7. 6. 2021

Proces so Štefanom Ághom

Proces so Štefanom Ághom 

 
 
Pred senátom Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku pokračuje v pondelok hlavné pojednávanie so Štefanom Á., obžalovaným v kauze dvoch televíznych zmeniek TV Markíza.
Predvolaní sú štyria svedkovia, medzi nimi bývalí riaditelia televízie Václav Mika, Zuzana Ťapáková a Matthias Settele. Ako prvý predstúpil pred súd Settele, ktorého výpoveď tlmočia z nemeckého jazyka. Obžalovaný, ako aj jeho nový právny zástupca Štefan Neszméry, prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Ján Šanta a právni zástupcovia TV Markíza sa na proces dostavili.
"Nepoznám obžalovaného. Som riaditeľom od roku 2013 a až v roku 2016 som sa dozvedel o existencii týchto zmeniek. Informoval som nadriadených. Iné vedomosti o zmenkách nemám," vypovedal Settele. Podľa vlastných slov sa nikdy nestretol so Štefanom Á. a ani odsúdeným podnikateľom Marianom Kočnerom. Ako povedal, interne vyšetrovali s nadriadenými dokumenty týkajúce sa zmeniek.
Naposledy sa vo veci konalo vo štvrtok 3. júna. Proces je naplánovaný aj na 30. júna a 6. júla. Vo štvrtok vypovedal Kočner a odsúdený exriaditeľ TV Markíza Pavol Rusko vypovedať odmietol.
Pojednávanie so Štefanom Á. sa začalo minulý rok v závere novembra. Obžalovaný vinu popiera a vyhlasuje, že žiadne zmenky nesfalšoval a ním podpísané zmenky sú pravé. Obžalobu podal prokurátor ÚŠP Šanta v júni minulého roka. Zmenky boli v sume 34,5 milióna eur.
Štefan Á. v minulosti figuroval v kauze, v ktorej 12. januára tohto roku Najvyšší súd SR právoplatne odsúdil Ruska a Kočnera na 19-ročné tresty odňatia slobody, ako obvinený. Štefana Á., označovaného v kauze Gamatex za pravú ruku Kočnera, vylúčili na samostatné konanie. Počas procesu s odsúdenou dvojicou vypovedal ako svedok v júli 2019.
 V prípae zmeniek televízie Markíza je predvolaná Zuzana Ťapáková
Ani ďalšia bývalá riaditeľka TV Markíza Zuzana Ťapáková nemala informácie o existencii dvoch zmeniek, ktoré sú predmetom súdneho procesu, kde figuruje obžalovaný Štefan Á.
V takom duchu vypovedala Ťapáková v pondelok pred senátom Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku. Pred ňou vypovedal súčasný riaditeľ Matthias Settele a popoludní by mal vypovedať ďalší exriaditeľ televízie Václav Mika.
"O zmenkách som nevedela, nemala som žiadnu vedomosť. Moja výpoveď v podstate lícuje výpovede, ktoré už som absolvovala ešte predtým v kauze zmenky, a takisto počas môjho pôsobenia ako generálnej riaditeľky nefigurovali v účtovníctve. V tom čase prechádzala spoločnosť pod novú americkú spoločnosť Media Time Warner a podliehala veľmi prísnym, veľmi striktným auditom,“ povedala médiám Ťapáková.
Ďalší exriaditeľ televízie Vladimír Repčík by mal vypovedať 30. júna. Pojednávanie je naplánované aj na začiatok júla.
Pojednávanie so Štefanom Á. sa začalo minulý rok v závere novembra. Obžalovaný vinu popiera a vyhlasuje, že žiadne zmenky nesfalšoval a ním podpísané zmenky sú pravé. Obžalobu podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ján Šanta v júni minulého roka. Zmenky boli v sume 34,5 milióna eur. 

Na súde s Ághom v kauze zmeniek vypovedajú exriaditelia Markízy - SME
Bývalí riaditelia TV Markíza, nástupcovia odsúdeného Pavla Ruska nemohli vedieť o existencii dvoch zmeniek, ktoré sú predmetom pojednávania na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku. Domnieva sa to obžalovaný Štefan Á. Reagoval tak na výpoveď súčasného riaditeľa televízie Matthiasa Setteleho, ktorý je v televízii od roku 2013 a o zmenkách sa dozvedel v roku 2016.
"Je tam od roku 2013 doteraz. To znamená, že asi keď si preberal firmu, tak si zrejme prezrel účtovníctvo. Pochybujem, že si niekto vie prezrieť účtovníctvo za 20 rokov, ale budiš a že nenašiel žiadne zmienky o zmenkách,“ povedal médiám Štefan Á.
Vysvetľuje si to tak, že zmenky do účtovníctva neboli dané. "Ja som vo svojej odpovedi hovoril o tom, že to bola povinnosť Ruska a Silvie Klaus-Volzovej to tam vložiť. Oni v tom čase v roku 2000 boli dvaja konatelia Markíza - Slovakia. Čiže ak to tam oni nevložili, tak nemôže o tom vedieť pán Settele, nebude o tom vedieť Zuzana Ťapáková, ani Vladimír Repčík. Všetci následní riaditelia o tom nemohli vedieť," zdôraznil obžalovaný.
"Ak niekto si nesplnil svoju povinnosť v roku 2000, tak o tom nemôžu vedieť. Čiže svedecké výpovede budú o tom," povedal. Ruska videl naposledy v roku 1998 a potom v roku 2016. "V živote som sa s ním nestretol odvtedy. Videl som ho asi dvakrát náhodne. Čiže nemohol som mať tieto informácie. Ja ako vlastník zmeniek takú povinnosť nemám,“ vysvetlil Štefan Á.
V kauze v pondelok vypovedal Settele a Ťapáková. Na programe je i výpoveď ďalšieho exriaditeľa Václava Miku. Repčík by mal vypovedať 30. júna.
Pojednávanie so Štefanom Á. sa začalo minulý rok v závere novembra. Obžalovaný vinu popiera a vyhlasuje, že žiadne zmenky nesfalšoval a ním podpísané zmenky sú pravé. Obžalobu podal prokurátor ÚŠP Ján Šanta v júni minulého roka. Zmenky boli v sume 34,5 milióna eur.

 

Copyright © TASR 2021

 


Vávclav Mika na Špecializovanom trestnom súde v kauze zmeniek
O existencii miliónových zmeniek, za ktorých vyplatenie mala ručiť televízia Markíza, nevedel ani bývalý generálny riaditeľ televízie Václav Mika. Uviedol to vo svojej výpovedi pred Špecializovaným trestným súdom (ŠTS) v Pezinku v rámci procesu so Štefanom A., ktorý je obžalovaný z ich falšovania. Mika podľa vlastných slov pôsobil v pozícii konateľa a generálneho riaditeľa televízie v rokoch 2006 až 2010 a oboznamoval sa so všetkou potrebnou dokumentáciou. O existencii zmeniek sa však dozvedel až v roku 2018, keď bola celá vec medializovaná.
Mika vo výpovedi zdôraznil, že pokiaľ by zmenky boli v dokumentácii televízie uvedené, musel by o tom vedieť. „Mal by som povinnosť to oznámiť majiteľom," povedal. Zároveň uviedol, že keď nastupoval do funkcie, oboznámil sa s výsledkom právneho auditu spoločnosti. Existencia zmeniek však z neho nevyplývala.
Podľa obžaloby Štefan A. v bližšie neurčenom období od roku 2013 do roku 2016 po dohode s podnikateľom Marianom Kočnerom a bývalým riaditeľom TV Markíza Pavlom Ruskom vytvoril dve zmenky, ktoré boli datované do júna 2000. Jedna zo zmeniek bola v hodnote osem miliónov eur, druhá 26 miliónov eur. Vyplatenia zmeniek sa na súde následne domáhala spoločnosť Správa a inkaso zmeniek Mariana Kočnera, vyplatiť ich mal Rusko ako žalovaný v prvom rade a spoločnosť Markíza Slovakia ako žalovaný v druhom rade. Štefan A. sa svojím konaním podľa prokuratúry dopustil obzvlášť závažného zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov.
Marianovi Kočnerovi a Pavlovi Ruskovi uložil ŠTS v roku 2020 v rámci kauzy zmenky tresty zhodne po 19 rokov väzenia. Najvyšší súd SR tresty potvrdil na verejnom zasadnutí 12. januára tohto roku.

©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

 

 

 

 

Copyright © TASR 2021

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS


Google


Francúzsky úrad pre hospodársku súťaž uložil spoločnosti Google pokutu vo výške 220 miliónov eur za propagáciu vlastných služieb v sektore online reklamy. Uviedla to v pondelok tlačová agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenie regulačného úradu.
Podľa AFP spoločnosť Google "nespochybnila fakty" a o pokute sa rozhodlo v rámci transakčného konania s americkým gigantom. Úrad pre hospodársku súťaž bol pôvodne na praktiky Google upozornený troma tlačovými koncernmi - News Corp, Le Figaro a Rossel. Mediálna spoločnosť Le Figaro neskôr z procesu odstúpila.
"Zistili sme, že spoločnosť Google poskytla prednostné zaobchádzanie svojim patentovaným technológiám ponúkaným pod značkou Google Ad Manager," uviedol úrad pre hospodársku súťaž v oficiálnom vyhlásení. A spresnil, že uvedené postupy spoločnosti Google sú obzvlášť závažné, pretože znevýhodňovali konkurentov spoločnosti na trhovisku reklamných sietí, ide o takzvané SSP (Supply-side Platforms), čiže platformy, na ktorých vydavatelia predávajú svoje reklamné plochy, ako aj vydavateľov webových stránok a mobilných aplikácií. V praxi sa to dotklo najmä vydavateľov novín.
Okrem finančných sankcií spoločnosť Google pristúpila aj na záväzky zamerané na riešenie problémov, na ktoré poukázalo vyšetrovanie úradu pre hospodársku súťaž.
"Toto je historické rozhodnutie, pretože ide o prvé rozhodnutie na svete, ktoré skúma zložité algoritmické aukčné procesy, pomocou ktorých funguje internetová display reklama," zdôraznila šéfka úradu pre hospodársku súťaž Isabelle de Silvová. Ide o reklamu, ktorá sa zobrazuje na obrazovkách používateľov internetu.
AFP pripomenula, že Alphabet, materská spoločnosť spoločnosti Google, dosiahla v prvom štvrťroku 2021 tržby vo výške 55,31 miliardy dolárov, predovšetkým prostredníctvom online reklamy. Spoločnosť čelí súdnym sporom z oblasti hospodárskej súťaže v niekoľkých ďalších krajinách.



Európska komisia, oficiálne webové sídlo
V pondelok 7. júna vstúpilo do platnosti naradenie Európskej únie týkajúce sa šírenia teroristických obsahov v on-line prostredí. Uviedla to Európska komisia (EK) v správe pre médiá.
Podľa nového nariadenia budú digitálne platformy musieť označený teroristický obsah odstrániť do hodiny od nahlásenia zodpovednými orgánmi členských štátov.
Nové pravidlá pomôžu čeliť šíreniu extrémistických ideológií na internete, čo je dôležitá súčasť prevencie teroristických útokov a riešenia radikalizácie.
Komisia pripomenula, že nové pravidlá zahŕňajú silné záruky na zabezpečenie dodržiavania základných ľudských práv, ako sú sloboda prejavu a informácií.
V nariadení sa stanovujú povinnosti transparentnosti pre on-line platformy a pre vnútroštátne orgány, ktoré majú podávať správy o množstve odstráneného teroristického obsahu, o opatreniach použitých na identifikáciu a na odstránenie takýchto obsahov, o výsledkoch sťažností a odvolaní, ako aj o počte a druhu uložených sankcií voči digitálnym platformám.
Členské štáty EÚ budú môcť sankcionovať nedodržiavanie tohto nariadenia a rozhodnúť o výške sankcií, ktoré budú úmerné povahe porušenia nových pravidiel. Zohľadní sa tiež veľkosť platformy, ktorá porušila nariadenie, aby jej nebola uložená neprimerane vysoká pokuta.
Členské štáty EÚ, ako aj on-line platformy ponúkajúce služby v priestore Únie majú jeden rok na prispôsobenie sa novým pravidlám.
Podpredseda EK pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas v tejto súvislosti uviedol, že nové "prelomové" pravidlá pomôžu v boji proti šíreniu teroristických obsahov na internete a bezpečnostná únia EÚ sa stáva skutočnosťou.
"Toto je obrovský míľnik v európskej protiteroristickej a protiradikalizačnej reakcii," opísal situáciu. Eurokomisárka pre vnútorné veci Ylva Johanssonová dodala, že okamžité mazanie teroristického obsahu je zásadné na to, aby sa teroristom zabránilo využívať internet na nábor nových útočníkov a prípravu útokov i na na oslavu uskutočnených zločinov.

 Copyright © TASR 2021

HOAX: Variant koronavírusu Delta existuje a prvýkrát ho identifikovali v Indii

HOAX: 





Variant koronavírusu Delta existuje a prvýkrát ho identifikovali v Indii


Tisíce slovenských používateľov Facebooku zdieľali koncom mája príspevky, podľa ktorých indická vláda oficiálne poprela existenciu takzvaného "indického variantu" koronavírusu. Toto tvrdenie je však zavádzajúce. India uznáva existenciu tzv. Delta variantu, známeho aj ako B.1.617.2, odmieta len spojenie názvu svojej krajiny s týmto variantom. Ten však prvýkrát identifikovali práve v Indii a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ho označila za epidemiologicky závažný. TASR na dezinformácie upozorňuje v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
WHO aj Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) používali ako oficiálny názov pre variant koronavírusu, ktorý identifikovali v Indii, označenie B.1.617. Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) Slovenskej republiky (SR) informoval, že WHO zaviedla k 31. máju 2021 zjednodušený systém pre identifikáciu jednotlivých variantov pomocou gréckych písmen, pričom jedna z podskupín variantu B.1.617 sa nazýva Delta a prvýkrát ho objavili v Indii v októbri 2020.
Prítomnosť variantu bola v prvej polovici mája 2021 potvrdená aj na Slovensku. ÚVZ SR 12. mája uviedol, že osoba z Bratislavského kraja, u ktorej bol variant potvrdený, prišla na Slovensko z Indie.
Na rozdiel od toho, čo sa tvrdí v zavádzajúcich príspevkoch na Facebooku, indická vláda nepopiera existenciu variantu B.1.617. Napríklad v máji 2021 indické ministerstvo zdravotníctva vydalo tlačovú správu, v ktorej uviedlo, že B.1.617 prispieva k nárastu prípadov koronavírusu v regiónoch Maháraštra, Karnátaka a Dillí.
Podľa správy WHO z 25. mája sa variant pôvodne identifikovaný v Indii rozšíril už do 53 teritórií po celom svete.
India zaznamenala k 2. júnu 2021 takmer 28,5 milióna prípadov ochorenia COVID-19 a viac ako 335.000 obetí, pričom B.1.617.2 bol v posledných mesiacoch dominantným variantom.


Zdroj TASR 

6. 6. 2021

MEDIA NEWS

  MEDIA NEWS

 

TikTok ostáva v Amerike! Oracle a Walmart v ňom získajú 20 % | TECHBOX.sk


Holandskí rodičia žalujú TikTok. Tvrdia, že čínska aplikácia porušuje legislatívu Európskej únie (EÚ), keďže jej obsah vystavuje ich deti riziku a zbiera neprimerane veľa údajov.
Tisíce holandských rodičov požadujú od prevádzkovateľov populárnej video platformy TikTok odškodné. Rodičia si celkovo nárokujú viac než 1,4 miliardy eur, uviedla v stredu (2. 6.) holandská nadácia pre prieskum trhových informácií SOMI.
SOMI je neziskovou organizáciou, ktorá sa venuje ochrane základných práv používateľov online služieb. Podľa vlastných slov reprezentuje viac ako 64.000 rodičov.
Dôvodom žaloby je, že TikTok bez toho, aby vyžadoval povolenie, zbiera údaje od neplnoletých detí, aby im mohol zobrazovať cielenú reklamu. Navyše deti sú vystavené nebezpečenstvám v rámci takzvaných výziev, keď používatelia platformy vzájomne od seba požadujú riskantné činy.
TikTok vlastní čínska skupina ByteDance. Prevádzkovateľ platformy už v minulosti uviedol, že prijíma kroky, aby zaistil bezpečnosť mladých používateľov. Podľa pravidiel používania TikToku maloletí potrebujú súhlas svojich rodičov alebo zákonných opatrovníkov. Deti mladšie ako 13 rokov vo všeobecnosti nesmú službu používať. Firma tiež na svojej internetovej stránke upozorňuje, že používatelia si môžu podľa vlastných preferencií nastaviť ochranu súkromia.
Britskí aktivisti na ochranu práv detí v apríli iniciovali podobnú žalobu, akú teraz podávajú holandskí rodičia.
Európska komisia (EK) na konci mája uviedla, že preskúma obchodné praktiky TikToku. EK 28. mája oznámila, že začala formálny dialóg s TikTokom. Jedným z dôvodov, ktoré sa spomínajú, sú "agresívne reklamné metódy cielené na deti".


Tiananmen's tank man: The image that China forgot - BBC News


Americká spoločnosť Microsoft označila za "náhodnú ľudskú chybu", že jej internetový vyhľadávač Bing nezobrazoval výsledky pre slávnu historickú fotografiu známu ako Tank Man (Muž pred tankom).
Snímka zachytáva osamelého demonštranta stojaceho pred kolónou tankov neďaleko pekinského Námestia nebeského pokoja počas protivládnych protestov v Číne v roku 1989.
V piatok, na 32. výročie krvavého potlačenia týchto protestov, používatelia zmieneného vyhľadávača hlásili, že pri pokuse nájsť predmetnú fotografiu dostali odkaz "Žiadne výsledky pre výraz Tank Man", informuje stanica BBC.
Zlyhanie vyvolalo obvinenia z možnej cenzúry. Neúspešné pokusy nájsť túto fotografiu hlásili používatelia z viacerých krajín vrátane Británie, Spojených štátov či Singapuru.
Čína intenzívne cenzoruje každú internetovú diskusiu o zákroku na Námestí nebeského pokoja. Je tiež známe, že Peking vyžaduje, aby internetové vyhľadávače operujúce v jeho jurisdikcii cenzorovali výsledky, ale tieto obmedzenia sa inde uplatňujú iba zriedka, píše BBC.
Microsoft uviedol, že problém bol "spôsobený náhodnou ľudskou chybou a aktívne pracujeme na jeho vyriešení". Podľa riaditeľa ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch (HRW) Kennetha Rotha však tvrdeniu, že išlo o neúmyselnú chybu, "možno iba ťažko uveriť".
Niekoľko hodín po nahlásení týchto ťažkostí sa fotografie Tank Mana začali na Bingu opäť zobrazovať. Bing je jedným z mála zahraničných internetových vyhľadávačov dostupných v Číne.

Copyright © TASR 2021

 Berlínska polícia riešila problém s protestujúcimi proti výstavbe diaľnice,  zadržala aj 13 žurnalistov - Webnoviny.sk

Polícia v Berlíne v sobotu zadržala 13 žurnalistov, ktorí informovali o proteste environmentalistov proti výstavbe diaľnice v nemeckom hlavom meste. Žurnalisti pokrývali blokádu staveniska diaľnice A100 aktivistami z organizácie Sand im Getriebe. „Na stavenisko vstúpili spolu s aktivistami, takže sme ich považovali za účastníkov protestu," povedal hovorca polície Martin Halweg. Teraz sú vyšetrovaní pre podozrenie z nedovoleného vstupu na stavenisko, ktoré prevádzkuje spoločnosť Autobahn GmbH, uviedol hovorca.
Jörg Reichelt, generálny riaditeľ novinárskeho odborového zväzu DJU v Berlíne a spolkovej krajine Brandenbursko, obvinil políciu z bránenia reportérom vykonávať ich prácu. Reichelt je jedným zo zadržaných novinárov a hrozí mu obvinenie z nedovoleného vstupu na stavenisko.
Na demonštrácii sa zúčastnilo približne 300 ľudí. Polícia z miesta fyzicky odviedla niekoľkých protestujúcich predtým, ako zvyšní súhlasil s tým, že im dovolia odísť, ak sa nechajú sfotografovať pre identifikáciu, povedal hovorca polície.
Ochranárske organizácie tvrdia, že budovanie nových diaľnic v Berlíne a v iných častiach krajiny podkopáva snahu Nemecka o redukciu skleníkových plynov. Argumentujú, že miliardy eur vynaložené na cesty by sa mohli radšej použiť na dopravnú infraštruktúru, ktorá je priateľská voči klíme, napríklad na železnice.

©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

 

 

NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA

NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA



TA3 V politike, naživo v nedeľu 6. júna od 11.00 h:

-Eduard Heger, predseda vlády, OĽANO

-Daniel Lipšic, špeciálny prokurátor SR

-Ivan Štefanec, poslanec Európskeho parlamentu, KDH

-Milan Uhrík, poslanec Európskeho parlamentu, Republika





O 5 minút 12, naživo v nedeľu 6. 6. 2021 od 11:55 h, Jednotka

Hostia:

- predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Milan Vetrák (OĽANO);
- predsedníčka Výboru NR SR pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková (SaS);
- predseda Zahraničného výboru NR SR Marián Kéry (Smer-SD);
- predseda Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti NBÚ Martin Beluský (Kotlebovci – ĽS NS).

Témy:

- situácia v koalícii v kontexte vnútrostraníckeho diania v strane Za ľudí, dosah na vládnutie a presadzovanie koaličných zámerov;
- dianie v silových zložkách štátu, vyšetrovanie káuz a konanie v trestných veciach;
- priebeh očkovania a sprístupňovanie očkovacích kapacít;
- epidemický vývoj a nastavenie opatrení.

Reláciu moderuje Marek Makara.




Koalícii robí vrásky hroziaci rozpad strany Za ľudí. 

Krídlo okolo ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej zakladá stranícku frakciu, no zatiaľ ubezpečuje o vernosti vláde. Koaličná štvorka však čelí nielen vlastným problémom, ale aj kritike opozície. Tej sa nepáči odmietnutie jednorazového detského príspevku. 

A po dlhých týždňoch naťahovania sa spustí aj očkovanie neregistrovanou ruskou vakcínou Sputnik V. Záujem o ňu je však zatiaľ rádovo len v tisíckach. 

Aj na tieto aktuálne témy sa bude moderátor Michal Kovačič v relácii Na telo pýtať šéfa rezortu práce Milana Krajniaka (Sme rodina) a podpredsedu Hlasu-SD Erika Tomáša. 

 Pre divákov máme pripravený aj exkluzívny prieskum agentúry FOCUS, v ktorom sme sa pýtali, či by ľudia podporili očkovanie aj v prípade detí mladších ako 16 rokov. 

 Na telo aj túto nedeľu odštartuje na obrazovkách TV Markíza v tradičnom čase o 13:00 hod.