Zobrazujú sa príspevky zoradené podľa relevantnosti pre dopyt šmihula. Zoradiť podľa dátumu Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky zoradené podľa relevantnosti pre dopyt šmihula. Zoradiť podľa dátumu Zobraziť všetky príspevky

11. 10. 2007

Dešmihulizácia spravodajstva ?

Dešmihulizácia spravodajstva ?

Namiesto nekrológu :

Aký je váš názor na závery analýzy Stanislavy Benickej?

Okrem iného vychádza aj z rozhovorov s redaktormi. Ale ja sa pýtam - prečo sa nerozprávala aj s tými, ktorí podporovali šéfredaktora? Zvažujem podniknúť právne kroky na ochranu môjho mena a únik informácií z doteraz nepublikovanej analýzy.

Ján Šmihula v rozhovore pre Hospodárske noviny

CRISIS ? WHAT CRISIS ?

Tak nám pani Millerová dodali Audit riadenia a personálneho potenciálu redakcie spravodajstva STV. Aby toho nebolo málo, pani Millerová, má to aj podtitul - Kríza ako príležitosť k zmene. Ale ani to nie je úplne všetko, pani Millerová. Aj ten podtitul má svoj vlastný podtitul- Spravodajstvo STV a jeho potenciál na kvalitatívnu zmenu. Takže tak, pani Millerová. Všetko bolo jasné už pred touto správou, ale C.&K. riaditeľské konsilium z nás urobilo blbov ! Pre Boha svätého, ja už nechápem vôbec nič. Dosť bolo žartov, pani Millerová. Audit nám pomenoval viacmenej to, čo sme vedeli už dávnejšie. Nejde ani tak o politikum, ako sa to sanžia niektorí ľudia interpretovať. Politickým bol výber Šmihulu , ale ani to nie je kameňom úrazu. Kameňom úrazu je neschopnosť. Kameňom úrazu BOLO, Že sa Šmihula ocitol na Hrehovom papireiku ako doporučenie. Kameňom úrazu bolo, že Šmihula nezvážil, že na túto pozíciu nemá osobnostné a ani profesionálne predpoklady. Realita sa však začala vtedy, keď STV nezaradila mimoriadne správy o výbuchu v Novákoch a Šmihula víťazoslávne tvrdil, že tomu tak bolo. Síce na druhý deň, ale predsa. Veď ide o názov, nie o kvalitnú a rýchlu programovú službu STV. Ján Šmihula ,na základe požiadavky Rady STV a jej uznesenia č. 44/2007 z 21.marca 2007 , napokon predožil Návrh koncepcie organizácie a riadenia spravodajských a publicistických programov, vrátane personálneho, technického a ekonomického zabezpečenia a návrhu opatrení na zabezpečenie jej realizácie. Rada Slovenskej televízie 9. mája 2007 sa týmto návrhom zaoberala natoľko, že materiál bol stiahnutý na prepracovanie. Pôvodný termín dodania bol 10. 8. 2007, neskôr ho rada, vďaka nedodaniu presunula na 30. 9. 2007. Možno ten materiál aj na svetle božom je, len to nevieme. Pôvodný materiál bol určite pripravovaný poctivo, ale naznačil skoro všetko, čo sa udeje. Žiaľ. Z programové zámerov, ktoré sa dali presadiť priebežne sa podarilo akurát zaradiť upútavky do Správ STV. Krátke správy sa nevysielajú vôbec , ku zmene vnútornej dramaturgie „Správ a komentárov“ nedošlo , mesiac sa nyvysielala , nepodarilo sa ani zaradenie kultúrneho magazínu do vysielania a už vôbec nie vytvorenie moderovanej spravodajsko-publicistickú relácie, ktorá by sumarizovala, končiaci sa týždeň , po večernom filme cca. 20 min. ) Žarty ako „ zriadiť aspoň v krajských mestách HiFi-spoty „ či vytvorenie „ Spravodajskej žatvy Slovenskej televízie „ , ani nespomíname. Audit Stanislavy Benickej obsahuje množstvo komentárov pracovníkov spravodajstva STV k spôsobu riadenia a štýlu riadenia šéfredaktora, ktoré sú symptomatické k situácii. Problémom je šéfredaktor. Šmihula nevie riadiť. Šmihula problémy nerieši, len registruje. Vo vedení spravodajstva nie je, okrem Miriam, nikto s TV praxou. Permanentný rozpad redakcie .Chýba koncepcia. V práci nie je žiaden systém. Nie je systém odmeňovania . Nie je systém motivácie. Šmihula nezvládol personalistiku. Šmihula tvrdošijné zotrvávana stanovisku, aj keď už je jasné, že je chybné. Od začiatku bolo jasné, že to nie je silný šéf Úplne iné videnie žurnalistiky, než sú moderné trendy. Nikto nenesie za nič zodpovednosť. Nepatrí do STV, lebo nevie, ako riadiť televíziu. Šmihula je opatrnícky, fúka aj na studené . Nevie si priznať chybu a zodpovednosť. Ak si toto prečíta nadriadený, musí sa veľmi zamyslieť. A musí konať. Ak si to prečíta dotknutý, musí sa takisto zamyslieť. A konať. Obaja sa zamysleli a konali. Nesprávne. Audit obsahuje, na základe analýzy situácie v redakcii, s prihliadnutím na východiská a ciele závery a odporúčania: Kľúčovým bodom problémov, ako ukázal aj audit riadenia a personálneho potenciálu, je neexistencia koncepcie spravodajstva. Preto treba urýchlene vypracovať jej krízový variant reflektujúci momentálne možnosti, s výhľadom na rozvoj po stabilizácii situácie. Základom pri jeho tvorbe musí byť stanovenie si jednoznačných a merateľných cieľov; stanovenie najvhodnejších stratégií na ich dosiahnutie. Zvážiť zotrvanie doterajšieho šéfredaktora na riadiacej pozícii vzhľadom na jeho zodpovednosť za personálnu krízu z augusta 2007. Kríza mala dopad na oslabenie dôveryhodnosti spravodajstva STV vo verejnosti a poškodila jej meno. Personálny rozpad oslabil potenciál redakcie. Spôsob riadenia redakcie nedáva záruky, že sa táto situácia nezopakuje. Zotrvanie vo funkcii bude na ďalej živiť pochybnosti o nezávislosti spravodajstva STV. Oslabenie jeho profesionálnej prestíže do značnej miery odborne ale aj morálne spochybňuje jeho spôsobilosť byť nositeľom zmeny k lepšiemu. Urobiť dôkladnú analýzu personálnych potrieb redakcie spravodajstva a pristúpiť k stabilizácii tímu cieleným výberom vhodných ľudí. Stabilizácia po personálnej stránke je najdôležitejším predpokladom, bez ktorého proces zmeny nemožno naštartovať. Je úplne jedno, či Šmihulu dodal predseda parlamentu, je jedno, či minister kultúry podmieni dotáciu jeho zotrvaním, ani jeden nepomôže generálnemu, keď bude v problémoch. A ani Slovenskej televízii . A v tých sú obaja. Ten prvý sa tam dostal sám a za pomoci tých, ktorí ho ako prví opustia.

Ostatne, myslím si, že Kartágo musí byť zničené

15. 8. 2007

OBČERSTVOVACÍ SPRAVODAJSKÝ KÚTIK

OBČERSTVOVACÍ SPRAVODAJSKÝ KÚTIK
Rada Slovenskej televízie 9. mája 2007

8. Návrh koncepcie organizácie a riadenia spravodajských a publicistických programov

8.1 Prerokovávaný materiál vypracoval šéfredaktor HRSŠP J. Šmihula a Rada STV ho dostala listom GR STV č. 78/10000/2007/IO z 20. 4. 2007. Predseda rady upozornil prítomných, že sa jedná len o pracovnú verziu materiálu a zároveň gestorstvom nad ním poveril N. Lazarovú a K. Habšudovú. P. Holeštiak poukázal na potrebu rozšírenia spravodajstva do regiónov. Podľa M. Kollára uvedený materiál nereaguje na súčasnú situáciu v Spravodajstve STV, ktoré sa dostalo do pozície „zbytočného spravodajstva“. Jazykovo a výrazovo mu materiál pripomína obdobie pred tridsiatimi rokmi. Poukázal na kontinuálny prepad sledovanosti, čo znamená, že spravodajstvo v priemere sleduje 300 – 350 tis. ľudí v značnej časti tých, ktorí o 19.30 hod. nemajú inú možnosť. Nerozumie spolupráci s externým tímom odborníkov na mediálnu politiku, ktorá má pomôcť pri odstraňovaní, pri uvedomovaní si prehreškov proti politickej kultúre. Nerieši možné rozšírenie športového kanála na športovo-spravodajský. V materiáli sa uvádza množstvo návrhov zmien bez akejkoľvek analýzy. Materiál je podľa neho nedostatočný. N. Lazarová si naopak myslí, že stav v spravodajstve je dôsledkom predchádzajúceho vedenia STV. Jedinú výhradu predniesla voči politickej kultúre. Pozitívne vníma jazykovú a odbornú prípravu redaktorov a moderátorov a hodnotenie ich činnosti. Naopak sledovanosť verejnoprávneho spravodajstva nepovažuje za dogmu. B. Bobocký vníma materiál len ako počiatočný. Na J. Šmihulu sa obrátil s otázkou, či už bol s vedením STV dohodnutý priestor, v rámci ktorého by sa zrealizoval prieskum, na základe ktorého by sa zistilo, čo je príčinou prepadu sledovanosti Správ STV, kto je divák a aké sú jeho očakávania. I. Králik chápe zmysel materiálu vo vytvorení základov pre to, aby šéfredaktor HRSŠP mohol v spolupráci s manažmentom a za oponentúry rady posunúť spravodajstvo dopredu. Súhlasí s prehlbovaním špecializácie redaktorov a odporučil vykonať špecializovaný výskum vo vnútri televízie tak, ako tomu bolo v minulosti. J. Šmihula sa poďakoval členom rady za prednesené pripomienky. Oznámil, že situáciu v spravodajstve najskôr podrobne analyzovali, potom sa budoval kolektív vedenia hlavnej redakcie, aby tak napokon mohli vypracovať túto koncepciu. Jej prvoradým zámerom je zjednodušiť systém riadenia. Koncepcia sa bude ďalej dotvárať a rozvíjať v spolupráci s manažmentom. Niektoré zmeny si vyžadujú dlhší čas. Upozornil tiež na to, že kameňom úrazu je organizačná štruktúra a značná zastaralosť techniky. Od súčasnej organizačnej štruktúry sa odvíja mnoho nedostatkov – je nepružná, skostnatená, ubíjajúca princípy jednoduchosti. Režisér, kameramani, zvukoví majstri, strih, to všetko patrí pod rôzne iné zložky. Je tu roztrieštenosť jednotlivých zložiek spravodajstva, ktoré spolu nezapadajú. Obrovským problémom je zastaranosť techniky, s ktorou sa dá aktuálne spravodajstvo robiť len veľmi ťažko. J. Šmihula zdôraznil, že vedenie redakcie robí všetko preto, aby sa spravodajstvu vrátilo to, čo mu skutočne patrí. Je to predovšetkým objektívnosť, vyváženosť a nestrannosť. V súvislosti so sledovanosťou správ M. Kollárovi odporučil, aby ratingy vnímal v kontexte vysielania správ aj ostatných spravodajských relácií iných komerčných televízií. K poznámke P. Holeštiaka J. Šmihula uviedol, že podnikajú mnohé kroky, aby regionálny charakter Správ STV ešte viac zvýraznili. Pokiaľ ide o výsledky prieskumu, poznatky musia byť podložené exaktným prieskumom. V tejto súvislosti J. Šmihula informoval o stretnutí s predsedníčkou Štatistického úradu SR, z ktorého vzišla dohoda o zabezpečení prieskumu. M. Kollár navrhol požiadať listom GR STV o analýzu, kto je dnes z hľadiska sociodemografie divák Správ STV. Do diskusie k prerokovávanej problematike sa ďalej prihlásili: P. Malec (vyjadril sa k obsahu správ STV – absentujú tam informácie, ktoré by očakával a naopak sú tam také, ktoré by tam byť nemali), L. Jurgová (zaujímala sa o to, či informácie o divákovi správ možno zistiť z peoplemetrového merania), B. Bobocký (z výsledkov peoplemetrového merania nie je možné zistiť dôvody migrácie k iným televíznym staniciam), I. Králik (za hlavný problém spravodajstva považuje nedostatok skutočných profesionálov), B. Bobocký (vyjadril výhrady voči moderovaniu Hitu storočia J. Hargašovou, ktorá moderuje aj hlavnú spravodajskú reláciu STV; rozhodne sa nestotožňuje s názorom jedného z členov vedenia, že vďaka účinkovaniu J. Hargašovej v Hite storočia sa zvýši sledovanosť Správ STV), P. Malec (odporučil B. Bobockému podať podnet na Radu pre VaR), GR STV (navrhol, aby Rada STV vrátila správu na dopracovanie, nakoľko z časového hľadiska nebol materiál spripomienkovaný vrcholovým vedením STV; aj vzhľadom k finančnej náročnosti sa v STV zavedie analyzovanie spravodajských relácií nezávislou agentúrou; regionálne štúdia sa vedenie snaží rozbehnúť a určiť im pôvodnú náplň; obidvaja riaditelia TV štúdií sa stali plnohodnotnými členmi vrcholového manažmentu; STV pripravuje podpis dohody o využívaní kontribučných sietí na báze oktoelektrických káblov, ktoré umožnia v rámci celej republiky množstvo operatívnych vstupov pre spravodajcov na úplne inej kvalitatívnej úrovni; supervíziu nad spravodajstvom má GR STV; redakcia Reportérov podlieha zatiaľ výkonnému riaditeľovi; postavenie šéfa spravodajstva je výsadné), B. Bobocký (vyzval členov rady, aby všetky svoje pripomienky k prerokovávanému materiálu adresovali N. Lazarovej a K. Habšudovej).

Len také poznámky * Materiál sa nedostal do zápisu rady STV, napriek tomu, že bol písomne doručený TV Markíza pripravila nový formát, denný magazín počas pracovného týždňa, ktorý zaradila do vysielania tento pondelok. Jeho obsahom boli správy z regiónov, športu a počasia s minutážou 20-25 min. STV sa pripravuje dobre. Sama sa zatiaľ vzdala samostatného v prospech Kmotríkovho TA 3 , ale pripravila slohový materiál Návrh koncepcie organizácie a riadenia spravodajských a publicistických programov, vrátane personálneho, technického a ekonomického zabezpečenia a návrhu opatrení na zabezpečenie jej realizácie, ktorého oponentúru Vám prinášame. Pôvodný materiál Vám dáme k dispozícii neskôr, keď STV uvoľní embargo dôverného materiálu / po jeho prepracovaní /, alebo stratíme nervy.... Spravodajstvo Slovenskej televízie bol dlhodobo budované ako mocenské centrum, atakované politicky zvonka, ale, žiaľ , aj zvnútra. Prežilo smutné obdobie za Kubiša , ale aj vnútrotelevízne politizujúce vzbury za Materáka a chaos v smerovaní za Rybníčka. Oslabovalo sa personálne , až za hranicu únosnosti a funkčnosti. Slovenská televízia mala byť pripravená na zmeny, ktoré sa už dejú a mala byť zárukou komplementarity a plurality. Ak Slovenská televízia volí čistý trhový model konkurencie , je jasné, že nie je celkom na dobrej ceste. Tento model sa nedá používať pre hodnotenie efektívnosti konkurencie na slovenskom televíznom trhu za účasti verejnoprávnej televízie. Avšak tu dochádza ku zásadnému nedorozumeniu . Spravodajstvo sa naozaj nemôže stať rukojemníkom sledovanosti , ale ak sa nemá porovnávať so sledovanosťou spravodajstva súkromných televízií, s kým sa má porovnávať ? Akú má / okrem hodnoty spokojnosti a reachu / spätnú väzbu ? Určila si nejaké kritériá ? Z navrhnutnej koncepcie som pochopil, že STV chce verejnoprávne spravodajstvo. To je aké ? Existuje iba jedno dva druhy spravodajstva- dobré a zlé. Kvalita bez diváka nie je kvalitou. Je buď elitárstvom alebo nepochopením základných princípov vysielania verejnej služby- služby divákovi. Bilo sa na totiž na poplach, keď v roku 2005 bol priemerný rating 9, 2 % . Dnes, zdá sa , nikoho nevzrušuje, že priemerný rating pod túto hodnotu v roku 2007 klesol. Tie čísla nie sú akousi honbou za svätým grálom, ale o počte divákov. Tých, ktorí platia nielen túto televíziu, jej vedenie, ale a činnosť rady STV, ktorá za túto televíziu zodpovedá z hľadiska dodržiavanie Zákona o Slovenskej televízii. A už vôbec nikoho nemáta, že sa zo spravodajstva sa v v posledných týždňoch postupne vytráca duch poskytovania nestranných, a vo svojom celku vyvážených a pluralitných informácií o dianí v Slovenskej republike na slobodné utváranie názorov. V koncepcii mi chýba časová línia organizačných i technologických zmien a takisto aj ich finančná náročnosť. Nový moderný newsroom sa nedá zriadiť s minimálnymi finančnými nákladmi / cca 10 miliónov / . Navyše- pôjde o improvizáciu, ktorú, ako uvádza materiál -bolo by potrebné to čo najskôr nahradiť koncepčným riešením – teda vybudovaním úplne nového spravodajského centra / cca 100 miliónov /. DSNG voz stojí ,bratru, aj 20 miliónov , skvalitnenie technickej vybavenosti strižní ďalších 10 miliónov ,bezpáskovú technológia môže stáť aj 20 miliónov, ak by došlo k celkovej obmene technológie. Žartom sú asi zriadenia HiFi-spotov. HiFi a Dolby Surround mám doma a v kaviarni vedľa dokonca aj Wifi hotspot ! Programové predstavy Spravodajstva sú len v rovine zaraďovania programov a oživeniu jedného magazínu. Zmena vysielacieho času Správ STV je totiž zásadnou zmenou vysielania STV, jej časových osí a bez dôkladnej analýzy to nie je možné realizovať. To isté sa týka aj krátkych správ o 12.00 hod. a o 15.00 hod. resp. 16.00 hod. v rozsahu 5 minút. Prečo nie o 16.55 ? Prečo nie 20 minút ? Rozhodne sa prikláňam ku zmene vnútornej dramaturgie „Správ a komentárov“, ale ako analytickú reláciu by som ju nepresúval na rodinne zacielenú Jednotku . Vôbec si neviem predstaviť komu by na Jednotke bola učená moderovaná spravodajsko-publicistickú reláciu, ktorá by sumarizovala končiaci sa týždeň . O čom by bola, ak by neanalyzovala ? Pri spôsobe financovania STV by som v rámci presunov na Jednotku nerobil žiadnu zmenu. Analytika STV by mala dodať podklady o možnosti zmeny vysielacieho času Správ STV. Okamžite by však mohla redakcia pripraviť krátke každodenné Správy z kultúry, ktoré by mohli tvoriť základ pre Kultúrny magazín, ktorý by však za súčasnej situácie nemal v STV kto odborne pripravovať. Nasadenie len jedného moderátora/ku Správ STV by nemalo byť prioritou. Nasadenie dvojíc malo po nevydarenom Novom začiatku svoje opodstatnenie ; prináša to vnútornú pestrosť a dynamiku. Zmena vizuálu nového spravodajského štúdia nezvyšuje záujem divákov o Správy STV, aby po ich vzhliadnutí umocnil v nich presvedčenie o správnosti voľby sledovať práve spravodajstvo STV . To je mylná predstava. Naopak, stály vizuál je tou istotou pre diváka, najlepšie to dokumentuje TV Markíza. Preto je potrebné tento krok zvážiť a analyzovať na základe fokusového prieskumu a nie pocitu redakcie. Som presvedčený , že úlohou spravodajstva je len a len informovať, akékoľvek úvahy o pridaných hodnotách verejno-právnej televízie ako vysvetľovať zložitosť diania, vzdelávať, odkrývať divákom možné riešenia, sú úplne scestné a nepatria do žiadnej, ani verejnoprávnej televízie. Nerozumiem ako môže byť pohyblivá zložka mzdy stimulujúca, ak musí vychádzať z aktivity, ochoty a ústretovosti . Jediným možným kritériom je výkon, pretože je merateľný. Od prvotnej koncepcie spravodajstva by som očakával, že nám viac napovie o filozofii, programových zámeroch , o obsahu, ktorý bude v najbližšom období tým najvzácnejším tovarom na trhu. Až potom by som očakával, že sa budeme zaoberať prostriedkami na dosiahnutie programových a obsahových cieľov. Bez celkového pohľadu na novú organizačnú štruktúru STV sa nedá posúdiť, či je pavúk Hlavnej redakcie spravodajstva, športu a publicistiky optimálny. Skôr mám pocit, že sa ním buduje akési nové televízne centrum, ktoré, okrem prepojenia na generálneho riaditeľa, nemá so samotnou STV nič spoločné. Rozhodne je nezvyklé, aby redakcia spadala priamo pod GR. Z hľadiska organizácie a plánovania je to ťažkopádne nemá opodstatnenie. Podobná schéma existuje v ČT, nemyslím si, že by sa mala nasledovať . Viem, že redakcia spravodajstva je začiatku cesty , ale jej dĺžku a čas, za ktorý ju chce prejsť musí presne stanoviť. Je to úlohou šéfredaktora, bez ohľadu neočakávané prekážky, ktoré bude potrebné odstraňovať takpovediac za pochodu. Nie je to cesta za náročným divákom, ktorého by verejnoprávna televízia mala mať údajne ambíciu osloviť a získať. Je to cesta za všetkými divákmi, ktorí si platia koncesionárske poplatky, zložia sa na realizáciu Zmluvy zo štátom a chcú za to kvalitný program. Všetci . Inak- Správy STV-Pondelok 21. 5. 2007 -20.0 % ; 5.7 % ;261 tisíc divákov , Sobota 19. 5. 2007 ;22.7 % ;5.6 % ;256 tisíc divákov Rating Prvých Televíznych novín na Markíze bol v pondelok 5,4%, share 39,2%, rating Prvých Športových novín dosiahol 5,0% a share 34,7%. Včera rating 6,0 % a share 38,2 %

Rada Slovenskej televízie 11. júla 2007

9. Sťažnosti, podnety a iná korešpondencia

V nasledujúcej časti tohto bodu programu zasadnutia sa rada venovala sťažnosti šéfredaktora HRSŠP J. Šmihulu na vyjadrenia 1. podpredsedu rady P. Maleca o „Šmihulizácii Spravodajstva STV“ na jeho blogu „celamko“. Na úvod vystúpil J. Šmihula, ktorý uviedol, že takéto výroky na blogu 1. podpredsedu rady ho zaskočili. Ako šéfredaktor sa snaží svojou prácou vytvoriť v redakcii spravodajstva tvorivú a profesionálnu atmosféru a takéto články o „politických čistkách“, ktoré sú obyčajným nezmyslom vytvárajú v redakcii opačný efekt. Znepokojení redaktori mu po prečítaní ihneď volali a opisovali isté obavy a to je aj hlavný dôvod, prečo požiadal predsedu, aby sa tým Rada STV zaoberala. Podľa P. Maleca je neuveriteľné, že B. Bobocký pripustil zaoberať sa týmto problémom na rade. Jedná sa o jeho súkromnú stránku, kde môže písať, čo chce a nie je preto namieste, aby sa to rozoberalo na zasadnutí rady. Pochopil by, ak by si ho J. Šmihula osobne zavolal a vydiskutoval si to s ním. Taktiež dodal, že časť vecí o ktorých písal bola v tom čase pravda. GR STV súhlasil s P. Malecom, že šéfredaktor J. Šmihula sa dal telefonátmi redaktorov uniesť a riešiť problém hneď na rade, ale na druhej strane priznal, že sa sám musí popasovať s mnohými nepríjemnosťami, ktoré si niektorí ľudia navonok dovolia. O podobnej skúsenosti s vyjadreniami P. Maleca na jeho blogu informoval aj L. Straka a priklonil sa preto k sťažnosti J. Šmihulu. P. Holeštiak taktiež podporil J. Šmihulu, nakoľko návštevníci stránky P. Maleca vnímajú predovšetkým ako podpredsedu rady. I. Králik spôsob, akým sa P. Malec verejne vyjadril o redakcii spravodajstva STV prostredníctvom svojej stránky nepovažuje za správny. B. Bobocký upozornil na to, že sťažnosť J. Šmihulu považuje za rovnocennú ako sťažnosť kohokoľvek iného. Vzhľadom na závažnosť obvinenia publikovanom na blogu P. Maleca o tom, že v redakcii spravodajstva dochádza k politickým čistkám, považoval za správne poskytnúť priestor J. Šmihulovi. P. Maleca upozornil na to, že informácie tohto druhu z titulu funkcie 1. podpredsedu rady by mal v prvom rade predniesť na rade.

30. 7. 2007

STV NEWS

STV NEWS
Rada STV bude mimoriadne rokovať o medializovaných informáciách o odchode redaktorov spravodajstva STV a o situácii v spravodajstve. Predsedu rady Bohumíra Bobockého o zvolanie rokovania dnes požiadali štyria z 15 členov rady - Miroslav Kollár, Lucia Jurgová, Jenö Görföl a prvý podpredseda rady Peter Malec. Vzhľadom na závažnosť publikovaných informácií sa k nim pripojili aj Bobocký a 2. podpredseda rady Ján Greššo. So zvolaním mimoriadneho rokovania súhlasia podľa Bobockého všetci členovia rady až na jedného, ktorého nechcel menovať. Šéf rady predpokladá, že rada sa stretne až na budúci týždeň. Chce totiž, aby sa k téme vyjadrili všetci zainteresovaní - vedenie spravodajstva a ak budú chcieť, aj odchádzajúci redaktori. Ako dodal pre agentúru SITA, od nástupu nového vedenia spravodajstva STV dostala rada na jeho kvalitu šesť podnetov, z toho dva anonymy. Žiaden sa netýkal nestrannosti, nevyváženosti či politizácie informácií, išlo zväčša o sťažnosti na bulvarizáciu tém. Denník SME v sobotu informoval, že pre zásahy do reportáží o koaličných poslancoch a členoch Ficovej vlády odchádzajú z STV redaktori spravodajstva Martina Ruttkayová, Mária Ölvédyová a Jaroslav Barborák. V júni odišli z STV podľa SME z podobných dôvodov dramaturg publicistiky Michal Petruška a moderátorka Nora Gubková. Spolupracovali na relácii Správy a komentáre. Odchádzajúci redaktori podľa SME hovoria aj o "povinných jazdách." Ruttkayová napríklad uvádza, že musela ísť s prezidentom do Maďarska na oslavu výročia jednej obce, kde položil vence. "Šéfka domácej redakcie Zuzana Štukovská mi povedala, aby som priniesla príjemnú, nekonfliktnú reportáž," uvádza pre SME. Ruttkayová v článku tvrdí, že každý zásah otvorili na porade redakcie. "Reakcia bola vždy rovnaká: nemáme kritizovať ich rozhodnutia a robiť to, čo povedia." Šéfredaktor spravodajstva STV Ján Šmihula v rozhovore pre denník zásahy do reportáží odmieta. "Nie sme v područí žiadnej strany. Vyjadrenia o politických tlakoch na poradách nikdy nezazneli." Odchod redaktorov ho mrzí. Uvádza, že odchádzajú z vlastnej iniciatívy. Podľa neho je zaujímavé, že to je v čase vyhlásenia konkurzu do spravodajstva. Informácie o možných personálnych zmenách v spravodajstve STV zverejnil v júni na svojom blogu Peter Malec. Rada sa im na žiadosť Šmihulu venovala 11. júla. Malec v článku na svojom blogu hovoril o "Šmihulizácii Spravodajstva STV." Šmihula oponoval a články o "politických čistkách" označil za nezmysel. Hreha na rokovaní rady označil informácie o personálnych zmenách publikovaných na Malecovom blogu za "únik cielených fabulácií", ktoré vnikli preto, aby vedenie STV zistilo, aké informácie a ako z STV unikajú. Podľa Maleca je jeho blog súkromnou stránkou, kde môže písať, čo chce a nemá sa to rozoberať na rade. Očakával, že Šmihula si s ním tému vydiskutuje osobne.
STANOVISKO K ČLÁNKOM V SME O SPRAVODAJSTVE STV

Na základe článkov v denníku SME „Redaktori STV hovoria o cenzúre“ (28.7.2007) a „Okolo STV je dusno“ (30.7.2007), v ktorých boli vyslovené závažné obvinenia voči redakčnej politike STV, vedenie STV operatívne preverilo priebeh rozhodovacích procesov vo všetkých konkrétnych kauzách, ktoré boli zmienené v oboch článkoch. Konštatovalo pochybenie STV v prípade, kedy Správy STV nepriniesli informácie o výrokoch Jána Slotu na adresu homosexuálov. Hodnotenie ostatných citovaných prípadov nemožno uzatvoriť s jednoznačným záverom, pretože ide o rozdielnosť názorov editorov a autorov príspevku. Žiadny z ďalších prípadov však nemožno považovať za zlyhanie v tom zmysle, že by STV zatajila verejnosti podstatné informácie, alebo že by o akejkoľvek téme informovala nepravdivo či zavádzajúcim spôsobom. Ani v jednej zo všetkých spomínaných káuz preukázateľne nešlo o cenzúru alebo politický nátlak, ale o nedostatky v internej komunikácii vo vnútri spravodajstva STV. Od nástupu nového vedenia v spravodajstve STV nebol na Radu STV podaný žiadny podnet, ktorý by upozorňoval na neobjektívnosť alebo nevyváženosť, prípadne iné zákonom stanovené povinnosti v spravodajských príspevkoch STV. Ani jeden z odchádzajúcich redaktorov nevyužil možnosť a neobrátil sa na Radu STV vo veci porušovania zákona alebo Charty spravodajstva a publicistiky STV. Aby sme v budúcnosti predišli akejkoľvek možnosti podobných obvinení, generálny riaditeľ STV Radim Hreha v najbližších dňoch predloží Rade STV k schváleniu Kódex Slovenskej televízie, ktorý v súlade s obvyklou európskou praxou obsahuje okrem iného inštitút tzv. „výhrady svedomia“. Znamená to, že pokiaľ redaktor alebo reportér informuje svojho nadriadeného, že mu jeho svedomie nedovoľuje pracovať na určitej téme, nesmie byť k jeho spracovaniu nútený a nesmie byť za odmietnutie sankcionovaný. To by malo v budúcnosti vylúčiť väčšinu sťažností, ktoré voči redakčnej praxi STV vyslovili odchádzajúci redaktori.
Za správnosť : Ing. Želmíra Habánová, hovorkyňa STV

11. 8. 2007

ČO BUDE ROBIŤ ŠMIHULA ?

ČO BUDE ROBIŤ ŠMIHULA ?
Pomôcť verejnoprávnej Slovenskej televízii vytvoriť silné a kvalitné spravodajstvo má od pondelka Stanislava Benická. STV ju oslovila tento týždeň a s jej generálnym riaditeľom Radimom Hrehom sa stretla v piatok. Na stretnutí sa dohodli na externej spolupráci. Benická predpokladá, že jej spolupráca by mala trvať mesiac až mesiac a pol a bude mať konzultačný, vzdelávací a školiaci charakter. Po dohode s Hrehom má pomôcť redakcii spravodajstva pri výbere nových ľudí z budúcotýždňového konkurzu a zostaviť pre úspešných uchádzačov tréning, ktorý ich pripraví na prácu v spravodajstve verejnoprávnej televízie. Zároveň posúdi koncepciu spravodajstva, ktorú má v najbližších dňoch predložiť jeho šéfredaktor Ján Šmihula. Okrem toho vykoná audit riadiacich a rozhodovacích procesov v spravodajstve STV. Benická sa priamo na konkurze nových spravodajcov STV plánovanom na budúci týždeň nezúčastní. Bude sa však podieľať na jeho príprave, s ktorou má dlhoročné skúsenosti a tiež na definitívnom výbere jeho úspešných účastníkov. Benická považuje súčasnú situáciu v spravodajstve STV za "veľkú komunikačnú krízu". Je dôsledok toho, že s ľuďmi v spravodajstve sa dlhodobo o ich práci nehovorilo. Zanedbali sa mnohé aspekty riadiacej práce a vzdelávania všetkých úrovniach - od redaktorov až po vedenie spravodajstva, myslí si. Spravodajca verejnoprávnej televízie musí byť rozmýšľajúci človek, ktorý vždy a za každých okolností informuje tak, aby jeho práca spĺňala kritéria vyváženosti, presnosti, komplexnosti a nezávislého videnia, upozornila Stanislava Benická. Redaktorov spravodajstva a publicistiky čakajú okrem školení aj zahraničné študijné stáže. Ako pre agentúru SITA uviedla hovorkyňa STV Želmíra Habánová, zatiaľ sa uvažuje o Českej televízii. Stanislava Benická pôsobí od roku 2005 v treťom sektore, je programovou manažérkou Nadácie na podporu občianskych aktivít (NPOA). Absolventka žurnalistiky na Univerzite Komenského v Bratislave (1975) bola v minulosti redaktorkou STV a tiež učila na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Absolvovala školenia v USA, o Veľkej Británii, Kanade či Maďarsku, medzi iným aj v BBC. V rokoch 2001 až 2003 predsedala Slovenskému syndikátu novinárov. Okrem iného stála v rokoch 1996 až 1998 pri zrode spravodajstva TV Markíza ako jeho prvá šéfredaktorka, pod ktorou sa rozbehlo spravodajstvo naživo. V Markíze bola následne (1998 - 1999) šéfredaktorkou publicistiky. V rokoch 2000 - 2001 bola programovou riaditeľkou Rádia Express a v roku 2001 sa podieľala aj na budovaní spravodajskej televízie TA3. Doteraz posledný novinársky post zastávala v rokoch 2003 a 2004 ako programová riaditeľka Rádia Twist. V zahraničí v pracovala jeden rok ako konzultantka americkej neziskovej organizácie IREX zameranej na podporu médií a občianskej spoločnosti v Srbsku a Čiernej Hore. Išlo o projekt prestavby malej komerčnej televízie na plnoformátovú televíziu a založenie jej spravodajstva a publicistiky, dodala Benická. V posledných týždňoch odišla z redakcie spravodajstva, športu a publicistiky STV približne tretina ľudí. Niektorí z nich pre médiá uviedli, že ich k tomu viedli podozrenia z politických tlakov na tvorbu spravodajstva, problémy pri odvysielaní niektorých príspevkov, povinné jazdy či odporúčania vedenia redakcie na prinášanie nekonfliktných tém. Situácii v spravodajstve sa v stredu venovala na mimoriadnom zasadnutí Rada STV a vypočula si názory niektorých už bývalých redaktorov i vedenia. Rada aj vedenie STV považuje problém za odborný a generačný a chyby vidí aj v komunikácii vo vnútri redakcie. Rada požiadala vedenie STV a spravodajstva o personálne skvalitnenie redakcie, zvyšovanie profesionality a vzdelávania jej tímu. V STV by sa mal kontinuálne sledoval obsah a vyváženosť hlavnej spravodajskej relácie STV a o výsledkoch by mal byť týždenne bol o tom informovaný generálny riaditeľ STV. Tucet podnetov od bývalých redaktorov rada preverí v pracovnej skupine zloženej aj z externých odborníkov a vedenie STV do najbližšieho stretnutia rady predloží koncepciu ďalšieho fungovania spravodajstva.

23. 8. 2007

Situácia je pokojná

Situácia je pokojná
Situácia v spravodajstve Slovenskej televízie sa upokojila, pre médiá to počas dnešného rokovania Rady STV povedal šéfredaktor spravodajstva STV Ján Šmihula. "Konečne sa môžeme venovať tomu, čomu sa predovšetkým máme, to jest - tvorivej práci," uviedol. Šmihula neočakáva ďalšie odchody, ale ako tvrdí, nemôže ich ani vylúčiť. Šéf spravodajstva verejnoprávnej televízie včera členov Rady STV okrem iného informoval, že od 10. septembra sa opäť začnú na Dvojke vysielať v súčasnosti pozastavené Správy a komentáre. V priebehu leta odišla z redakcie spravodajstva, športu a publicistiky STV približne tretina ľudí. Jedenásti odišli najmä pre údajné politické ovplyvňovanie tvorby spravodajstva a publicistiky, dve redaktorky išli na materskú dovolenku. Vyplýva to z údajov, ktoré rade poskytol Šmihula. Nepotvrdil však, že odíde aj vedúca domáceho spravodajstva Zuzana Štukovská. Ako uviedol, Štukovská sa v týchto dňoch vráti z dovolenky. Podľa Šmihulu sa uvoľnené miesta priebežne obsadzujú. Časť redakcie sa doplní aj z konkurzu, STV z neho v nedeľu 19. augusta v druhom záverečnom kole vybrala 19 ľudí. Z nich je pre prácu v redakcii hlavného spravodajstva v Bratislave vhodných deväť. Ďalším kandidátom ponúkne redaktorskú pozíciu v regiónoch - Košice, Liptovský Mikuláš, Prievidza a Banská Bystrica. Na prácu športového redaktora STV vytypovali dvoch uchádzačov. Vytvoriť silné a kvalitné spravodajstvo pomáha STV už druhý týždeň odborníčka na spravodajstvo a publicistiku Stanislava Benická. S generálnym riaditeľom Radimom Hrehom sa dohodla, že televízii poskytne externe na mesiac až mesiac a pol svoje konzultácie. Pripraví vzdelávací a školiaci systém pre spravodajstvo a zostaví tréning pre úspešných finalistov konkurzu na redaktorov. Benická pracuje aj na hodnotení koncepcie spravodajstva vypracovanej šéfredaktorom Jánom Šmihulom a pripravuje audit riadiacich a rozhodovacích procesov spravodajstva STV. Jej závery a odporúčania by mal Hreha na Rade STV prezentovať koncom septembra.
© 2007, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

25. 7. 2007

Sme Slávni !

Sme Slávni !

ZÁPIS č. 9/2007 z riadneho zasadnutia Rady Slovenskej televízie 11. júla 2007

9. Sťažnosti, podnety a iná korešpondencia V nasledujúcej časti tohto bodu programu zasadnutia sa rada venovala sťažnosti šéfredaktora HRSŠP J. Šmihulu na vyjadrenia 1. podpredsedu rady P. Maleca o „Šmihulizácii Spravodajstva STV“ na jeho blogu „celamko“. Na úvod vystúpil J. Šmihula, ktorý uviedol, že takéto výroky na blogu 1. podpredsedu rady ho zaskočili. Ako šéfredaktor sa snaží svojou prácou vytvoriť v redakcii spravodajstva tvorivú a profesionálnu atmosféru a takéto články o „politických čistkách“, ktoré sú obyčajným nezmyslom vytvárajú v redakcii opačný efekt. Znepokojení redaktori mu po prečítaní ihneď volali a opisovali isté obavy a to je aj hlavný dôvod, prečo požiadal predsedu, aby sa tým Rada STV zaoberala. Podľa P. Maleca je neuveriteľné, že B. Bobocký pripustil zaoberať sa týmto problémom na rade. Jedná sa o jeho súkromnú stránku, kde môže písať, čo chce a nie je preto namieste, aby sa to rozoberalo na zasadnutí rady. Pochopil by, ak by si ho J. Šmihula osobne zavolal a vydiskutoval si to s ním. Taktiež dodal, že časť vecí o ktorých písal bola v tom čase pravda. GR STV súhlasil s P. Malecom, že šéfredaktor J. Šmihula sa dal telefonátmi redaktorov uniesť a riešiť problém hneď na rade, ale na druhej strane priznal, že sa sám musí popasovať s mnohými nepríjemnosťami, ktoré si niektorí ľudia navonok dovolia. O podobnej skúsenosti s vyjadreniami P. Maleca na jeho blogu informoval aj L. Straka a priklonil sa preto k sťažnosti J. Šmihulu. P. Holeštiak taktiež podporil J. Šmihulu, nakoľko návštevníci stránky P. Maleca vnímajú predovšetkým ako podpredsedu rady. I. Králik spôsob, akým sa P. Malec verejne vyjadril o redakcii spravodajstva STV prostredníctvom svojej stránky nepovažuje za správny. B. Bobocký upozornil na to, že sťažnosť J. Šmihulu považuje za rovnocennú ako sťažnosť kohokoľvek iného. Vzhľadom na závažnosť obvinenia publikovanom na blogu P. Maleca o tom, že v redakcii spravodajstva dochádza k politickým čistkám, považoval za správne poskytnúť priestor J. Šmihulovi. P. Maleca upozornil na to, že informácie tohto druhu z titulu funkcie 1. podpredsedu rady by mal v prvom rade predniesť na rade.

P.S. Predsedovi rady STV odporúčam Poznámky ku Návrhu koncepcie organizácie a riadenia spravodajských a publicistických programov, vrátane personálneho, technického a ekonomického zabezpečenia a návrhu opatrení na zabezpečenie jej realizácie, predložené rade STV na rokovanie 9.5., predovšetkým veta : A už vôbec nikoho nemáta, že sa zo spravodajstva sa v v posledných týždňoch postupne vytráca duch poskytovania nestranných, a vo svojom celku vyvážených a pluralitných informácií o dianí v Slovenskej republike na slobodné utváranie názorov.

17. 2. 2008

Spravodajstvo naše každodenné

Spravodajstvo naše každodenné
Seriózne spravodajstvo "verejnoprávneho" typu môžu robiť a robia aj niektoré komerčné televízie. "Napríklad RTL, čo je nemecká súkromná televízia, má jedny z najserióznejších správ," povedal pre TASR bývalý zástupca šéfredaktora spravodajstva Slovenskej televízie Peter Turčík. "Pochopili, že nemusia začať kriminálnou kronikou, brutálnymi zábermi alebo životom celebrít a že sa dá spojiť aj seriózne spravodajstvo s komerčnou televíziou," pokračoval. Rozdiel je v tom, že zatiaľ čo komerčná televízia "verejnoprávne" správy mať môže, pre verejnoprávnu televíziu by to mala byť povinnosť. "Istým spôsobom to ukázala aj TV Markíza v časoch, keď suplovala verejnoprávnosť STV," poznamenal Turčík. Radenie správ v televízii je podľa neho vždy vecou posúdenia. "Prvá správa má byť tá, ktorá je najdôležitejšia z hľadiska dopadu na život ľudí na Slovensku. "Napríklad pád japonskej vlády môže byť pre nášho človeka v podstate málo zaujímavá informácia. Ak ale práve v tom istom čase stojí naša a japonská vláda pred podpisom dôležitej dohody, správa hneď získava vyššiu relevantnosť," vysvetlil. Verejnoprávna televízia podľa Turčíka musí dávať väčší dôraz na kontext akejkoľvek informácie. "Dnešné spravodajstvo STV trochu trpí na nudnosť a nevyrovnané výkony moderátorov a redaktorov," zdôraznil s dodatkom, že za Richarda Rybníčka stratilo spravodajstvo mnoho skúsených kameramanov, v minulom roku odišlo viacero skúsených redaktorov a spravodajstvo má zrejme problém nahradiť ich. "Určite by sa malo zmeniť aj štúdio a niekedy nesprávne snímajú moderátorov," uzavrel Turčík. "Najväčšou chybou by bolo púšťať sa do súboja o diváka 'zbraňami' komerčných televízií. Túto chybu už v minulosti spravodajstvo STV urobilo a spamätať sa z nej nemôže poriadne dodnes," vysvetlil šéfredaktor spravodajstva STV Ján Šmihula. Nový spravodajský kolektív pracuje podľa neho v tímovom duchu a "bez falošnej solidarity". Spravodajstvo podľa neho začína napĺňať koncepciu, ktorú im napokon schválila Rada STV. "Naďalej budeme skvalitňovať obsahovú náplň s dôrazom na vlastné témy, posilňovať regionálne a zahraničné spravodajstvo i živé vstupy," poznamenal Šmihula. Verejnoprávne spravodajstvo musí byť podľa neho nezávislé, objektívne a nestranné. "To však neznamená, že by malo byť suché, sterilné, bez nápadu a invencie. Značnú úlohu zohráva aj dramaturgia spravodajskej relácie, ktorá má iný rukopis na úvod sa nemôže odvíjať 'čierna kronika'," konštatoval šéfredaktor spravodajstva STV. "Spravodajstvo je v každej televízii vlajkovou loďou. Je to aj výrazný imidžotvorný prvok, ale v prvom rade je to odpoveď na to, že ľudia potrebujú informácie," povedal pre TASR šéfredaktor spravodajstva TV Markíza Tibor Búza. V minulosti viedol aj spravodajstvo STV, jeho zástupcom bol práve Peter Turčík. "Spravodajstvo je základom, okolo ktorého je postavená celá programová štruktúra," upozornil Búza. Podľa neho neexistujú zásadné rozdiely medzi verejnoprávnym a komerčným spravodajstvom. "Existuje len dobré a zlé spravodajstvo," povedal Búza s dodatkom, že TV Markíza sa darí dosahovať vysokú sledovanosť spravodajstva bez toho, aby robila správy príliš bulvárne. "Z pohľadu dostupnosti ponúka TA3 spravodajstvo nad rámec, ktorý definuje zákon o verejnoprávnych médiách," upozornil šéfredaktor spravodajstva TA3 Alfonz Šuran. Podľa neho spravodajská televízia automaticky vykonáva aj služby, aké zákon predpisuje STV. "Spravodajstvo TA3 je dostupné v ktoromkoľvek čase a má snahu poskytnúť divákovi kvalitné, užitočné informácie. Okrem zásadných tém sa venujeme aj marginálnejším, napríklad životu národnostných menšín, cirkvám a ich problémom, rovnako pokrývame aj okrajovejšie, menej masové druhy športu," vysvetlil. Prioritou spravodajstva TA3 je podľa neho rýchlosť a aktuálnosť. "Na TA3 je tak možné v televízii sledovať prenosy z Národnej rady, vystúpenia premiéra a ministrov po rokovaní vlády a ďalšie udalosti (od prírodných katastrof až po demonštrácie a zásahy proti nim). Ak danú udalosť neprinášame naživo, základné informácie i hotovú reportáž sa snažíme mať vo vysielaní čo najskôr," uzavrel Šuran. Výhodou spravodajstva TV JOJ je podľa publicistu a moderátora Daniela Krajcera kreativita. "Spravodajstvo hrá u nás kľúčovú úlohu, spravodajské a publicistické relácie patria v rámci programovej skladby k najsledovanejším," pripomenul Krajcer, podľa ktorého je spravodajstvo dôležité nielen kvôli sledovanosti, ale aj imidžu televízie. "Spravodajstvo prezentuje televíziu ako dynamickú, nekonvenčnú a kreatívnu stanicu," uzavrel Krajcer.

Copyright © TASR 2008

13. 1. 2011

Už vieme , prečo Šmihula musí ostať

Už vieme , prečo Šmihula musí ostať

„Je smutné, ak spravodajstvo, ktoré by malo byť informačným kreditom toho, čo sa udialo doma a vo svete, je väčšinovému divákovi na smiech. Spravodajstvo nemá byť predĺženou rukou straníckych sekretariátov, ani ústredných orgánov, ani ústavných činiteľov.Televízia musí vychovať novinárske osobnosti, ktoré keď vstúpia do miestnosti, tak s nimi príde rešpekt inštitúcie, rešpekt značky, ktorú reprezentujú. Značka STV je na smiech." Anna Sámelová, poverená šéfka spravodajstva STV

23. 9. 2009

RADA STV

RADA STV
Generálnemu riaditeľovi Slovenskej televízie (STV) Štefanovi Nižňanskému sa podľa členov Rady STV nepodarilo za uplynulý polrok naplniť plánovaný programový koncept. Pre verejnoprávnu televíziu tiež nezabezpečil súlad v príjmovej a výdavkovej časti. Vyplynulo to z dnešného uznesenia rady. "Pokúsme sa pozrieť na STV ako na firmu. Konštatujem, že nemôžem vydávať za úspech niečo, čo nie je," povedal predseda rady Martin Kákoš. Domnieva sa tiež, že u generálneho riaditeľa niekedy absentuje schopnosť preniesť rozhodnutie do praxe. "Systém ostal iba na papieri a realizácia sa stratila," konštatoval. Uznal, že Nižňanský urobil isté kroky na to, aby zabezpečil nejaké úsporné opatrenia, podľa Kákoša však nedocenil riziká v príjmovej časti. Predseda rady kritizoval aj programový koncept televízie. K pozitívam pripočítal vyhraté dlhoročné súdne spory televízie. "Napriek objektívnym príčinám nepovažujem za úspešné naplnenie programovej vízie," odkázal Kákoš Nižňanskému, ktorý sa počas svojho hodnotenia radou rozhodol opustiť rokovanie. "Lepšie sa vám bude rokovať, keď tu nebudem, radšej sa vzdialim," povedal šéf STV. Programový riaditeľ Roman Lipták bránil generálneho riaditeľa a upozorňoval na zlé podmienky televízie. "Bolo nesmierne stresujúce a náročné riadiť firmu v prvom polroku. Mali sme skrátené plánovacie a ďalšie mechanizmy," podčiarkol. Šéfa STV obhajovala aj ekonomická riaditeľka Libuša Baranová: "Manažment má choré dieťa, vedenie urobilo maximum." Predseda Dozornej komisie Miroslav Galamboš informoval, že v hospodárení v prvom polroku sa premietli určité racionalizačné opatrenia na čerpanie nákladov. Príjmy z reklám však podľa neho naplnili plán len niečo vyše 50 percent. Na augustovom zasadnutí Rady STV informoval Nižňanský, že za prvý polrok ušetrili 43 miliónov Sk (1,42 milióna eur). Výpadok STV však predstavuje okolo 2,7 milióna eur (81,34 milióna Sk). Rada schválila v auguste aj upravený rozpočet, ktorý má zabrániť horšiemu hospodárskemu výsledku verejnoprávnej televízie. Podľa rady je síce vyrovnaný, nesie však riziká. Počíta totiž s ďalšou dotáciou od štátu vo výške 2,9 milióna eur (cca 87,36 milióna Sk), ktorá nie je istá. Dozorná komisia upozornila, že existuje potenciálna hrozba nárastu záväzkov k 31. decembru. Ak STV nedostane kompenzačné peniaze, hrozí jej zložitá situácia, teda platobná neschopnosť, či prenos dlhov. Prijatý rozpočet ráta s nákladmi 80,42 milióna eur (cca 2,48 miliardy Sk), výnosmi vo výške 74,13 milióna eur (cca 2,23 miliardy Sk) a investičnými výdavkami v sume 1,65 milióna eur (cca 49,70 milióna Sk). Od spravodajstva verejnoprávnej STV nie je podľa jej generálneho riaditeľa možné očakávať "nejaký zázrak lusknutím prsta". Povedal to dnes členom Rady STV, ktorí sa po piatich mesiacoch znova vrátili k otázke spravodajstva televízie. Upozornili, že im chýba najmä analýza, prečo dochádza k poklesu jeho sledovanosti. "Nechcem ho hodnotiť, že je kvalitné, ale je štandardné. Nemôže sa porovnávať s komerčným spravodajstvom, to by bolo neférové," obhajoval Nižňanský. Upozornil, že najväčším problémom televízie sú financie. Ich nedostatok podľa neho brzdí aj technické vybavenie STV. Cestou komerčných televízií, ktoré prinášajú v spravodajstve bulvárne informácie, Nižňanský ísť nechce. Šéfredaktor spravodajstva Ján Šmihula sa domnieva, že ratingy sledovanosti reálnu situáciu neodrážajú. Informoval, že rezervy existujú najmä v regiónoch a zahraničnom spravodajstve. Nevyhnutné je podľa neho zabezpečiť aj digitálny prenosný voz, ktorého absencia sa už viackrát prejavila. "Limituje nás finančná situácia," dôvodil Šmihula. So šéfom STV sa zhodol aj na tom, že cesta bulvarizácie nie je žiaduca. "Za to dávame šesť výkričníkov." Sťažoval sa tiež, že im v regiónoch jedna nemenovaná televízia zobrala ľudí, ktorých si už vychovali. STV má podľa neho ambície vysielať najneskôr od januára aj krátke správy v desaťminútovom rozsahu. Člen rady Marián Tkáč navrhol zaoberať sa napríklad aj zmenou času, teda posunúť spravodajské vysielanie o čosi skôr. "Spravodajstvo by malo dať občanom odpoveď na otázku, čo robí parlament, vláda a prezident. Tí tiež majú veľmi pekné príjmy z našich daní," konštatoval ďalej. "Kde je pes zakopaný? V nedostatočnej atraktivite, zlej štruktúre, strate imidžu STV?" pýtal sa predseda rady Martin Kákoš, ktorý uznal, že spravodajstvo je "v podstate štandardné, aj keď nikto nepochybuje, žeby mohlo byť lepšie". Úroveň spravodajstva STV sa pozdáva členke rady Marte Danielovej, ktorá cíti výrazný posun ku kvalite. "Viac sa dozviem práve z STV," povedala. Ďalší člen Rady STV Martin Petrenko povedal, že spravodajstvo je viac objektívne a vyvážené. "Sú tu talentovaní ľudia, skutočne sa lepšia zo dňa na deň," konštatoval. O spravodajstve rokovala Rada STV naposledy v apríli. Nižňanský už vtedy deklaroval, že sa skvalitnilo a zlepšilo. Vedenie v apríli hovorilo rovnako o potrebe posilnenia regionálnych a zahraničných spravodajcov a nedostatku financií. Rada dnes uznesením Nižňanskému uložila, aby do januára budúceho roku znovu dopracoval správu o stave spravodajstva a doplnil ju o konkrétne opatrenia vrátanie analýzy opatrení proti poklesu sledovanosti.

Copyright © TASR 2009
Verejnoprávna Slovenská televízia (STV) stále nevie, koľko peňazí dostane na budúci rok od štátu na základe zmluvy so štátom. Na minimálnej sume by sa podľa predsedu Rady STV Martina Kákoša mohli s ministerstvom kultúry dohodnúť do polovice októbra. Bez jasnej sumy, ktorú by STV mala dostať, sa televízii ťažko plánuje program na budúci rok. Ako počas dnešného rokovania Rady STV upozornila ekonomická riaditeľka televízie Libuša Baranová, výnosy z poplatkov od koncesionárov by mali na budúci rok dosiahnuť približne 53 miliónov eur, pritom stále platby televízie budú približne 51 miliónov eur. Keďže koncesie (úhrady za vysielanie) sú hlavným - približne 75-percentným zdrojom príjmov verejnoprávnych médií, bez podpory štátu cez zmluvu bude televízia podľa Baranovej ťažko zostavovať program. Viacerí členovia rady sa zhodli, že zmluva pre STV v jej súčasnej situácii neznamená rozvojový projekt, skôr záchranu či stabilizovanie situácie. STV totiž dlhodobo žiada každý rok štát o dotáciu na vykrytie jej strát. Tie by už po zavedení zmluvy so štátom nemala dostávať. Zmluvy štátu s STV a SRo by mali stabilizovať ich financovanie a podporiť pôvodnú tvorbu. Minister kultúry Marek Maďarič chce uzavrieť prvé zmluvy na budúci rok, vždy na päť rokov. Každoročne sa budú bližšie špecifikovať dodatkom. Podrobné znenie zmlúv má minister predložiť vláde do konca septembra. Prvé peniaze by médiá mali dostať na budúci rok. Vedenie STV v súčasnosti pripravuje rozpočet a program na budúci rok. V októbri chce na Radu STV predložiť typovú vysielaciu štruktúru aj s ocenením typov programov. Prvý návrh rozpočtu a programového konceptu na rok 2010 by sa mal na rokovanie rady dostať začiatkom novembra tak, aby definitívnu podobu oboch dokumentov mohla rada prerokovať v decembri. Zatiaľ STV plánuje na budúci rok vyrovnaný rozpočet.
© 2009, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

1. 8. 2007

takže tak.

takže tak.

Ukázalo sa však, že telefonáty môžu ovplyvniť spravodajstvo - napríklad hovorca rezortu kultúry Jozef Bednár dosiahol odloženie príspevku o väčšom vplyve štátu na STV. Je to v poriadku? - Presne to bol moment, kedy zlyhala interná komunikácia. Šéfredaktor mal v tú chvíľu viac informácií než redaktor na mieste. Rozhodol sa preto odložiť vysielanie príspevku na druhý deň, aby reportáž obsahovala presné a úplne informácie, ale namiesto toho, aby svoj postup s redaktorom konzultoval, rozhodol direktívne. STV žiadne informácie nezamlčala ani neskreslila, a zachovala sa v plnej miere ako nezávislá inštitúcia, ale autor reportáže to pochopiteľne vnímal ako zasahovanie do svojej práce. To je presne to, o čom hovorím - je to predovšetkým interná komunikácia vo vnútri STV, ktorá sa musí zlepšiť. Radim Hreha pre HN
" Ten stiahnutý redaktor z výroby na MK som bol ja, J. Barborák. Ak gen. riaditeľ R. Hreha tvrdí, že p. Šmihula mal viac informácií a preto ma z miesta stiahol, ten istý šéfredaktor vedel, že na tú výrobu idem. A od neho som mal už predtým zadanie, že to do Správ urobím formou bloku, teda, že z toho bude iba čítaná správa, pokrytá obrazom. Aj tento kompromis mal svoju históriu. Na rannej porade sme sa dohodli na štandarde, teda klasickom príspevku. Keď som sa po porade spojil s hovorcom min. kultúry, najprv o žiadnom prijatí signatárov hromadnej pripomienky na ministerstve nevedel, no povedal, že zistí a ozve sa mi. Informoval som sa totiž o forme, akou bude stretnutie prebiehať. Hovorca sa mi však už naspäť neozval - zavolal mi ešte v televízii telefonicky šéf, že to nemá podľa neho takú vážnosť, a aj po mojej argumentácii, že pripomienky boli zásadnejšieho charakteru, rozhodol, že to podchytíme najjednoduchším spôsobom - čítanou správou so zábermi zo stretnutia. Keď som prišiel na ministerstvo, hovorca nevedel ako reagovať, bol v pomykove a nechal ma čakať vo vestibule, že mi dá vedieť, čo ďalej. Asi po minúte po našom rozhovore mi už zvoní telefón a v ňom hlas - nie hovorcu, ako som očakával, ale hlas šéfredaktora - Toto robiť nebudeme, choďte preč. Keď som sa nahlas divil, prečo tá zmena, a že o mne už vedia aj signatári pripomienky, šéfredaktor Šmihula povedal, že tí ľudia ani nevedia, proti čomu idú protestovať! Na to som mu odvetil, že mám v ruke dve strany ich konkrétnych výhrad, že teda nemožno ani len hovoriť o tom, žeby nevedeli, prečo tam prišli. Šéfredaktor trval na tom, aby sme s kameramanom z miesta odišli. Ak R. Hreha tvrdí, že príspevok sme hrali na druhý deň, mýli sa, lebo ani na druhý, ani tretí deň nič nešlo. Problematike sme sa venovali, až keď ministerstvo zvolalo tlačovku - teda v čase, keď chcelo samo - pripravené - informovať a bolo to asi po dvoch týždňoch. Z môjho pohľadu to nepovažujem za zlyhanie vnútroredakčnej komunikácie, komunikovali sme dosť, len tie zmeny v postojoch vedenia boli zvláštne. takže tak. "

16. 11. 2010

RADA STV

RADA STV
Verejnoprávnej STV sa podarilo úplne naplniť len tri z 26 opatrení vyplývajúcich zo súhrnnej správy o stave spravodajstva televízie. Dôvodom sú podľa šéfredaktora spravodajstva Jána Šmihulu peniaze. „Je to dôsledok absolútneho nedostatku financií,“ zdôvodnil na dnešnom rokovaní Rady STV, pred ktorou uvádzal hodnotenie plnenia opatrení, ktoré nastolili pred ôsmimi mesiacmi. Tri relácie, ktoré prešli zmenou, sa podľa neho u divákov chytili – vyššiu sledovanosť zaznamenali po zmene dramaturgie v diskusnej relácii O päť minút dvanásť, v Správach o 16:00 aj v dvojtýždenníku Hlas Európy. Sedem opatrení splnili čiastočne a 16 sa nepodarilo uskutočniť vôbec. K plánovaným zmenám neprišlo vo výrobno-technickej ani v organizačno-personálnej oblasti. Verejnoprávnej televízii sa nepodarilo rozšíriť sieť zahraničných a regionálnych spravodajcov, nedošlo ku skvalitneniu vizuálnej stránky spravodajstva, nezaviedli bezpáskovú metódu a naďalej chýbajú prenosové vozy. V súčasnosti majú k dispozícii dva. „Zajtra máme 17. novembra, výročie nežnej revolúcie a obidva vozy sú už obsadené na športové prenosy,“ poukázal Šmihula. Pre živé vstupy z výročia preto musia využiť externé prostriedky. Šmihula je presvedčený, že spravodajstvo STV je po obsahovej stránke kvalitné, problém je v zlom technickom vybavení, na ktoré chýbajú peniaze. Rada STV dala televízii ďalší čas na plnenie opatrení a k ich vyhodnocovaniu sa vráti znovu po začatí uplatňovania nového organizačného poriadku v marci 2011. Miroslav Galamboš sa k 1. decembru vzdáva členstva v Dozornej komisii STV. Zastupujúci predseda Rady STV Richard Herrgott informoval o tom premiérku Ivetu Radičovú a požiadal o vymenovanie nového člena komisie. Galamboš zastával predsednícky post a kriticky sa vyjadroval k hospodáreniu a finančnému stavu verejnoprávnej televízie. STV má podľa neho záväzky vo výške približne 12 miliónov eur, z toho po lehote splatnosti približne deväť miliónov eur. "Je to nárast približne o 60 až 70 percent oproti minulosti a bol zaznamenaný hlavne od júna tohto roka. Predpoklad účtovných záväzkov je v rozmedzí 16 - 17 miliónov eur. To sú veci, ktoré sa dajú v budúcom roku sanovať, ale na úkor výrazného obmedzenia kvality a rozsahu vysielania STV," doplnil prednedávnom na rokovaní parlamentného mediálneho výboru. Pripomenul, že záväzky vznikli pre výpadok príjmovej časti rozpočtu. Pripustil, že za veľké straty STV môže nesprávny odhad reálneho príjmu z reklamy. Dodal, že komisia síce v čase schvaľovania rozpočtu predpokladala, že STV nedosiahne vyrovnaný rozpočet, no napriek tomu bol schválený. O jedného člena menej má aj Rada STV. Funkcie sa vzdal Pavol Holeštiak, ktorý kandiduje na primátora Čadce za viaceré politické strany - Smer-SD, HZD, SZ, ND a SNS. Dôvodom je možný konflikt záujmov, ktorý by mu hrozil. Holeštiak však doteraz sedel v Rade STV aj napriek tomu, že bol poslancom SNS z mestskom zastupiteľstve v Čadci. Národná rada SR na posledných dvoch rokovaniach riešila prípad troch členov Rozhlasovej rady Alexandra Koreňa, Stanislava Hábera a Evy Jaššovej, ktorí sa uchádzali v parlamentných voľbách o hlasy voličov na kandidátkach ĽS-HZDS a SNS. V parlamente vznikol pre ich odvolávanie právny spor, nakoniec ich v tajnom hlasovaní poslanci neodvolali. Zákony o STV aj o Slovenskom rozhlase jednoznačne hovoria, že členovia rád nemôžu vykonávať funkcie v politickej strane alebo hnutí ani vystupovať v ich mene a propagovať ich. Rada STV je bez predsedu od 14. októbra, keď sa funkcie vzdal Martin Kákoš. Ten je v súčasnosti členom rady. K rezignácii na post viedli Kákoša obvinenia voči Rade STV, ako aj plány na zlúčenie verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Nového predsedu by si mala Rada STV voliť na zasadnutí 2. decembra. Vyše 800 vysielacích hodín má Slovenská televízia (STV) zazmluvnených na Trojke. Ak sa zruší tento kanál, bude musieť veľkú časť preniesť do vysielania Jednotky a Dvojky. „V tomto zmysle zrušenie Trojky možno vnímať ako brutálny zásah do vysielania,“ vyhlásil počas dnešného rokovania Rady STV programový riaditeľ televízie Roman Lipták, ktorý referoval o hodnotení vysielania programového okruhu STV 2. Ako podotkol, v prípade zrušenia Trojky sa pokúsia zrušiť čo najviac zmlúv, pri ktorých to bude možné. Podľa neho nie je možné preniesť všetku športovú publicistiku na zostávajúce dva okruhy. Okrem iného by to v konečnom dôsledku neznamenalo podľa neho žiadne šetrenie a tiež by to nabúralo programovú štruktúru. Zrušenie Trojky by tiež prinieslo presýtenie Jednotky a Dvojky v prvom polroku budúceho roka športom a naopak, v druhom polroku by boli o šport ochudobnené. Do vysielania by sa dostali iba najvýznamnejšie športové udalosti v obmedzenom množstve. Ako Lipták poukázal, výnimkou budú majstrovstvá sveta v hokeji, ktoré sa na budúci rok uskutočnia na Slovensku. So zaradením tejto udalosti na Jednotku a Dvojku rátajú. Napriek tomu zrušenie Trojky v tomto období považuje z profesionálneho hľadiska za paradox. Ako zdôraznil, Trojka nie je iba investícia vyjadrená v peniazoch, ale je to aj o ľuďoch, ktorí si už na ňu zvykli.
© 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.