MEDIA NEWS
Spoločnosť New Line pripravuje celovečerný film podľa obľúbeného dobrodružného seriálu MacGyver (1985 - 1992). Dva televízne filmy MacGyver: Stratený poklad Atlantídy a MacGyver: Cesta do skazy, vznikli už po skončení jeho vysielania v roku 1994. Ako mimoriadne zručný a vynaliezavý tajný agent Angus MacGyver sa v seriáli preslávil Richard Dean Anderson. Päťdesiatdeväťročný americký herec neskôr úspešnej účinkoval ako Jack O'Neill v seriáli Hviezdna brána (1997).
O produkciu filmu sa prostredníctvom spoločnosti Raffaella Prods. postará Raffaella De Laurentiis spolu s Marthou De Laurentiis a tvorcom seriálu Leem Zlotoffom. Výkonným producentom bude Dino De Laurentiis. Scenáristu zatiaľ nevybrali.
© 2009, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Blízky priateľ českého premiéra Mirka Topolánka Marek Dalík sa pokúšal intervenovať u reportéra Českej televízie Dalibora Bártka, aby verejnoprávne médium neodvysielalo chystanú reportáž o policajnom vyšetrovaní poslanca Petra Wolfa. Dalík sa odvolával na premiéra Topolánka, ten však aktivity Dalíka odmietol komentovať.
Poslanec Wolf, ktorý už pol roka čelí vyšetrovaniu kvôli sprenevere štátnych dotácií, je oporou vlády. Do Poslaneckej snemovne bol zvolený za ČSSD, ale prispel k tomu, aby vláda Mirka Topolánka v parlamente získala dôveru. Wolf v kľúčových momentoch vždy hlasuje rovnako ako poslanci vládnej koalície.
Dalík sa obával, aby kvôli reportáži ČT poslanec Wolf nerezignoval, pretože by ho nahradil náhradník z ČSSD, ktorý by už vláde naklonený asi nebol. A ak by Wolf v Poslaneckej snemovni aj zostal, ale bol zbavený poslaneckej imunity, jeho hlas by podľa Dalíka vláde škodil.
Reportáž ČT má byť odvysielaná na ČT dnes večer. Marek Dalík síce nemá v exekutíve ani v Topolánkovej ODS žiadnu funkciu, ale je považovaný za sivú eminenciu českej vlády. Na pokus Dalíka o zasahovanie do činnosti médií upozornil denník Mladá fronta DNES (MfD).
"Požiadal ma o to premiér, aby som mu (Wolfovi) pomohol, tak to skúšam," uviedol Dalík na schôdzke s Daliborom Bártkom, ktorú sám inicioval. Bártek zaznamenal rozhovor skrytým mikrofónom. Dalík to neskôr vysvetlil tak, že ho premiér skutočne požiadal, aby mediálne pomohol Wolfovi, ale že predseda vlády o jeho schôdzke s reportérom ČT nevedel.
Podľa MfD je v prípade poslanca Wolfa viacero neobvyklých intervencií. Napriek tomu, že na Wolfa, respektíve jeho firmu UT 2002 a zneužitie dotácie, upozornila vládu správa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) ešte v novembri 2006, k obvyklému podaniu trestného oznámenia ako v iných prípadoch - nedošlo automaticky. Keď sa však vyšetrovanie rozbehlo a vyšetrovateľ štátnemu zástupcovi, ktorý mal nad prípadom dohľad, oznámil, že už má dosť dôkazov nato, aby požiadal o zbavenie Wolfa poslaneckej imunity, nadriadená Vrchná štátna zástupkyňa Milena Hojovcová nariadila ostravskej štátnej zástupkyni - v rozpere so zvyklosťami -, aby pri "preverovaní akýchkoľvek politicky činných osôb" boli v Ostrave "dôrazne mediálne zdržanliví".
"Existujú dva druhy ľudí: jedni, tí obyčajní, nevyžadujú žiadne ohľady. A potom sú tu ešte politici, ktorých justícia musí chrániť," komentovala situáciu MfD.
Denník sa pozastavil aj nad tým, že dnes, keď ODS stratila kontrolu nad tromi svojimi rebelujúcimi poslancami a Strana zelených vylúčila dve poslankyne, drží vládu nad vodou poslanec Petr Wolf, ktorý v minulosti získal nálepku, že je popletený: Ešte pred necelými tromi rokmi v Poslaneckej snemovni pri interpeláciách kritizoval premiéra Topolánka a raz premiérovi dokonca vyčítal aj útek kontroverzného miliardára Radovana Krejčířa z Česka. Ten však utiekol ešte za vlády ČSSD. Keď sa v Poslaneckej snemovni hlasovalo o vyslovení dôvery Topolánkovej vláde, Wolf tvrdil, že omylom hlasoval za vyslovenie dôvery. Poslanci z ČSSD to vtedy vysvetľovali tým, že Wolf je nováčik a ešte sa nenaučil správne používať hlasovacie zariadenie.
Za vlády ČSSD v roku 2005 získala Wolfova firma UT 2002 od ministerstva životného prostredia dotáciu 6,5 milióna Kč (241.000 eur) na štúdiu o vzťahu ekonomického rozvoja a ekológie. Do jesene 2006 firma vyčerpala z dotácie 4,6 milióna Kč. NKÚ však zistil, že milióny korún boli čerpané neoprávnene.
Za rok 2005-06 najazdil Wolf, jeho manželka a syn "služobne" 130.000 kilometrov, v niektorých prípadoch bolo vykázaných aj niekoľko celodenných služobných ciest jednej osoby rôznymi smermi denne. Wolf pri práci na štúdii šesťkrát navštívil lotyšskú Rigu a 32-krát Poľsko.
Ešte väčšie pochybnosti kontrolórov vyvolalo vyplatenie 250.000 Kč daňovej poradkyni a 900.000 inému poradcovi. Hlavným "úlovkom" NKÚ je zistenie, že až 750.000 Kč Wolfova firma zaplatila právne neexistujúcej ruskej spoločnosti Gexana za štúdiu, ktorú však kontrolóri našli zadarmo na webových stránkach Európskej komisie.
Vlastník najvýznamnejších gruzínskych opozičných novín Georgian Times dnes oznámil, že zastaví ich publikovanie v dôsledku zastrašovania jeho rodiny zo strany miestnych úradov. Malchaz Gulašvili povedal, že 13. marca zastavili ozbrojení policajti auto, ktoré šoféroval jeho syn, a prehľadali ho. Ako upresnil, prehliadka mala byť odplatou za to, že jeho noviny sú v opozícii voči prezidentovi Michailovi Saakašvilimu, a uviedol, že išlo o najnovší znak smerovania k autoritárstvu v Gruzínsku. "Toto je psychologický teror," podotkol vydavateľ na tlačovej konferencii. "Prečo nám nepovedia, že v Gruzínsku je diktatúra a prestanú vytvárať ilúziu, že krajina je demokratická," dodal. Odporcovia Saakašviliho ho obviňujú, že obmedzuje slobodu médií a že vyprovokoval minuloročnú katastrofálnu vojnu, keď Rusko vyslalo tanky a vojakov v reakcii na gruzínsky útok na separatistický región Južné Osetsko. Gulašvili ďalej dodal, že ďalšie publikácie vrátane anglickej verzie Georgian Times budú naďalej vychádzať. Gruzínske ministerstvo vnútra uviedlo, že nevie o prehľadaní auta Gulašviliho syna, odmietlo akúkoľvek možnú politickú motiváciu. Zdroj: Reuters
Enormný záujem médií o proces s "netvorom z Amstettenu" Josefom Fritzlom dnes v druhý deň súdneho konania v St. Pöltene poklesol. Menej je žurnalistov v novinárskom stane a fotografov pred súdnou budovou.
Mimoriadny záujem bol však o dnešnú rakúsku i zahraničnú tlač, pulty s denníkmi v stánkoch v celom meste zívali už na poludnie prázdnotou. Denná tlač bola vypredaná dokonca aj v miestnych hoteloch.
V St. Pöltene sa však paralelne stupňuje nespokojnosť predovšetkým niektorých zahraničných spravodajcov, reportérov a televíznych štábov s obmedzeniami v dejisku procesu, respektíve s uprednostňovaním verejnoprávnej rakúskej televízie a rozhlasu ORF, či domácej agentúry APA, ktorej redaktor sa však dnes tiež nedostal medzi "vyvolených".
Jeden z nemeckých novinárov reagoval podľa rakúskej agentúry APA slovami: "Isté aspekty procesu sú typicky rakúske". Jeho kolegyňa z Berlína konštatovala: "Nemám vôbec porozumenie pre pripustenie vybraných médií." "Aj my by sme sa dokázali pokojne správať a sedieť v súdnej sieni s blokom a perom na lavici," poznamenala iná novinárka.
Kompetentní poukazujú na fakt, že v atmosfére masovej prítomnosti novinárov z celého sveta by priebeh procesu mohol byť ťažko regulárny a zdôrazňujú, že ORF ponúka partnerom zo zahraničia svoje obrazové materiály a že aj jej reportéri majú iba časovo obmedzenú možnosť klásť obžalovanému otázky. Na tie Josef Fritzl, zakrývajúci si aj dnes tvár pri príchode do súdnej siene, aj tak doteraz neodpovedal. Podľa slov jeho advokáta však súdu zodpovedal všetky otázky.
Nevôľu akreditovaných novinárov, ktorí nezriedka cestovali stovky či tisíce kilometrov, aby mohli zo St. Pöltenu poskytnúť autentické pôvodné spravodajstvo, vyvolal už v pondelok fakt, že podpredseda a hovorca krajinského súdu v St. Pöltene im na popoludňajšej tlačovej konferencii nemohol poskytnúť relevantné nové informácie o neverejnej časti procesu. Franz Cutka totiž vyhlásil, že on osobne nebol v súdnej sieni, na čo viacerí žurnalisti spochybnili zmysluplnosť takejto tlačovej konferencie. Je pravdepodobné, že ani dnes sa táto situácia výrazne nezmení. Zásadným rozdielom však je, že druhý deň procesu prebieha v plnom rozsahu bez účasti verejnosti.
Pôsobenie hovorcu súdu Franza Cutku na nie práve obvyklých tlačových konferenciách počas prebiehajúceho procesu označil dnes v rozhovore pre agentúru APA za suverénne šéf Inštitútu pre trestné právo a kriminológiu viedenskej Univerzity Helmut Fuchs.
"Úloha hovorcu nie je ľahká," zdôraznil Fuchs a pripomenul, že pri jej plnení treba mať na zreteli tak záujem médií o informácie, ako aj dbať na to, aby sa zo súdu nedostali von obsahové aspekty. "Mám dojem, že má rutinu pri kontakte s médiami, doteraz informoval iba o neproblematických záležitostiach," povedal Fuchs.
Podľa jeho názoru je aj pôsobenie sanktpöltenskej justičnej inštitúcie profesionálne.
Ťažkosti by podľa odborníka mohli vzniknúť iba v prípade, že by verejnosť zostala vylúčená z procesu napríklad pri prerokúvaní znaleckých posudkov z oblasti elektromechaniky alebo vzduchovej techniky, teda vo fázach procesu, ktoré sa netýkajú súkromia obžalovaného a jeho obetí. V prípade, že by verejnosť bola vylúčená neprávom, bol by to relatívny dôvod na vyhlásenie neplatnosti verdiktu, upozornil Helmut Fuchs.
Zdá sa, že tieto právne úvahy viedli už na krajinskom súde v St. Pöltene k zvažovaniu čiastočného sprístupnenia priebehu tretieho dňa procesu. Viac sa o tom novinári dozvedia zrejme na tlačovej konferencii po skončení dnešného rokovacieho dňa.
Americký denník Seattle Post-Intelligencer, ktorý má za sebou 146-ročnú minulosť a na západnom pobreží USA je známy iba pod skratkou P-I, vyšiel dnes naposledy v tlačenej verzii.
Periodikum vo vlastníctve Hearst Corporation uzavrelo minulý rok so stratou 14 miliónov dolárov, čo viedlo majiteľov k rozhodnutiu predať ho. Kupec sa však nenašiel, takže 10. marca padlo definitívne rozhodnutie o zachovaní denníka iba v internetovej podobe.
On-line vydanie bude čitateľom ponúkať príspevky občanov Seattlu a okolia, komentáre, fotogalérie a blogy.
Z doterajších 165 spolupracovníkov zostane v redakcii iba 20 ľudí.
Ide o vôbec prvý podobný krok amerického denníka.
Copyright © TASR 2009
