára. Zatiaľ nie je známe, komu luxusný dom patrí.
Chášakdží, ktorý písal pre americký denník The Washington Post články kritizujúce saudskoarabský fundamentalistický režim a osobu korunného princa Muhammada bin Salmána, zmizol 2. októbra, keď si šiel do budovy konzulátu vyzdvihnúť dokumenty potrebné na svadbu s jeho tureckou snúbenicou. Jeho ostatky sa zatiaľ nenašli.
Až štyri roky odňatia slobody hrozia španielskemu komikovi Danielovi Mateovi za to, že sa v komediálnej talkshow v španielskej televízii "vyfúkal" do štátnej vlajky. Proti jeho konaniu sa okamžite ozvali miestni "patrioti", a okrem žaloby na komika vyzývajú aj na bojkot televíznej stanice, ktorá tento jeho skeč odvysielala. Dvadsaťdeväťročný Mateo čelí obvineniu z útoku na štátny symbol a z podnecovania nenávisti. Na pondelňajšom prvom pojednávaní na súde v Madride komik odmietol vypovedať a povedal, že potrebuje na prípravu svojho stanoviska viac času.
Španielskym médiám sa Mateo zdôveril, že sa obáva toho, čo jeho kauza urobí s obrazom Španielska v zahraničí. "Klaun musí stáť pred sudcom, a to len za to, že si robí svoju robotu," komentoval komik situáciu.

©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Prezident Donald Trump v pondelok navrhol, aby Spojené štáty vytvorili "celosvetovú sieť" na boj proti "nespravodlivému" spôsobu, akým médiá zaobchádzajú s krajinou, a tvrdí, že CNN nemá dostatok konkurencie v zámorí."Na celom svete má CNN silný hlas, ktorý vykresľuje Spojené štáty v nespravodlivo ..." prezradil prezident. ".... a falošne.Niečo sa musí urobiť, vrátane možnosti ,že by Spojené štáty mali našu vlastnú celosvetovú sieť a ukázali svetu akými sme skutočne VEĽKÝMI!"
CNN má domácu aj medzinárodnú sieť.Vláda USA v súčasnosti financuje Hlas Ameriky, medzinárodný zdroj rozhlasového vysielania.

Zdroj: CNN

Gotham Awards

Gotham Awards

Pondelkové udeľovanie Gotham Independent Film Awards v New Yorku ovládli dráma Prvý napravený a komédia Eighth Grade, keď každá z nich uspela vo dvoch kategóriách. Najlepším celovečerným filmom sa však stala dráma Jazdec od režisérky Chloé Zhao o mladom kovbojovi, ktorý po vážnom zranení nemôže súťažiť v ródeu a hľadá sám seba. Snímka Prvý napravený o nešťastnom kňazovi, ktorý sa uchýli k násiliu, priniesla cenu pre najlepšieho herca Ethanovi Hawkeovi a Paulovi Schraderovi trofej za najlepší scenár. Eight Grade, ktorá rozpráva príbeh dospievajúcej introvertky končiacej základnú školu, zase vyniesla ocenenie za herecký prielom predstaviteľke hlavnej hrdinky Elsie Fisher a filmárovi Boovi Burnhamovi Cenu Binghama Raya za režisérsky prielom.

Najlepšou herečkou sa stala Toni Collette vďaka výkonu v horore Prekliate dedičstvo. Špeciálnu cenu poroty za kolektívny herecký výkon získali Olivia Colman, Emma Stone a Rachel Weisz za životopisnú historickú drámu Favoritka. Za najlepší dokument vyhlásili Hale County This Morning, This Evening. V televíznych kategóriách ocenili seriál Na muške (2018) a dramaticko-komediálnu sériu 195 Lewis (2017). Cenu divákov získal dokument Won't You Be My Neighbor?.

Predstavitelia organizácie Independent Filmmaker Project (IFP) počas večera udelili aj špeciálne ceny, ktoré získali Willem Dafoe, Paul Greengrass, Jon Kamen a Rachel Weisz. Kuchárka a spisovateľka Sandra Lee dostala cenu Made in New York.

Prehľad víťazov a víťaziek Gotham Independent Film Awards:

Najlepší celovečerný film: Jazdec
Najlepší dokumentárny film: Hale County This Morning, This Evening
Cena Binghama Raya za režisérsky prielom: Bo Burnham - Eight Grade
Najlepší scenár: Paul Schrader - Prvý napravený
Najlepší herec: Ethan Hawke - Prvý napravený
Najlepšia herečka: Toni Collette - Prekliate dedičstvo
Herecký prielom: Elsie Fisher - Eight Grade
Prelomový seriál - dlhá forma: Na muške (2018)
Prelomový seriál - krátka forma: 195 Lewis (2017)
Cena divákov: Won't You Be My Neighbor?
Cena poroty za kolektívny herecký výkon: Favoritka
Cena Made in New York: Sandra Lee

©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS

Slovenský filmový ústav (SFÚ) oslávil v apríli 55. výročie svojho vzniku. Počas celého roka sa k nemu vracia rôznymi aktivitami, jednou z nich je aj novembrové vydanie špeciálneho čísla mesačníka Film.sk, venovaného činnosti a aktivitám SFÚ za posledných päť rokov. Číslo sa tiež vracia k významným historickým medzníkom inštitúcie a slovami osobností z filmového prostredia reflektuje jej význam v kontexte dejín slovenskej kinematografie. Špeciálne vydanie mesačníka Film.sk k 55. výročiu Slovenského filmového ústavu vyšlo ako súčasť novembrového čísla Film.sk 11/2018. V elektronickej podobe bude zverejnené na webstránke časopisu http://www.filmsk.sk, agentúru SITA o tom informovala tlačová tajomníčka SFÚ Simona Nôtová.

Špeciálne vydanie otvára úvodník od režiséra Martina Šulíka. Ten „v nadväznosti na zničenie materiálnej základne slovenskej kinematografie politikmi a kapitalistami v 90. rokoch minulého storočia, ktorú reprezentovala Koliba, zdôrazňuje dôležitosť SFÚ, ktorý pre filmových nadšencov a roztratených tvorcov už 55 rokov udržiava vedomie kontinuity ako jediná integrujúca inštitúcia,“ informovala ďalej Nôtová. Vznik SFÚ a dôležité momenty jeho vývoja pripomína rubrika Z histórie SFÚ. O najvýznamnejších udalostiach hovorí v ústrednom rozhovore čísla generálny riaditeľ inštitúcie Peter Dubecký. Dve základné organizačné jednotky SFÚ Národný filmový archív (NFA) a Národné kinematografické centrum (NKC) predstavujú ich riaditelia. O činnosti, koncepcii a práci filmového archívu, projektoch NFA aj zaujímavostiach z archívnych zbierok hovorí Marián Hausner, riaditeľ NFA. Aktivity a priority NKC, ktoré smerujú najmä k prezentácii a propagácii slovenských filmov doma i v zahraničí, predstavuje jeho riaditeľ Rastislav Steranka. Špeciálne vydanie približuje aj viaceré dlhodobé projekty inštitúcie. Patria medzi ne Projekt systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva SR, nevyhnutný pre jeho uchovávanie či projekt Digitálna audiovízia, vďaka ktorému vzniklo digitalizačné pracovisko, pripomenula Nôtová. Čitatelia sa podľa nej dozvedia viac aj o Kine Lumiére, predajni Klapka.sk či edičnom oddelení SFÚ, ktoré nevydáva iba knihy, ale i DVD a blu-ray nosiče. O Slovenskom filmovom ústave hovoria v špeciálnom čísle i viaceré osobnosti slovenského filmu, ako filmový publicista a kritik Pavel Branko, režiséri a scenáristi Eduard Grečner, Dušan Hanák, Juraj Lehotský, režisér, scenárista a predseda Rady Audiovizuálneho fondu Miloslav Luther či dramaturg, scenárista, prekladateľ a básnik Albert Marenčin. Číslo uzatvára príspevok o SFÚ od generálneho riaditeľa Národného filmového archívu Praha Michala Breganta.

Slovenský filmový ústav bol založený 1. apríla 1963 v Bratislave. Jeho súčasťou sa stal filmový archív vtedajšej Ústrednej požičovne filmov, ktorý založil v roku 1958 Ivan Rumanovský. Po obnovení činnosti Československého filmového ústavu v Prahe bol ešte v roku 1963 SFÚ ustanovený za jeho pobočku a krátko na to bol počas Kongresu Medzinárodnej federácie filmových archívov FIAF odsúhlasený štatút spoločného archívu ČSFÚ Praha a SFÚ Bratislava. Samostatnou inštitúciou sa SFÚ stal v roku 1991, samostatným členom FIAF-u až v roku 2001, informuje o tom Slovenský filmový ústav na svojej webstránke http://www.sfu.sk.

26. 11. 2018

Literárny fond udelil ceny za divadlo, zábavné umenie a rozhlas

Literárny fond udelil ceny za divadlo,

zábavné umenie a rozhlas

Literárny fond udelil dnes výročné ceny a ceny za celoživotné dielo v oblasti rozhlasu, divadla a zábavného umenia.

Spolu 53 laureátov slávnostne vyhlásili predstavitelia Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti rozhlasu, divadla a zábavného umenia v Zichyho paláci v Bratislave. Ceny za celoživotné dielo za rok 2018 získalo 13 osobností divadla, dvaja dabingoví herci a traja rozhlasoví tvorcovia. Okrem toho vyhlásili aj 53 nositeľov Výročných cien Literárneho fondu za divadlo, televíziu, dabing a rozhlasovú tvorbu.

Za divadlo udelili Cenu za celoživotné dielo in memoriam nedávno zosnulému hercovi, pesničkárovi, pedagógovi, básnikovi a glosátorovi Mariánovi Geišbergovi (23. decembra 1953 - 10. novembra 2018). Cenu získal i Karel Adam z Rómskeho profesionálneho divadla Romathan, basový operný spevák Peter Mikuláš, tanečník, choreograf a pedagóg klasického tanca Miklós Vojtek, ako aj režiséri Peter Jozef Oravec a Pavel Uher. Ocenenie patrí i herečkám Márii Kövesdi Szabóvej, Marte Sládečkovej, Zdene Studenkovej, Svetlane Škovranovej a Márii Záturovej, ale aj hercom Jánovi Kožuchovi a Jozefovi Vajdovi. Za dabing Cenu za celoživotné dielo za rok 2018 získali herečka a režisérka Julianna Ďurišová a režisér a herec Štefan Mandžár. Združenie rozhlasových tvorcov Literárneho fondu udelilo za celoživotnú tvorbu ceny trojici tvorcov Slovenského rozhlasu, redaktorovi a autorovi rozhlasových hier Pavlovi Hudíkovi, redaktorke a dramaturgičke zábavných programov Tamare Chlebovej a moderátorke Ľubici Šajdovej.

Ceny za celoživotné dielo rok 2018

Divadlo

Karel Adam
Marián Geišberg - in memoriam
Ján Kožuch
Mária Kövesdi Szabó
Peter Mikuláš
Peter J. Oravec
Marta Sládečková
Zdena Studenková
Svetlana Škovranová
Pavel Uher
Jozef Vajda
Miklós Vojtek
Mária Záturová

Dabing

Julianna Ďurišová
Štefan Mandžár

Združenie rozhlasových tvorcov

Pavol Hudík
Tamara Chlebová
Ľubica Šajdová

Výročné ceny
Divadlo

Barbora Andrešičová - za postavu Emmy v inscenácii hry Ľudia, miesta a veci

Marián Amsler - za réžiu inscenácie hry Ľudia, miesta a veci, s prihliadnutím k réžii inscenácie Vojna a mier

Martin Bendik - za réžiu opery Tosca

Ondřej Daniš - za postavu Nikolaja Šuhaja v inscenácii muzikálu Balada pre banditu

Ami Fujikawa - za postavu Odetty a Otílie v inscenácii baletu Labutie jazero

Marek Geišberg - za postavu Jermolaja Alexejeviča Lopachina v inscenácii hry Višňový sad, s prihliadnutím k postave Edgara v inscenácii hry W. Shakespeare Kráľ Lear

Marek Gurbaľ - za postavu Dona Giovanniho v inscenácii opery Don Giovanni

Mariana Hochelová - za postavu Donny Anny v inscenácii opery Don Giovanni

Martin Huba - za postavu Mathiasa Clausena v inscenácii hry Pred západom slnka

Radovan Hudec - za postavu Zvieraťa v inscenácii hry Kráska a zviera

Róbert Jakab - za herecký výkon v inscenácii Náš človek

Igor Kasala - za postavu Harryho Wadeho v inscenácii hry Kati

Milan Kňažko - za postavu Majstra v inscenácii hry Láska & terpentín

Viktor Kollár - za réžiu inscenácie hry Veľký Gatsby, s prihliadnutím k réžii dabingového diela Na úteku, Jurský svet a James Bond

Ján Koleník - za postavu Kreóna v inscenácii hry Antigona a za postavu Andreja Bolkonského v inscenácii dramatizácie románu Vojna a mier

Zuzana Kronerová - za postavu Eriky v inscenácii hry Horúce leto 68

Ivana Kubáčková - za postavu Ženy v inscenácii Pľúca a za postavu Moniky v inscenácii hry Neznesiteľne dlhé objatia

Máté Madarász - za postavu Liliomfiho v inscenácii hry Liliomfi

Tomáš Maštalír - za postavu Richarda III. v inscenácii hry Richard III., s prihliadnutím na postavu Tibora Maxovského v televíznom seriáli Za sklom 2

Zuzana Mistríková - za dramaturgiu tanečnej inscenácie Hamlet

Erik Ollé - za postavu Pata v inscenácii hry Krásavica s Leenane

Jana Oľhová - za postavu Ľubov Ranevskej v inscenácii hry Višňový sad, s prihliadnutím k postave Jaruš Bajanovej v televíznom seriáli Vlci

Milan Ondrík - za postavu Rodericka v inscenácii Stalker dramatizácie poviedky Piknik, s prihliadnutím k postave Pierra Bezuchova v inscenácii dramatizácie románu Vojna a mier

Jozef Pantlikáš - za postavu Kráľa Ubu v inscenácii hry Kráľ Ubu s prihliadnutím k postave Stepana v inscenácii hry Láska v štýle Baroka a za výkon v inscenácii dramatizácie novely Izba č. 6

Táňa Pauhofová - za postavu Bettiny Clausenovej v inscenácii hry Pred západom slnka, za postavu Heddy Galerovej v inscenácii Hedda Gablerová, s prihliadnutím k postave Lulu v rozhlasovej adaptácii hry Lulu

Vladislav Plevčík - za postavu Williama v inscenácii drámy Punk Rock

Tatiana Poláková - za postavu Sáry v inscenácii hry Sára Salkházi, s prihliadnutím k postave Ženy v inscenácii hry Znovuzjednotenie Kóreí a Soni Alexandrovny v inscenácii hry Ujo Váňa

Monika Potokárová - za postavu Tey Alvstedovej v inscenácii hry Hedda Gablerová, s prihliadnutím k postave Antigony v inscenácii hry Antigona, postave Nataše Rostovovej v inscenácii dramatizácie románu Vojna a mier

Júlia Rázusová, Fučíkova 4, 080 01 Prešov - za réžiu inscenácie hry Znovuzjednotenie Kóreí

Ondrej Spišák - za réžiu inscenácie Staker a za réžiu inscenácie hry Antigona

Svetozár Sprušanský - za réžiu inscenácie drámy Punk Rock, za réžiu inscenácie muzikálu, Mamma Mia!, s prihliadnutím k réžii inscenácie vlastnej dramatizácie novely Izba č. 6

Andrej Šoth - za réžiu tanečnej inscenácie Hamlet

Michal Vajdička - za réžiu inscenácie hry Pred západom slnka

Emília Vášaryová - za postavu Pani Petersovej v inscenácii hry Pred západom slnka

Ivan Vojtek - za postavu Goriota v inscenácii dramatizácie románu Otec Goriot

Televízia

Ľuboš Kostelný - za postavu učiteľa zemepisu a telesnej výchovy v seriáli Prázdniny 2

Marián Miezga - za postavu Mariána v televíznom seriáli Naši

Dabing

Miroslava Brezovská - za preklad a úpravu dialógov dvojdielneho filmu Mária Terézia a animovaného seriálu Sofia Prvá

František Kovár - za dabingovú postavu Alana vo filme Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol a za postavu Spangela v dvojdielnom filme Mária Terézia

Stano Král - za réžiu dabingu k filmom Bláznivá dovolenka/Vacation a Bláznivá dovolenka v Thajsku/Pattaya

Ľudmila Mandžárová - za ženský dabingový výkon v postave Lindsey Coleová v seriáli Križovatka smrti

Zuzana Mauréry - za dabingovú postavu vo filme Príbehy z lesov

Ján Mistrík - za dabingovú postavu vo filme Most špiónov

Alexandra Ruppeldtová - za preklad a úpravu dialógov k minisérii Rebelka z dobrej rodiny s prihliadnutím na preklad a dialógy seriálov Andyho dobrodružstvá na Sahare, Andyho dobrodružstvá v praveku a film Svadba v Ríme

Jozefína Šujanová - za réžiu dabingu dvojdielneho filmu Mária Terézia

Petra Vajdová - za dabingovú postavu Márie Terézie v dvojdielnom filme Mária Terézia

Pavel Višňovský - za mužský dabingový výkon postavy Andrého vo filme Spravodlivosť pre moju dcéru

Združenie rozhlasových tvorcov

Viera Benediková - za dramaturgickú prípravu rozhlasovej úpravy hry RND „Konečná stanica“

Rudolf Fritzman - za zvukové stvárnenie rozhlasovej hry „Podivný pútnik“ a fíčra „Slušný človek“

Ludmila Hodulíková - za hudobno-zvukové stvárnenie rozhlasových hier „Lulu“ a „Papuša“

Zuzana Jurigová - Kapráliková - za redakčnú prípravu rozprávok „O nešťastnom drakovi“ a „Najtajnejšia tajná komnata“ z cyklu „Panpulóni“

Milena Lukáčová - za réžie rozhlasových hier „Podivný pútnik“ a „Marína Havranová“.

Ľubica Olšovská - za zvukové stvárnenie rozhlasových hier „Lulu“ a „Aby sa v tom čert vyznal“

Zomrel Bernardo Bertolucci

Zomrel Bernardo Bertolucci

Vo veku 77 rokov zomrel v pondelok v Ríme po dlhej chorobe svetoznámy taliansky režisér a scenárista Bernardo Bertolucci.
TASR pri tejto príležitosti prináša profil tohto oscarového tvorcu.
Pôvodne básnik a spisovateľ má na konte vyše 20 filmov - od rozsiahlych historických epík až po intímne drámy. Režíroval spoločensko-kritické snímky s provokujúcou až šokujúcou tematikou, ktoré zaujali prevažne netradičnou, ale divákovi zrozumiteľnou formou a farebným vizuálnym štýlom. K Bertolucciho najslávnejším a zároveň najkontroverznejším filmom patrí dráma Posledné tango v Paríži (1972). Celosvetovým hitom sa stal jeho veľkolepý režijný projekt Posledný cisár (1987) ovenčený deviatimi Oscarmi, vrátane ceny za najlepšiu réžiu a najlepší film.
Bernardo Bertolucci sa narodil 16. marca 1941 v Parme do rodiny básnika Attilia Bertolucciho. Už počas štúdií na univerzite v Ríme sa stal oslavovaným a publikovaným básnikom. Svoj veľký talent však nakoniec uplatnil vo filme. Písanie scenárov a hlavne réžia filmov sa preňho stali celoživotnou prácou, ocenenou medzi inými aj Oscarom.
Začínal v roku 1961 ako asistent režiséra Piera Paola Pasoliniho pri nakrúcaní drámy Accatone (1961). Bertolucciho režijný debut prišiel už o rok neskôr, keď nakrútil príbeh z rímskej čiernej kroniky o hľadaní vraha utopenej ženy La Commare secca (1962). Snímka vzbudila veľké nadšenie na filmovom festivale v Benátkach. Druhý film nádejného režiséra s názvom Prima della rivoluzione (Pred revolúciou, 1964) priniesol nekompromisný pohľad na vtedajšie Taliansko. V roku 1970 Bertolucci zrežíroval podľa vlastného scenára film La Strategia del ragno (Stratégia pavúka) a následne drámu Il Conformista (Konformista, 1970). Druhá menovaná snímka je jedným z najlepších Bertolucciho výtvorov a adaptáciou rovnomenného románu Alberta Moraviu, v ktorom sa pokúsil hľadať odpovede na bolestivé otázky o fašistickej minulosti Talianska.
Nomináciu na Oscara (1974) získal Bernardo Bertolucci za romantickú drámu Posledné tango v Paríži (1972). K jedným z najkontroverznejších filmov v dejinách kinematografie sa táto snímka zapísala najmä vďaka nepokrytému zobrazeniu sexuality a erotickým scénam, za ktorými sa skrýva jedna z najnaliehavejších existenciálnych výpovedí dvoch ľudí o zúfalej potrebe ľudského dotyku. Odvážny počin v hlavných úlohách s Marlonom Brandom a Mariou Schneiderovou bol v čase svojho vzniku v USA označený za pornografický film. Vo Francúzsku ho naopak milovali kritici i diváci. V režisérovom rodnom Taliansku vyvolala snímka obrovský záujem, videl ju však málokto, pretože taliansky najvyšší súd jej premietanie krátko po uvedení do kín zakázal. Tento zákaz zostal v platnosti celých 15 rokov.
Plejáda slávnych hercov ako Robert de Niro, Gérard Depardieu, Dominique Sandaová, Donald Sutherland, Burt Lancaster a iní rozohrala príbeh ďalšieho Bertolucciho filmu Novecento (Dvadsiate storočie, 1976). Historická dráma zobrazuje taliansku spoločnosť v časoch vzostupu fašizmu videnú v osudoch niekoľkých generácií dvoch rozvetvených vidieckych rodín.
Oscara za najlepšiu réžiu a najlepší film priniesol Bernardovi Bertoluccimu životopisný veľkofilm Posledný cisár (1987). Skutočný príbeh posledného čínskeho cisára odohrávajúci sa v pekinskom Zakázanom meste sa stal celosvetovým hitom a získal v roku 1988 dokopy deväť Oscarov.
K významným dielam talianskeho filmového velikána patrí ešte adaptácia bohémskeho románu Nebo, čo nás chráni (1990) a epický príbeh o tolerancii a priateľstve Malý Buddha (1993). Za zmienku stojí aj poetická snímka zo slnečného Talianska Zvodná krása (1996) v hlavných úlohách s Jeremym Ironsom a vtedy len 19-ročnou Liv Tylerovou. Medzi jeho posledné filmy patrí aj komorný príbeh štrnásťročného asociála a jeho staršej sestry s názvom Ja a ty (2012).
V roku 2011 získal Bernardo Bertolucci čestnú Zlatú palmu na 64. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Cannes ako ocenenie svojej dlhoročnej filmovej kariéry. V roku 2017 bol hosťom podujatia k 70. výročiu tohto festivalu.

Copyright © TASR 2018

Zomrel Ricky Jay

Zomrel Ricky Jay

Vo svojom dome v Los Angeles zomrel v sobotu americký herec a kúzelník Ricky Jay. Jeho úmrtie oznámil jeho manažér bez bližších podrobností. Podľa staršieho profilu v magazíne The New Yorker bol Jay jedným z najnadanejších kúzelníkov na svete a svojimi kúskami udivoval a privádzal do rozpakov aj svojich kúzelníckych kolegov. Ako herec sa predstavil okrem iného vo filme James Bond: Zajtrajšok nikdy nezomiera (1997), kde si zahral teroristu Henryho Guptu, v snímke Hriešne noci z toho istého roku, a tiež vo filme Magnólia z roku 1999.

Ricky Jay, vlastným menom Richard Jay Potash, sa narodil v newyorskom Brooklyne, presný dátum a dokonca ani rok jeho narodenia však nie je známy. Jay po celý život odmietal hovoriť o svojom detstve a vie sa iba toľko, že sa narodil medzi rokmi 1946 a 1948. Prvé kúzelnícke vystúpenie mal ako štvorročný, neskôr začal pravidelne vystupovať v komediálnych a nočných kluboch.

Jay zvlášť vynikal v hádzaní kariet, podľa Guinessových svetových rekordov (do roku 2000 známych ako Guinessova kniha rekordov) drží svetový rekord v hode hracou kartou, ktorú sa mu podarilo "vyšmariť" do vzdialenosti 58 metrov rýchlosťou 145 kilometrov za hodinu.

25. 11. 2018

SSN NEWS

SSN NEWS

Trinásty riadny snem Slovenského syndikátu novinárov sa uskutočnil v sobotu po troch rokoch. Ako agentúru SITA informoval predseda Daniel Modrovský, delegáti snemu sa zaoberali novelizáciou Stanov Slovenského syndikátu novinárov, Zásadami na vykonanie referenda a Programovou stratégiou na obdobie rokov 2018 - 2021. Súčasťou snemu bola prezentácia správy o činnosti, správy o hospodárení a správy kontrolnej rady za obdobie 2015 - 2018. Snem si zároveň volil orgány na najbližšie obdobie.

Za predsedu opätovne na svoje druhé funkčné obdobie členovia zvolili Daniela Modrovského, za členov predstavenstva Beátu Penxovú-Mačingovú, Ľuboslavu Sedlákovú, Vladimíra Ješka, Ľudmilu Synakovú, Jána Kleskeňa a Martu Mochnackú. Prvým podpredsedom Slovenského syndikátu sa stal Vladimír Ješko, druhou podpredsedníčkou Beáta Penxová-Mačingová. Za členov kontrolnej rady zvolili Juraja Klementa, Juraja Trstenského a Miriam Migátovú. Migátová sa stala aj predsedníčkou kontrolnej rady.

Zomrel Nicolas Roeg

Zomrel Nicolas Roeg

Britský filmový režisér Nicolas Roeg, ktorý sa preslávil filmami Teraz sa nepozeraj alebo Performance, zomrel v piatok vo veku 90 rokov. S odvolaním sa na vyhlásenie režisérovej rodiny o tom informovala spravodajská televízia BBC.
Roeg bol počas svojej šesťdesiatročnej kariéry oceňovaný predovšetkým za svoj originálny a často kontroverzný prístup k filmovej tvorbe.
Jeho psychologický thriller Teraz sa nepozeraj z roku 1973 vyvolal vlnu protichodných reakcií, pretože obsahoval šokujúce sexuálne scény.
Roeg taktiež režíroval hudobníka Micka Jaggera v kriminálnej dráme Performance či Davida Bowieho v kultovom sci-fi Muž, ktorý spadol na Zem.
Režisérov syn Nicolas Roeg Jr. uviedol, že jeho otec, ktorý v auguste oslávil 90. narodeniny, zomrel v piatok večer. "Bol to geniálny otec," dodal.
Nicolas Roeg bol podľa BBC jedným z najoriginálnejších a zároveň najkontroverznejších filmových tvorcov, akých kedy Veľká Británia mala. Jeho skúsenosť kameramana v rannej tvorbe vniesla do jeho práce mimoriadnu vizuálnu kvalitu.

NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA

NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA

Reláciu V politike vysiela TA3 v nedeľu 25.11. od 11:00 hod.

Témy:
Udeľovanie akademických titulov a iniciatíva MŠ k novým pravidlám pre ich odoberanie, avizovaný vyrovnaný rozpočet 2019, zlepšovanie životnej úrovne, Globálny pakt OSN o migrácii, bezpečnostné hrozby pre SR, Programová konferencia SaS, vzťahy koalície a opozície, voľby do EP

Hostia:
Andrej Danko (SNS), predseda NR SR, predseda strany
Boris Kollár (Sme rodina), poslanec NR SR, predseda strany
Richard Sulík (SaS), poslanec EP, predseda strany

Moderuje Norbert Dolinský.

O 5 minút 12 v nedeľa 25.11. o 11:55 na Jednotke.

Hostia:
- predseda NR SR a predseda SNS Andrej Danko
- predseda strany SaS, poslanec Európskeho parlamentu Richard Sulík

Témy:
- aktuálna politická situácia – návrh opozície na odvolanie
Andreja Danka z funkcie predsedu NR SR, dôvera v koalícii;

- ciele globálneho paktu OSN o migrácii vs. bezpečnostná a migračná
politika SR;
- dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie a budúce
vzájomné vzťahy - pozícia
SR.

Moderuje Jozef Hajko.