4. 5. 2020

SuperStar suverénne najsledovanejším programom celého týždňa


SuperStar suverénne najsledovanejším

 programom celého týždňa

V nedeľu sa vynikajúco darilo aj večerným spravodajským reláciám televízie Markíza, ďalší výrazný úspech si pripísala tiež nedeľná politická diskusná relácia Na telo.

Celosvetovo najúspešnejšia spevácka súťaž SuperStar sa v nedeľu, 3. mája 2020, stala na obrazovkách televízie Markíza v strategickej cieľovej skupine 12-54 suverénne najsledovanejším programom celého uplynulého týždňa v rámci ponuky všetkých slovenských staníc. V tejto obchodne podstatnej cieľovej skupine dosiahla dlhoročne obľúbená šou doposiaľ druhý najvyšší rating 14,7 % a rovnako aj druhý najlepší trhový podiel 34,3 %.
SuperStar v čase vysielania porazila konkurenčné programy, film Zakázaná ríša zaznamenal na TV Joj v rovnakej cieľovej skupine výrazne nižší trhový podiel 18,8 % a miniséria V úkryte na Jednotke RTVS dosiahla podiel na trhu 7,2 %. Štvrtú časť napínavého vyraďovacieho SuperVýberu si nenechalo ujsť celkovo 652-tisíc divákov vo veku nad 12 rokov, čo je taktiež druhý najvyšší počet v rámci aktuálneho ročníka.
Ďalšie dve priečky v nedeľnom rebríčku sledovanosti patrili večerným spravodajským reláciám Počasie (rating 13,0 % / share 32,3 % v CS 12-54) a Televízne noviny (rating 11,0 % / share 29,2 % v CS 12-54). Aktuálna predpoveď počasia sa stala najsledovanejším minulotýždňovým programom na trhu v širšej cieľovej skupine 12+, pozrelo si ju celkovo 719-tisíc divákov.
Ďalší výrazný úspech si pripísala popoludňajšia politická talkšou Na telo s moderátorom Michalom Kovačičom, včerajšie vydanie, ktorého hosťami boli minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) a expremiér Peter Pellegrini (Smer-SD), pritiahlo k obrazovkám až 538-tisíc divákov starších ako 12 rokov, čo je tretí najvyšší počet od obnovenia relácie v septembri 2018.
V cieľovej skupine 12-54 zaznamenalo Na telo vo svojej súčasnej ére piaty najvyšší rating 8,2 % a štvrtý najlepší trhový podiel 30,2 %. V oboch hlavných cieľových skupinách išlo zároveň o suverénne najsledovanejšiu politickú diskusiu uplynulého týždňa, ktorá v nedeľnom rebríčku sledovanosti dokonca predstihla aj prime-time programy konkurencie.

Dáta sú uvedené v meraní LIVE + VOSDAL + HOSTIA. Zdroj dát: PMT/KANTAR SLOVAKIA

MEDIA NEWS



MEDIA NEWS

Rodičia zavraždeného amerického novinára Daniela Pearla podali v sobotu odvolanie na pakistanský najvyšší súd a žiadajú ho, aby anuloval rozhodnutie, ktorým boli oslobodení štyria muži odsúdení v kauze.
Ako informovala agentúra AFP, Pearlov otec Judea vysvetlil, že takto žiadajú spravodlivosť nielen pre svojho syna, "ale aj pre všetkých našich drahých priateľov v Pakistane, aby mohli žiť v spoločnosti bez násilia a teroru a vychovávať svoje deti v mieri a harmónii."
Podľa vyjadrenia právnika novinárových rodičov existujú závažné dôkazy - ústne aj forenzné - o tom, že štvorica mužov spáchala činy, za ktoré boli odsúdení. Advokát Fajsal Siddiki dodal, že súd v pakistanskej provincii Sindh pri oslobodení odsúdených nesprávne vyhodnotil dôkazový materiál.
Odvolanie proti rozhodnutiu súdu podal už aj generálny prokurátor provincie Sindh.
Daniel Pearl ako novinár pracoval pre americký denník The Wall Street Journal. Bol vedúcim jeho juhoázijskej redakcie v Bombaji, odkiaľ podnikal pracovné cesty aj do Pakistanu. V januári roku 2002, keď tam zbieral materiál na článok o islamistických militantov, sa stal obeťou únosu.
Jeho násilná smrť sa potvrdila 21. februára 2002. Na americké veľvyslanectvo bola vtedy doručená videonahrávka so záznamom Pearlovej popravy, po ktorej vrahovia odrezali hlavu od tela.
Za jeho únos a vraždu bola v roku 2002 odsúdená štvorica mužov. Medzi nimi aj v Británii narodený Ahmed Omar Saeed Sheikh, odsúdený v minulosti za únosy západných turistov v Indii i únos lietadla.
V apríli tohto roku však súd v pakistanskej provincii Sindh zrušil rozsudky nad všetkými štyrmi odsúdenými mužmi, čo vyvolalo ostré protesty USA i organizácií na ochranu práv novinárov.
Deň po zrušení rozsudkov pakistanské úrady nariadili vziať túto štvoricu na tri mesiace do väzby.
Brutálna vražda Daniela Pearla vyvolala pobúrenie po celom svete. Pozorovatelia v tom čase uviedli, že vrahovia sa pomstili za podporu, ktorý Pakistan poskytol USA v operácii proti režimu fundamentalistického hnutia Taliban v Afganistane a proti vzmáhajúcej sa teroristickej sieti al-Káida.
Výbor na ochranu novinárov v reakcii na podanie odvolania Pearlovými rodičmi uviedol, že oslobodenie štyroch mužov v kauze Pearlovej vraždy "by len zvýšilo hrozby, ktorým novinári v Pakistane čelia, a posilnilo povesť Pakistanu ako útočiska teroristov".
Agentúra AFP nedávno pripomenula, že v januári roku 2011 bola zverejnená správa združenia Pearl Project z Georgetownskej univerzity, ktorá tvrdila, že títo odsúdení muži neboli pri novinárovej poprave.
Podľa Pearlovej bývalej kolegyne a blízkej priateľky Asry Nomaniovej, ktorá nezávislé vyšetrovanie viedla, Daniela Pearla popravil Chálid Šajch Muhammad, známy ako KSM a podozrivý zo zosnovania útokov na USA z 1. septembra 2001.
KSM bol zadržaný v roku 2003, je väznený v americkom väzení Guantánamo na Kube. Psychológ, ktorý s ním komunikoval, uviedol, že sa priznal k Pearlovej poprave.



Nemecká spravodajská stanica Deutsche Welle (DW) udelila tohtoročnú cenu slobody slova "Freedom of Speech Award" 17 novinárom zo 14 krajín, ktorí v dôsledku spravodajstva o koronavírusovej kríze zmizli, boli zadržaní alebo sa im vyhrážali. Informoval o tom denník Frankfurter Allgemeine Zeitung.
"(Cena) Freedom of Speech Award 2020 je venovaná všetkým odvážnym novinárom na celom svete, ktorí boli vystavení represiám pre informovanie o pandémii (koronavírusu)," vyhlásil v nedeľu v Berlíne intendant DW Peter Limbourg, ktorý zároveň apeloval na to, aby boli bezodkladne prepustení všetci novinári zadržaní pre podávanie správ o koronavírusovej kríze.
Represie voči žurnalistom týkajúce sa aktuálnej pandémie COVID-19 takisto ostro odsúdila vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová. "Sú to útoky na slobodu tlače a útoky na právo verejnosti na informácie," vyhlásila prostredníctvom videoposolstva. Bacheletová ocenila "odvahu novinárov, ktorí sa k slovu hlásia napriek takýmto útokom a bez strachu naďalej kriticky rešeršujú a informujú".
Medzi ocenenými novinármi sú napríklad dvaja čínski reportéri, ktorí sú nezvestní od februára, keď informovali o koronavírusovej pandémii v čínskom meste Wu-chan. Deutsche Welle ocenila ďalej novinárov a novinárky z Bieloruska, Filipín, Indie, Iránu, Jordánska, Kambodže, Ruska, Slovinska, Srbska, Turecka, Ugandy, Venezuely a Zimbabwe.





Európska aliancia tlačových agentúr (EANA) sa domnieva, že v stále zložitejšom mediálnom prostredí a v kontexte rozsiahlych dezinformačných kampaní, pomaly nahlodávajúcich dôveru verejnosti v médiá, sú zásady, ktoré boli základom Deklarácie z Windhoeku, dôležitejšie ako kedykoľvek predtým pre to, aby si médiá mohli udržať svoju úlohu "strážneho psa demokracie", ale aj vlastnú existenciu do budúcnosti. EANA to uviedla v nedeľu pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače.
Z tohto dôvodu EANA podporuje nezávislú, pluralitnú a slobodnú tlač ako stavebný kameň demokracie. Dôležité je tiež to, aby médiá neboli vystavené tlaku, či už politickému alebo ekonomickému.
EANA pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače vyslovila vďaku všetkým novinárom, ktorí robia svoju prácu aj v najťažších podmienkach, vedení neustálym hľadaním pravdy.
Deklarácia z Windhoeku bola prijatá 3. mája 1991 na zasadaní Organizácie Spojených národov pre vzdelanie, vedu a kultúru (UNESCO) v namíbijskom hlavnom meste Windhoek. V deklarácii sa píše o vytvorení "nezávislej, pluralitnej a slobodnej tlače" ako "základného stavebného kameňa demokracie a ekonomického rozvoja". Na návrh UNESCO vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN 20. decembra 1993 deň prijatia deklarácie za Medzinárodný deň slobody tlače.
EANA, ktorej členom je aj Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR), je tradičná stavovská organizácia tlačových agentúr z Európy. Jej úlohou je formulovať, koordinovať a spoločnými silami riešiť výzvy agentúrnej žurnalistickej práce v dynamicky sa meniacich trhových, legislatívnych a technologických podmienkach a v otázkach autorských práv.




Copyright © TASR 2020

Vlády na celom svete zneužívajú pandémiu nového koronavírusu na obmedzovanie slobody tlače. V nedeľu sa tak pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače 2020 vyjadril Medzinárodný tlačový inštitút (IPI).
"Kríza verejného zdravia" podľa IPI umožnila v demokratických aj autokratických štátoch kontrolu médií pod zámienkou "bránenia v šírení dezinformácií". Autoritárske režimy podľa organizácie zneužívajú núdzové opatrenia na "ďalšie potláčanie nezávislých médií a kriminalizovanie žurnalistiky".
Organizácia so sídlom vo Viedni zaznamenala za uplynulých dva a pol mesiaca 162 porušení slobody tlače súvisiacich s informovaním o šírení koronavírusu, pričom takmer tretina z nich zahŕňala zatknutie, väznenie alebo obžalovanie novinárov.
Správa vyšla tri dni po tom, ako Medzinárodná federácia novinárov zverejnila prieskum, podľa ktorého sa počas pandémie zhoršili pracovné podmienky novinárov na celom svete, pričom mnohí prišli o prácu a ďalší sa zase stali obeťami útokov na slobodu tlače.
Svetový deň slobody tlače vyhlásila v roku 1993 Organizácia Spojených národov (OSN). Generálny tajomník OSN António Guterres sa pred tým tohtoročným vyjadril, že pandémia ochorenia COVID-19 podčiarkla dôležitosť silných a slobodných médií. "Spolu so šírením pandémie sa zároveň šíri aj druhá pandémia dezinformácií, škodlivých rád a šialených konšpiračných teórií," uviedol s tým, že práve médiá ponúkajú protijed - "overené, vedecky a fakticky podložené správy a analýzy".


©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

3. 5. 2020

36. ročník pesničkovej súťaže Košický zlatý poklad 2020

36. ročník pesničkovej súťaže
 Košický zlatý poklad 2020
Košické štúdio Rozhlasu a televízie Slovenska vyhlásilo 36.ročník pesničkovej súťaže „Košický zlatý poklad". Táto súťaž zameraná na prezentáciu a propagáciu pôvodnej slovenskej populárnej hudby vznikla v roku 1980, na pôde Československého rozhlasu v Košiciach. Súťaž každoročne ponúka priestor na prezentáciu a propagáciu mladým talentovaným autorom a interpretom, ktorí produkujú vlastné, po slovensky spievané piesne.
Prihlásenie do súťaže:
Autori a interpreti, ktorí sa chcú do súťaže zapojiť môžu svoje súťažné piesne prihlásiť prostredníctvom prihlasovacieho web formulára, v ktorom sú uvedené všetky potrebné pokyny a informácie:
Pieseň prihlásená do súťaže nesmie byť v rádiách a televíziách uverejnená skôr ako po finálovom koncerte, okrem vysielania v RTVS. Pri nedodržaní uvedenej podmienky bude pieseň zo súťaže vylúčená a náklady spojené s prihlásením piesne do súťaže uhradí prihlasovateľ.
Ceny pre víťazov:
1. miesto - peňažná cena 1.000,- €;
+ bezodplatné poskytnutie rozhlasového nahrávacieho štúdia a réžie č.4 v Bratislave na realizáciu zvukovej nahrávky víťaznej piesne pre potreby vysielania rozhlasových programových služieb RTVS v rozsahu 24 hodín (6 nahrávacích frekvencií) najneskôr do 15.marca 2021.
2. miesto - peňažná cena 750,- €
3. miesto - peňažná cena 500,- €
Cena za najlepší text - peňažná cena 200,-€

Uzávierka súťaže: 15.8.2020
Termín finálového koncertu: 24.10.2020
Adresa: Rozhlas a televízia Slovenska, Rastislavova č.13, 043 07 Košice, heslo KZP
kontakt: juraj.hidveghy@rtvs.sk telefón: +421 919 249 500
Na základe kritérií súťaže výberová komisia, po posúdení všetkých platne prihlásených piesní vyberie dve skupiny postupujúcich piesní. Do prvej skupiny vyberie šesť piesní, ktoré priamo postúpia do finále súťaže. Do druhej skupiny vyberie najviac dvadsať piesní, ktoré budú prostredníctvom jedného semifinálového kola súťažiť o postup do finále súťaže ( termín konania semifinálového kola Štúdio RTVS Košice včas zverejnení na webovom sídle www.rtvs.sk). V prípade menšej účasti alebo nižšej kvality piesní, môže byť počet piesní pre semifinálové kolo nižší. Všetky piesne z obidvoch skupín budú odvysielané v Rádio Slovensko a to tak, že každá bude odvysielaná minimálne jedenkrát.
Pred začatím semifinálového kola vyhlasovateľ zverejní podmienky sms hlasovania. Na základe sms hlasovania postúpi z druhej skupiny do finále súťaže šesť piesní, ktoré získali v semifinálovom kole najvyšší počet sms hlasov.
Na finálovom koncerte (finále súťaže), ktorý sa uskutoční 24.10.2020 zaznie maximálne dvanásť piesní formou half playbacku (šesť z prvej skupiny, ktoré vybrala výberová komisia; šesť piesní ktoré z druhej skupiny postúpili do finále súťaže prostredníctvom sms hlasovania), ich názvy budú zverejnené vo vysielaní Rádia Slovensko a na webovom sídle - www.rtvs.sk.
Zapojením sa do súťaže udeľujú súťažiaci bezplatne súhlas na odvysielanie súťažných piesní vyhlasovateľom súťaže v niektorej z programových služieb vyhlasovateľa a to aj opakovane, na zverejnenie na webovom sídle RTVS a s vyhotovením zvukového alebo zvukovo- obrazového záznamu zo súťaže, ktorého súčasťou budú aj súťažné piesne súťažiacich. Nositeľom práv zvukového alebo zvukovo-obrazového záznamu je vyhlasovateľ súťaže.
Finálový koncert bude v priamom prenose odvysielaný na Rádiu Slovensko.

Svetový deň slobody tlače

Svetový deň slobody tlače

Dnes je Svetový deň slobody tlače. V roku 1991 Organizácia spojených národov pre vzdelanie, vedu a kultúru (UNESCO) vyhlásila 3. máj za Svetový deň slobody tlače (World Press Freedom Day). Jedná sa o deň, v ktorý sa pripomínajú základné princípy slobody tlače . Slúži ako príležitosť informovať verejnosť o porušovaní práv na slobodu prejavu a ako pripomienka uväznenia alebo smrti mnohých novinárov, ktorí prinášajú ľudom každodenné informácie o dianí vo svete.

HOAX: Video nezobrazuje stavby a pamiatky z čínskeho mesta Wu-chan

HOAX: 
Video nezobrazuje stavby a pamiatky z čínskeho mesta Wu-chan


Video, ktoré na Facebooku zdieľali tisíce ľudí, vzbudzuje dojem, že zobrazuje mesto Wu-chan, kde v roku 2019 vypukla pandémia spôsobená koronavírusom SARS-CoV-2. V skutočnosti však ide kompiláciu videí stavieb a pamiatok z celej Číny. AFP hľadala jednotlivé scény na internete a sociálnych sieťach, ale ani jeden z futuristicky vyzerajúcich mrakodrapov či mostov sa nenachádza vo Wu-chane. TASR upozorňuje na dezinformácie v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
Na slovenskom Facebooku video prvýkrát zdieľal 25. marca 2020 podpredseda Komunistickej strany Slovenska Jalal Suleiman. V popise k videu uviedol: "Toto je čínske mesto Wu-chan, ktoré bolo ako prvé napadnuté koronavírusom. Áno, je to komunistická Čína. Neviem, prečo Západ, ku ktorému nás tlačili posledných tridsať rokov, tvrdí, že je pupkom civilizovaného sveta. Východ sme, priatelia, a na východ sa obrátime."
Rovnaké video s obdobným popisom zdieľal 10. apríla tohto roku aj web Hlavný denník. Video tak videlo viac ako 350.000 užívateľov Facebooku a viac ako 6500 ho zdieľalo.
Video však nezobrazuje Wu-chan. Je kompiláciou videí a scén z viacerých zdrojov. Niektoré videá sú z TikToku, niektoré z Twitteru a niektoré boli už pred rokmi nahrané na YouTube.
Pomocou reverzného vyhľadávania, kľúčových slov a iných metód sa agentúre AFP podarilo identifikovať budovy, stavby a infraštruktúru až na jednu výnimku. Všetky sa síce nachádzajú v Číne, ale ani jedna vo Wu-chane.
Na videu je napríklad Beauty Crown Grand-Tree Hotel z meste San-ja na juhočínskom ostrove Chaj-nan, alebo tiež Canton Tower - most ponad Perlovú rieku. Most otvorili v roku 2009 a spája mestské časti Kantonu Tianhe a Haizhu.
Vo videu vidno aj Sunrise Kempinski hotel postavený na ostrove jazera Yanqi, severovýchodne od Pekingu, v dištrikte Chuaj-žou. Aj umelý vodopád vyviera z fasády budovy Liebian Building, ktorá stojí v meste Kuej-jang, hlavnom meste provincie Kuej-čou.
Medzi zobrazenými stavbami je aj Sheraton Huzhou Hot Spring Resort, ktorý prezývajú aj "Podkova". Ten stojí na brehu jazera Tai v meste Chu-čou neďaleko miest Šanghaj a Chang-čou.
Ani starobylá pagoda z videa sa nenachádza vo Wu-chane, ale v meste Si-an.
Video zachytáva napríklad aj diaľničný riečny most Yachi, ktorý je štvrtý najvyšší na svete a dlhý 800 metrov. Nachádza sa však v provincii Kuej-čou.


Copyright © TASR 2020

Rekodifikácia mediálneho práva sa zameria i na kvóty pre slovenskú hudbu


Rekodifikácia mediálneho práva sa zameria 
i na kvóty pre slovenskú hudbu


Zásadná rekodifikácia mediálneho práva má zabezpečiť fungujúci pluralitný mediálny trh so slobodnými, nezávislými, transparentnými a konkurencieschopnými médiami vrátane zásadných garancií pre nezávislý výkon novinárskeho povolania. Vyplýva to zo schváleného programového vyhlásenia vlády a z časti venovanej kultúre.
Úprava s prispením implementácie európskej legislatívy má modifikovať oblasť regulačného rámca pre audiovizuálne mediálne služby a elektronické médiá, zahŕňajúc aj úpravu transparentnosti vlastníckych vzťahov v médiách i procesov v rámci ochrany maloletých a ochrany spotrebiteľa.
V oblasti rozhlasového vysielania vláda zároveň prehodnotí legislatívne obmedzenie jednej programovej služby pre jedného držiteľa licencie. "Vláda tiež považuje za potrebné prehodnotiť zavedené kvóty slovenskej hudby v rádiách, predovšetkým vyhodnotiť ich dosah na hudobný priemysel, autorov, interpretov hudby, ako aj na súkromné rozhlasové vysielanie, jeho rôznorodosť a mediálnu pluralitu," uvádza sa v PVV. Súčasný zákon stanovuje súkromným rádiám vyčleniť najmenej 25 percent vysielacieho času mesačne pre slovenskú tvorbu. V prípade verejnoprávneho rozhlasu to je minimálne 35 percent. Pätinu z povinného podielu musia tvoriť novinky, teda skladby, ktoré vznikli v období ostatných piatich rokov.
V oblasti mediálnej politiky chce vláda takisto lepšou koordináciou rezortu kultúry s rezortom školstva a samosprávami vytvoriť podmienky pre rozvoj vzdelávania v oblasti mediálnej a digitálnej gramotnosti, taktiež chce výrazne podporiť boj proti šíreniu dezinformácií, falošným správam a hoaxom.


Copyright © TASR 2020


Štartuje multimediálna spravodajská platforma CNN Prima News

Štartuje multimediálna spravodajská platforma
 CNN Prima News

Multimediálna spravodajská platforma CNN Prima News začne v Česku vysielať 3. mája o 18.55 h. Ako prvé diváci uvidia Hlavné správy s novou moderátorskou dvojicou, informovali vo štvrtok české médiá s odvolaním sa na virtuálnu tlačovú konferenciu Primy.
"Presne o 18.55 h odštartujeme CNN Prima News s hodinovou spravodajskou reláciou v novom štúdiu s názvom Hlavné správy, kde sa predstaví nová moderátorská dvojica Markéta Dobiášová a Pavol Štrunc. Nasleduje Šport a naň nadväzuje nová relácia Showtime s Evou Perkausovou. Televízny kanál CNN Prima News potom ponúkne od pondelka od 06.00 h ráno v premiére 19 relácií denne," uviedol generálny riaditeľ televízie Marek Singer.
Obsah CNN Prima News nebude preberaný z americkej CNN, česká redakcia bude vytvárať vlastné reportáže, píše portál Novinky.cz. Zahraničné správy CNN budú len doplnkom.
Kanál CNN Prima News ponúkne sedem dní v týždni spravodajský servis s globálnym presahom. Naplní ho 30 relácií a viac ako 40 moderátorov. Jeden z nich, Libor Bouček, sa pochválil dvojpodlažným spravodajským štúdiom, ktoré je údajne jedno z najväčších na svete a je vybavené najmodernejšou technikou.
CNN Prima NEWS funguje na základe zmluvy s divíziou CNN International Commercial (CNNIC), ktorá poskytuje licenciu na používanie značky CNN a prístup k obsahu a tvorbe programu v rámci celého portfólia CNN, uviedol portál Echo24.
FTV Prima získala licenciu na prevádzkovanie komerčného televízneho vysielania už v roku 1992, stala sa tak prvou súkromnú českú televíziou. Pravidelné vysielanie spustila v júni 1993. Odvtedy viackrát zmenila majiteľa. V súčasnosti prevádzkuje okrem hlavnej stanice Prima tiež kanály Cool, Love, Krimi, Zoom, Max a Comedy Central.

Copyright © TASR 2020

NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA


NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA



Reláciu V politike vysiela TA3 v nedeľu 3. mája od 11:.0 h. 

Témy: 

Programové vyhlásenie vlády, Opatrenia pre boj s pandémiou koronavírusu, plán otvárania ekonomiky, Rozvoj cestnej a železničnej infraštruktúry, nastavenie mýtneho tendra, Ukotvenie SR v EÚ a NATO, spolupráca s Ruskom, vzťahy v koalícii a opozícii.

Hostia: 

Boris Kollár (Sme rodina), predseda NR SR, predseda strany
Richard Raši (Smer-SD), poslanec NR SR, podpredseda strany
Andrej Doležal (nom. Sme rodina), minister dopravy a výstavby
Tomáš Valášek (Za ľudí), poslanec NR SR, predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti
Peter Kmec (Smer-SD), poslanec NR SR, podpredseda Výboru NR SR pre európske záležitosti


Moderuje Norbert Dolinský.



O 5 minút 12 vysiela RTVS v nedeľu 3. mája o 11.55 h na Jednotke.

Hostia: 
Predseda poslaneckého klubu v NR SR, člen Predsedníctva hnutia OĽaNO Michal Šipoš
podpredseda NR SR, podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga
poslanec NR SR, podpredseda strany Smer-SD Juraj Blanár
poslanec NR SR, podpredseda strany Kotlebovci – ĽS NS Miroslav Suja

Témy: 

- hlavné priority vládneho programu a ich realizácia;
- najväčšie výzvy pre spravovanie SR v najbližšom období aj v  

  kontexte 
  zvýšenia dôvery ľudí v štát a jeho inštitúcie;
- aktuálny stav šírenia koronavírusu na Slovensku a možnosti 

  rýchlejšieho otvárania ekonomiky.

Moderuje Marek Makara.




Pozvanie do najnovšieho vydania relácie Na telo prijal bývalý premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) a minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).

Moderátor Michal Kovačič s nimi rozoberie čerstvo schválené programové vyhlásenie vlády či najnovší vývoj v boji proti novému koronavírusu a s ním súvisiace otváranie ďalších obchodov.

V koalično-opozičnom súboji sa ale pozrieme aj na politické dianie v Smere-SD či trenice medzi vládnymi partnermi SaS a OĽaNO.

Zatiaľ čo Peter Pellegrini avizuje kandidatúru na post predsedu strany a možno aj prípadný odchod zo Smeru-SD, líder SaS si s premiérom Igorom Matovičom vymieňajú kritiku cez médiá.

Ani tentokrát nebude chýbať exkluzívny prieskum agentúry FOCUS, v ktorom sme sa pýtali na dôveryhodnosť vybraných politikov.

Na telo začne aj túto nedeľu, 3. mája 2020, v tradičnom čase o 13:00 hod.

2. 5. 2020

MEDIA NEWS


MEDIA NEWS


Hospodárske výsledky Twitteru v 1. kvartáli prekonali očakávania trhu aj napriek očakávanému negatívnemu vplyvu pandémie nového koronavírusu na reklamné obchody. Akcie firmy v predburzovom obchodovaní vyskočili o vyše 11 %.
Tržby za tri mesiace od januára do marca medziročne stúpli o 3 % na 808 miliónov USD (745 miliónov eur), pričom analytici prognózovali len 776 miliónov USD. Upravený zisk dosiahol 87,41 milióna USD alebo 11 centov na akciu. Analytici predpovedali 10 centov na akciu.
Počet aktívnych denných používateľov medziročne vzrástol o 24 % na 166 miliónov, čo približne o 2 milióny prekonalo očakávania. Celkové výnosy z reklamy sa medziročne zvýšili asi o 3 milióny USD na 682 miliónov USD.
Firma však upozornila, že v marci príjmy z reklamy začali klesať, keď od 11. marca do 31. marca medziročne padli o 27 %. Dôvodom je negatívny vplyv pandémie na online reklamný trh.



Za útoky proti vládnucej komunistickej strane bol v Číne vo štvrtok odsúdený na 15 rokov väzenia novinár, ktorý pracoval pre najvplyvnejšie noviny šíriace oficiálnu propagandu Pekingu, denník Žen-min ž'-pao (Ľudový denník, People's Daily).
Informovala o tom v piatok agentúra AFP s odvolaním sa na oficiálne dokumenty, ktoré príslušný súd v stredočínskej provincii Chu-nan zverejnil na internete.
Podľa tohto zdroja bol novinár menom Čchen Ťie-žen obvinený z vyvolávania hádok a spôsobovania problémov, ako aj z vydierania, nezákonného podnikania a úplatkárstva, sumarizuje AFP.
"Vyvolávanie hádok a spôsobovanie problémov" je všeobecná justičná fráza, ktorú čínske orgány občas používajú proti ľuďom kritizujúcim komunistický režim. Podľa revízie Trestného zákonníka Čínskej ľudovej republiky z roku 1997, článok 293, hrozí len za toto samotné obvinenie maximálny trest päť rokov.


Severokórejské štátne médiá zverejnili v sobotu fotografie vodcu Kim Čong-una, ktorý sa objavil na verejnosti prvýkrát po takmer troch týždňoch. V období jeho neprítomnosti sa šírili špekulácie, že je vážne chorý alebo že dokonca zomrel, pripomenuli tlačové agentúry AP a AFP.
Zábery v severokórejskom štátnom denníku Rodong sinmun zachytávajú Kim Čong-una na piatkovom slávnostnom otvorení továrne na výrobu priemyselných hnojív neďaleko metropoly Pchjongjang. Kim v čiernom oblečení a s úsmevom slávnostne prestrihol pásku. Usmieval sa aj pri prehliadke továrne.
Na otvorení sa zúčastnili aj ďalší vysokopostavení predstavitelia Severnej Kórey (KĽDR), vrátane jeho mladšej sestry a blízkej poradkyne Kim Jo-čong.
Keď sa vodca objavil medzi robotníkmi, nadšene a hlasno skandovali "Hurá!", napísala severokórejská štátna tlačová agentúra KCNA.
Agentúra dodala, že Kim vedie národ v boji za vybudovanie sebestačnej ekonomiky, ale pritom čelí "protivetru" spôsobovanému "nepriateľskými silami". To bola jasná narážka na sankcie uvalené Spojenými štátmi za to, že Severná Kórea pokračuje v úsilí vyvinúť jadrové zbrane.
Tlačová agentúra dodala, že Kim vrúcne pochválil robotníkov a vyhlásil, že jeho zosnulý otec a starý otec "by boli veľmi potešení" dokončením továrne. Podľa správy sa Kim priamo nezmienil o Washingtone ani o Soule.
V piatok išlo o Kimovo prvé objavenie sa na verejnosti od 11. apríla, keď predsedal zasadnutiu vedenia komunistickej Kórejskej strany práce, kde diskutovali o koronavíruse. Nasledujúci deň štátne médiá informovali, že vodca si prezrel stíhačky v komplexe vzdušných síl.
Fámy o Kimovom zdraví sa začali šíriť najmä po tom, čo sa vodca 15. apríla nezúčastnil na dôležitej udalosti - na spomienkových oslavách pri príležitosti 108. narodenín svojho starého otca, zakladateľa Severnej Kórey Kim Ir-sena. Vnuk Kim je treťou generáciou rodiny, ktorá vládne Severnej Kórei, a túto udalosť od svojho nástupu k moci ešte nikdy nevymeškal. Kim (údajne 36) prevzal moc po svojom otcovi Kim Čong-ilovi, keď ten koncom roka 2011 zomrel.



Európska únia v sobotu pred nadchádzajúcim Svetovým dňom slobody tlače ostro kritizovala obmedzenia, ktoré v čase koronavírusovej krízy postihli viaceré médiá. Informovala o tom agentúra DPA.
"Je veľmi znepokojujúce, že pandémia (ochorenia) COVID-19 sa v niektorých krajinách zneužíva ako zámienka na zavádzanie neprijateľných obmedzení slobody tlače," uvádza sa vo vyhlásení, ktoré v sobotu v mene 27 členských štátov EÚ zverejnil šéf európskej diplomacie Josep Borrell.
Svetový deň slobody tlače vyhlásený Organizáciou Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) si svet pripomenie v nedeľu 3. mája. Na obmedzenie práce novinárov upozornila v apríli aj organizácia Reportéri bez hraníc (RSF), pričom kritizovala najmä Čínu, ktorá podľa nej cenzúrovala informácie o šírení nového koronavírusu ešte v počiatočnom štádiu pandémie.
Obavy z dodržiavania slobody tlače majú kritici aj čo sa týka Maďarska, kde sa v rámci boja proti pandémii COVID-19 sprísnili tresty za takzvané klamlivé správy.
Borrell zdôraznil, že aktuálna kríza ukázala, aká dôležitá je práca novinárov. V časoch neistoty je podľa neho prístup ku spoľahlivým, overeným a nezávislým informáciám nevyhnutný. "Novinári musia vedieť pracovať bez obmedzení," uvádza sa vo vyhlásení EÚ s tým, že sloboda tlače je základom demokratických spoločností.
V mnohých krajinách však napriek tomu dochádzka k reštriktívnym nariadeniam, odpájaniu prístupu na internet či k odstaveniu viacerých webových stránok, ako aj k nenávistným kampaniam, finančnému nátlaku a útokom. Mnohí reportéri sa stali obeťami šikanovania a viacerí za svoju prácu už zaplatili životom, uviedol Borrell.
EÚ podľa jeho slov pracuje na odstraňovaní následkov, ktoré má pandémia koronavírusu na zdravie ľudí, ľudské práva, spoločensko-ekonomické podmienky, ako aj na médiá. K tomu patrí podpora dôveryhodných zdrojov, vyvracanie nepravdivých informácií a mazanie nelegálnych obsahov.


Copyright © TASR 2020

Nová hovorkyňa amerického prezidenta Donalda Trumpa Kayleigh McEnanyová včera na svojej prvej tlačovej konferencii novinárom sľúbila, že im nebude klamať. Išlo o udalosť, ktorú americká i zahraničné médiá pozorne sledovali, pretože jej predchodkyňa Stephanie Grishamová, ktorá na poste skončila na začiatku apríla, za deväť mesiacov vo funkcii nezvolala jediný brífing s priestorom pre otázky novinárov.
"Nikdy vám nebudem klamať," vyhlásila McEnanyová. "Máte moje slovo," dodala. Novinárom povedala, že za svoju misiu považuje priblížiť im spôsob uvažovania súčasného šéfa Bieleho domu, "... aby o tomto prezidentovi vznikalo férové ​​a presné spravodajstvo a aby Američania dostávali férové ​​a presné informácie".
Agentúra AP uviedla, že informácie o prvej tlačovej konferencii prezidentskej hovorkyne by za minulých vlád nikoho nezaujali, ale za súčasnej situácie, kedy sa Trump považuje za najlepšieho tlačového tajomníka a stratéga, išlo o zaujímavú novinku. Že sa niečo chystá, naznačila štvrtková odpoveď McEnanyovej na otázku, či čoskoro tiež predstúpi k rečníckemu pultu. "Nikdy nehovor nikdy," odpovedala. O niečo neskôr potom Biely dom oznámil, že popoludní McEnanyová organizuje tlačovú konferenciu.
McEnanyová je štvrtý hovorca prezidenta Trumpa. Ako prvý za Trumpa v Bielom dome hovoril Sean Spicer, ktorého vystriedala Sarah Sandersová.
Grishamová, ktorú médiá označovala za neviditeľnú, príležitostne poskytovala rozhovory prezidentovom obľúbenej spravodajskej stanici Fox News a miesto priameho kontaktu s novinármi na pôde Bieleho domu uprednostňovala nahrávanie debát v štúdiách. Teraz pôsobí ako hovorkyňa americkej prvej dámy Melanie Trumpovej, pre ktorú pracovala už skôr.
McEnanyová pred príchodom do Bieleho domu pôsobila na pozícii tlačovej hovorkyne vo volebnom tíme Trumpa, ktorý sa o prezidentský post uchádza znovu v novembrových voľbách.
Agentúra DPA pripomína, že od začiatku krízy vyvolanej koronavírusom zvoláva tlačové konferencie takmer každodenne sám Trump, niekedy trvajú aj viac ako dve hodiny. Podľa amerických médií ho jeho poradcovia pred týmito výstupmi pred novinármi odrádzali, pretože poškodzujú jeho imidž. To sa stalo napríklad minulý týždeň, keď Trump na tlačovej konferencii prišiel s otázkou, či by nebolo možné ľuďom nakazeným koronavírusom vstrekovať injekciou dezinfekciu.


Copyright © ČTK 2020



Veľké mediálne spoločnosti nedostatočne bojujú proti podvodníkom, ktorí predávajú osobné údaje ľudí prostredníctvom ich platforiem. Vyplýva to z prieskumu, ktorý uskutočnila spotrebiteľská organizácia Which?. Tá našla 50 profilov, stránok a skupín na Facebooku, Twitteri a Instagrame, ktoré ponúkali ukradnuté dáta z kreditných kariet a účtov na Netflixe či donáškovej službe Uber Eats. Väčšina tohto obsahu navyše ostala aj po upozornení naďalej na platformách. Facebook a Twitter sa však bránia, že takéto aktivity nebudú tolerovať a odstraňujú ich.
"Je udivujúce, že sociálne médiá umožňujú kriminálnikom takto jednoducho predávať osobné a finančné informácie, najmä preto, že podvody sú takým rozšíreným trestným činom, ktorý môže mať zničujúce dôsledky," upozornila Jenny Rossová z organizácie Which?. Zároveň Facebook a Twitter vyzvala, aby prijali ráznejšie kroky, ktorými by zabránili zneužívaniu svojich stránok podvodníkmi a "spolupracovali s finančným sektorom a políciou pri riešení vážnych nedostatkov na svojich platformách".
Spoločnosti sa však bránia a tvrdia, že v tomto smere nezaháľajú. "Naďalej investujeme do ľudí a technológií a odstraňujeme podvodný obsah a vyzývame ľudí, aby nám akýkoľvek podozrivý obsah hlásili, aby sme mohli konať," uviedla v stanovisku spoločnosť Facebook, ktorá vlastní aj službu Instagram.

Sociálna sieť Facebook odstránila oficiálnu stránku konšpirátora Davida Ickea. Dôvodom bolo publikovanie "dezinformácií o zdraví, ktoré by mohli spôsobiť fyzickú ujmu". Informuje o tom spravodajský portál BBC, podľa ktorého Icke šíril viacero nepravdivých informácií o koronavíruse, vrátane konšpiračnej teórie o súvislosti medzi mobilnou 5G sieťou a šírením vírusu. V jednom videu zas zo šírenia vírusu obvinili židovskú organizáciu.
Po zrušení stránky sa na Ickeovom účte na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter objavilo tvrdenie: "Fašistický Facebook zmazal Davida Ickea - elity sú VYDESENÉ."
Facebook v stanovisku vysvetlil, že stránku zrušili za "opakované porušovanie" ich predpisov o "škodlivých dezinformáciách".
Centrum pre boj proti digitálnej nenávisti (CCDH) v piatok zverejnilo otvorený list, v ktorom žiadalo technologické spoločnosti, aby zrušili Ickeove kontá na svojich platformách. V liste konštatovali, že Amazon, Facebook, Twitter a YouTube šíria "Ickeov rasizmus a dezinformácie o COVID-19" medzi milióny ľudí. Jeho videá "s nepravdivými a konšpiračnými tvrdeniami" o ochorení majú podľa CCDH viac ako 30 miliónov pozretí.
Otvorený list zverejnili až po tom, ako Facebook zrušil Ickeovu stránku, uvádza BBC.

©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Audiovizuálny priemysel prichádza v dôsledku pandémie o približne 58 miliónov eur

 Audiovizuálny priemysel prichádza v dôsledku
 pandémie o približne 58 miliónov eur


Audiovizuálny priemysel prichádza v dôsledku pandémie o približne 58 miliónov eur. Aktuálne je pozastavená výroba, kiná prichádzajú o tržby a zrušili sa či presunuli mnohé filmové podujatia. Na aktuálnu situáciu zareagoval Audiovizuálny fond (AVF), ktorý prijal sériu opatrení na zmiernenie ekonomických dopadov pandémie v oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu na Slovensku, ktoré sa dotkli najmä prijímateľov finančných prostriedkov z fondu a tiež mnohých osôb, ktoré sa svojou prácou podieľajú na realizácii projektov podporených fondom. „Ministerstvo kultúry by malo intenzívne spolupracovať s ministerstvom hospodárstva a ministerstvom financií a žiadať ich o finančné prostriedky, ktoré pomôžu opäť rozbehnúť biznis, ktorému bude chýbať objem peňazí,“ uviedla v online diskusii, ktorú pripravil kultúrno-spoločenský mesačník Kapitál, Ľubica Orechovská, výkonná riaditeľka Febiofestu.
Medzinárodný filmový festival Febiofest bol prvým veľkým podujatím, ktoré bolo presunuté na koniec septembra. Organizátori mali pripravený celý festival, program však vedia odohrať aj po presunutí. „Dodávateľské firmy a ľudia, ktorí sa podieľali na príprave festivalu boli sčasti vyplatení a doplatíme im aj zvyšok.“
Dáta z Únie filmových distribútorov naznačujú, že ak by bola návštevnosť kín rovnaká ako minulý rok, mesačná strata predstavuje takmer 3 milióny eur a finančná strata za päť mesiacov by bola približne 13 miliónov eur. Z toho 80 percent predstavujú multiplexy a 20 percent kinokluby či menšie kiná.
Kríza zasiahla aj Kino Úsmev, ktoré predstavuje typ nezávislého kina, ktoré je neštátne. Preto nemá podporu ani od mesta, ktoré by napríklad poskytovalo prevádzkový fond, povedal riaditeľ Kina Úsmev, Lukáš Berberich. Riaditeľ kina však pozitívne hodnotí opatrenia, ktoré vydal AVF. Prostredníctvom tejto podpory môže kino zveľaďovať marketingové aktivity alebo určitú časť obsahu presunúť do online priestoru. Kino prešlo v dôsledku pandémie do krízového režimu, no určité výdavky musí platiť stále. Pre kino je zásadná letná sezóna, a tak prichádza o veľké finančné straty. „Budeme využívať všetky dostupné možnosti, aby sme situáciu prežili.“
Kríza však môže mať pozitívny odkaz na filmový trh. Podľa Orechovskej je v kinách neúmerné množstvo filmových premiér. Niektoré filmy nemusia obsahovať kinodistribúciu, ale môžu si nájsť svoju skupinu divákov v online priestore. Berberich sa domnieva, že fenomén kina a sociálne zdieľaného zážitku pretrvá a nehrozí zánik kín ani festivalov.

©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

HOAX: Nie je to pohľad na horsky hrebeň v Kirgizsku, ale dielo od umelca

HOAX: 

Nie je to pohľad na horsky hrebeň v Kirgizsku, ale dielo od umelca


Obrázok horského hrebeňa pripomínajúceho siluetu spiacej ženy bol zdieľaný na sociálnych sieťach s tvrdením, že má ísť o snímku hory v Kirgizsku. Nie je to však pravda. Dielo s názvom "Zimný spánok" vytvoril francúzsky umelec Jean-Michel Bihorel. TASR upozorňuje na dezinformácie v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
Obrázok sa na slovenskom Facebooku objavil 4. apríla 2020 v skupine Koronavírus na Slovensku. Popis obrázku sám o sebe neobsahoval nepravdivú informáciu, aj keď vytváral dojem, že ide o skutočnú fotografiu. Autorka príspevku však neskôr v komentári nepravdivo informovala o tom, že fotografia vznikla v Kirgizsku. Príspevok získal v skupine viac ako 1000 reakcií a zdieľalo ho takmer 150 používateľov.
AFP sa podarilo pôvodnú fotografiu nájsť s pomocou reverzného vyhľadávania v Google Images. Agentúru pátranie priviedlo k dielu "Zimný spánok" od francúzskeho umelca Jeana-Michela Bihorela. Z umelcovho portfólia sa agentúra dozvedela, že vyštudoval animáciu a od roku 2008 pracuje ako počítačový grafik. Na jeho stránke je tiež film dokumentujúci jeho tvorbu vrátane "Zimného spánku".
Jean-Michel Bihorel zavesil svoje dielo na Facebook 19. marca 2020. Dá sa vidieť aj na webových stránkach Behance, ktoré slúžia ako platforma pre vizuálnych umelcov a grafikov.
V rozhovore pre AFP Bihorel potvrdil, že "Zimný spánok" je jeho dielom. "Áno, som tvorcom tohto digitálneho diela. Graficky experimentujem so ženským telom a prišiel som na nápad nechať telo spať v krajine. Pred niekoľkými rokmi som vytvoril svoj prvý cyklus na povrchu Marsu," uviedol pre AFP Bihorel.


Copyright © TASR 2020

Reklamná pauza, môžete sa...

Reklamná pauza, môžete sa...

1. 5. 2020

Zomrel Jozef Filo

Zomrel Jozef Filo

Vo veku 66 rokov po ťažkej chorobe zomrel Jozef Filo. Jozef Filo bol autorom a dramaturgom. Spolupracoval na filmoch ako Dovidenia v pekla, priatelia, Fontána pre Zuzanu,Nebojsa, Otec, Obyčajný špás, Otec, Rabaka, Soľ nad zlato, Štúrovci , Ulice bez mena, Pracoval ako intendant STV a programový riaditeľ Slovenskej televízie.