MEDIA NEWS
Moldavsko musí za porušovanie slobody názoru zaplatiť periodiku Timpul Info-Magazin odškodné vo výške 12.000 eur (vyše 400.000 Sk).
To je dnešný záver Európskeho súdu pre ľudské práva so sídlom v Štrasburgu v kauze, ktorá siaha ešte do roku 2004.
Kišiňovská tlačovina vtedy pod názvom Luxus v krajine chudoby obvinila súkromného subdodávateľa z nákupu luxusných limuzín pre členov vládneho kabinetu za finančne netransparentných podmienok.
Moldavská justícia potom vyhovela žalobe príslušnej firmy a odsúdila magazín za ohováranie na peňažný trest vo výške predstavujúcej v prepočte viac ako 267.000 Sk. Toto finančné zaťaženie viedlo k pozastaveniu vydávania periodika.
Takéto obmedzovanie slobody názoru nie je v demokratickej spoločnosti potrebné, konštatuje sa v zdôvodnení dnešného verdiktu ESĽP, ktorý považoval za priťažujúcu okolnosť fakt, že noviny boli finančným trestom dohnané k platobnej neschopnosti. "To by mohlo mať odstrašujúci vplyv na slobodnú diskusiu o záležitostiach verejného záujmu," konštatovali štrasburskí sudcovia.
Rada Českej televízie sa možno bude musieť zaoberať reportážou verejnoprávnej televízie, v ktorej v pondelok zaznelo, že českí odporcovia amerického radaru môžu byť napojení na ruské tajné služby.
Motorom protestov proti plánu na výstavbu radaru je v Česku iniciatíva "Nie základniam". Šéf tejto skupiny Jan Tamáš dnes označil reportáž ČT za nepravdivú, vykonštruovanú a údajne natočenú na príkaz zhora. Preto chce podať na Radu ČT podnet.
Podľa ČT existuje podozrenie, že ruské služby finančne či inak podporujú českých odporcov radaru. Televízia sa vo svojej reportáži odvolala na výročné správy českej civilnej kontrarozviedky BIS a Vojenského spravodajstva.
Informácie, ktoré zazneli v ČT, znepokojili aj poslancov zo stálej komisie na kontrolu Vojenského spravodajstva. Ako dnes oznámil člen komisie Tomáš Kladívko, spolu s dvojicou kolegov požiada o zvolanie komisie už na tento štvrtok. x x x
Česká kontrarozviedka minulý týždeň zverejnila výročnú správu za rok 2006, v ktorej varovala pred aktivitami ruských tajných služieb v ČR. Podľa BIS sa ruská rozviedka v Česku najviac zaujíma o ekonomiku ale zdokumentované sú aj jej kontakty s ruskojazyčným podsvetím.
Podľa BIS sú v Česku desiatky ruských agentov, čo je podľa tajnej služby vysoký počet. Za agentov ruskej rozviedky považuje BIS polovicu zo 60 rukých diplomatov akreditovaných v Prahe. Ďalší pôsobia pod krytím ako technický personál ruskej ambasády, v ČR akreditovaní ruskojazyční novinári a zamestnanci ekonomických podnikov. Za agentov ruskej rozviedky považuje česká kontrarozviedka aj osoby, ktoré už oficiálne nie sú v aktívnej službe, ale v Česku sa usadili.
Výročná správa BIS, ktorá je určená verejnosti, je iba časťou správy, ktorú od BIS pred niekoľkými týždňami dostala a prerokovala česká vláda. .png)
Belgicko musí spolupracovníkovi nemeckého spravodajského týždenníka Stern zaplatiť odškodné vo výške 10.000 eur za domovú prehliadku a zhabanie materiálov.
Tak rozhodol dnes Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) so sídlom v Štrasburgu.
Kauza skončila na medzinárodnej inštitúcii po tom, čo sa belgická justícia pokúšala získať informácie o identite informanta 46-ročného novinára spomínaným postupom, ktorý je však, ako vyplýva zo zdôvodnenia rozsudku, v rozpore s princípmi ochrany zdrojov. Dôvody belgickej justície na vykonanie domovej prehliadky neboli dostatočné, konštatovali štrasburskí sudcovia.
Spomínaný žurnalista v roku 2002 opakovane informoval z Bruselu o korupcii v Európskej únii na základe dokumentov Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF). Tejto inštitúcii sa pri internom vyšetrovaní nepodarilo nájsť novinárovho informanta, a preto podal na žurnalistu žalobu, cieľom ktorej bolo nájsť zdroj úniku informácií.
Solidaritu so štrajkujúcimi scenáristami v USA chcú v stredu v Berlíne vyjadriť ich nemeckí kolegovia. Podobné akcie na podporu štrajkujúcich sa uskutočnia aj v Amsterdame, Aucklande, Dubline, Londýne, Montreale, Paríži, Sydney a Toronte.
Zväz nemeckých scenáristov v tejto súvislosti zdôraznil význam, ktorý podľa jeho názoru má zámorská protestná akcia aj pre autorov na starom kontinente a ďalších svetadieloch.
Aktuálny vývoj totiž nahráva neustálemu obmedzovaniu autorských práv a vyhýbaniu sa ich platnosti prostredníctvom nových výdobytkov informačnej spoločnosti, napríklad internetu.
Práve honoráre za vysielanie cez nové digitálne médiá a internet, ako aj nízke tantiémy za šírenie tvorby na DVD nosičoch sú jadrom sporu, ktorý viedol k štrajku Cechu scenáristov (WGA) pokračujúceho už štvrtý týždeň.
Rokovania medzi predstaviteľmi WGA a zástupcami Aliancie filmových a televíznych producentov (AMPTP) by mali pokračovať 28. novembra.
Protestná akcia scenáristov paralyzovala medzičasom viacero televíznych talkshow, ale skomplikovala už aj výrobu viacerých celovečerných filmov. Solidaritu so scenáristami prišli vyjadriť už početní americkí umelci, napríklad Robin Williams, Ben Stiller, Lisa Kudrow či David Duchovny, ale aj prezidentský kandidát John Edwards.
V dôsledku celoštátneho štrajku novinárov dnes v Grécku nevysielajú správy elektronické médiá, vrátane štátneho rozhlasu a televízie. Obvyklé spravodajské programy nahradzujú spomenuté médiá hudbou, filmami alebo videoklipmi.
Štrajk sa začal o 6.00 hod. a mal by trvať do stredajšieho rána. V dôsledku protestnej akcie v stredu na území Grécka nevyjdú žiadne noviny.
Novinári protestujú proti reforme dôchodkového systému, plánovanej konzervatívnou vládou premiéra Kostasa Karamanlisa. Počas trvania 24-hodinového štrajku nebude občerstvovaný ani obsah internetových stránok gréckych médií.
Dnes popoludní by sa v Aténach malo konať veľké zhromaždenie odporcov avizovaných reforiem, ktoré by podľa novinárov mohli viesť k zvýšeniu dôchodkového veku a zníženiu dávok pre milióny budúcich penzistov.
V pondelok štrajkovali v Grécku pedagógovia a 12. decembra by sa mal uskutočniť celoštátny generálny štrajk, v ktorom sa ráta aj s účasťou novinárov.
Copyright © TASR 2007
