Zomrel Bernardo Bertolucci
Vo veku 77 rokov zomrel v pondelok v Ríme po dlhej chorobe svetoznámy taliansky režisér a scenárista Bernardo Bertolucci.
TASR pri tejto príležitosti prináša profil tohto oscarového tvorcu.
Pôvodne básnik a spisovateľ má na konte vyše 20 filmov - od rozsiahlych historických epík až po intímne drámy. Režíroval spoločensko-kritické snímky s provokujúcou až šokujúcou tematikou, ktoré zaujali prevažne netradičnou, ale divákovi zrozumiteľnou formou a farebným vizuálnym štýlom. K Bertolucciho najslávnejším a zároveň najkontroverznejším filmom patrí dráma Posledné tango v Paríži (1972). Celosvetovým hitom sa stal jeho veľkolepý režijný projekt Posledný cisár (1987) ovenčený deviatimi Oscarmi, vrátane ceny za najlepšiu réžiu a najlepší film.
Bernardo Bertolucci sa narodil 16. marca 1941 v Parme do rodiny básnika Attilia Bertolucciho. Už počas štúdií na univerzite v Ríme sa stal oslavovaným a publikovaným básnikom. Svoj veľký talent však nakoniec uplatnil vo filme. Písanie scenárov a hlavne réžia filmov sa preňho stali celoživotnou prácou, ocenenou medzi inými aj Oscarom.
Začínal v roku 1961 ako asistent režiséra Piera Paola Pasoliniho pri nakrúcaní drámy Accatone (1961). Bertolucciho režijný debut prišiel už o rok neskôr, keď nakrútil príbeh z rímskej čiernej kroniky o hľadaní vraha utopenej ženy La Commare secca (1962). Snímka vzbudila veľké nadšenie na filmovom festivale v Benátkach. Druhý film nádejného režiséra s názvom Prima della rivoluzione (Pred revolúciou, 1964) priniesol nekompromisný pohľad na vtedajšie Taliansko. V roku 1970 Bertolucci zrežíroval podľa vlastného scenára film La Strategia del ragno (Stratégia pavúka) a následne drámu Il Conformista (Konformista, 1970). Druhá menovaná snímka je jedným z najlepších Bertolucciho výtvorov a adaptáciou rovnomenného románu Alberta Moraviu, v ktorom sa pokúsil hľadať odpovede na bolestivé otázky o fašistickej minulosti Talianska.
Nomináciu na Oscara (1974) získal Bernardo Bertolucci za romantickú drámu Posledné tango v Paríži (1972). K jedným z najkontroverznejších filmov v dejinách kinematografie sa táto snímka zapísala najmä vďaka nepokrytému zobrazeniu sexuality a erotickým scénam, za ktorými sa skrýva jedna z najnaliehavejších existenciálnych výpovedí dvoch ľudí o zúfalej potrebe ľudského dotyku. Odvážny počin v hlavných úlohách s Marlonom Brandom a Mariou Schneiderovou bol v čase svojho vzniku v USA označený za pornografický film. Vo Francúzsku ho naopak milovali kritici i diváci. V režisérovom rodnom Taliansku vyvolala snímka obrovský záujem, videl ju však málokto, pretože taliansky najvyšší súd jej premietanie krátko po uvedení do kín zakázal. Tento zákaz zostal v platnosti celých 15 rokov.
Plejáda slávnych hercov ako Robert de Niro, Gérard Depardieu, Dominique Sandaová, Donald Sutherland, Burt Lancaster a iní rozohrala príbeh ďalšieho Bertolucciho filmu Novecento (Dvadsiate storočie, 1976). Historická dráma zobrazuje taliansku spoločnosť v časoch vzostupu fašizmu videnú v osudoch niekoľkých generácií dvoch rozvetvených vidieckych rodín.
Oscara za najlepšiu réžiu a najlepší film priniesol Bernardovi Bertoluccimu životopisný veľkofilm Posledný cisár (1987). Skutočný príbeh posledného čínskeho cisára odohrávajúci sa v pekinskom Zakázanom meste sa stal celosvetovým hitom a získal v roku 1988 dokopy deväť Oscarov.
K významným dielam talianskeho filmového velikána patrí ešte adaptácia bohémskeho románu Nebo, čo nás chráni (1990) a epický príbeh o tolerancii a priateľstve Malý Buddha (1993). Za zmienku stojí aj poetická snímka zo slnečného Talianska Zvodná krása (1996) v hlavných úlohách s Jeremym Ironsom a vtedy len 19-ročnou Liv Tylerovou. Medzi jeho posledné filmy patrí aj komorný príbeh štrnásťročného asociála a jeho staršej sestry s názvom Ja a ty (2012).
V roku 2011 získal Bernardo Bertolucci čestnú Zlatú palmu na 64. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Cannes ako ocenenie svojej dlhoročnej filmovej kariéry. V roku 2017 bol hosťom podujatia k 70. výročiu tohto festivalu.
Copyright © TASR 2018
