Televízia sa legislatívnej pasci nebránila

Televízia sa legislatívnej pasci nebránila

Spojenie Slovenskej televízie (STV) a Slovenského rozhlasu (SRo) môže priniesť pozitívny efekt, zároveň však podľa dočasnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) Miloslavy Zemkovej prináša aj riziká. "Tento krok je sám osebe dosť riskantný, lebo sa spájajú médiá, ktoré nemajú rovnakú výkonnosť a rovnaké nastavenie. Pôjde naozaj o zložité riadenie, pretože televíziu treba nastaviť najprv do takého modu, aby bola kompatibilná s rozhlasom," povedala v exkluzívnom rozhovore pre TASR. Samotná televízia je podľa nej zaťažená dlhmi aj zlou legislatívnou situáciou, proti ktorej v čase jej prijímania nijako nebojovala. "Ak by došlo k oddlženiu, ja si viem predstaviť zostavenie vyrovnaného rozpočtu už pre rok 2012," povedala Zemková, ktorá sa stále nerozhodla, či bude kandidovať na post riaditeľa RTVS. -Ak chcete naučiť neplavca plávať, máte dve základné možnosti - buď dostane najprv teoretickú prípravu, potom trénuje v plytkej vode, s kolesom a až nakoniec sa učí plávať v hlbokej. Alebo hodíte neplavca rovno do hlbokej vody a buď vypláva, alebo sa utopí... Ku ktorému z týchto dvoch spôsobov sa podľa vás vytvorenie RTVS podobá viac?- Ja túto vašu obraznú myšlienku trochu dopracujem. Keď sme pred piatimi rokmi nastupovali do Slovenského rozhlasu, tak som SRo trošku nešťastne prirovnala k dinosaurovi. Na záver prezentácie projektu som ukázala, že by mal v tej vode, o ktorej hovoríte, plávať a skákať ako delfín. Môžem povedať, že rozhlas už nie je dinosaurus, ale nie je ani delfín. Ale pláva, pláva bez toho, aby žiadal nejaké záchranné kolesá a nechýba veľa, aby sa tým delfínom stal. Televízia je veľký a ťažký plavec a potápa sa. Rozhodne bude potrebovať záchranné koleso a rozhodne ho bude treba naučiť plávať iným štýlom, nie "psíka", ktorým sa nedajú plávať dlhé trate. -Ak by sa k zlúčeniu STV a SRo pristúpilo tak, že by sa najprv otvorila verejná diskusia, potom pripravil harmonogram jednotlivých krokov pri fúzii a až potom prijal zákon, možno by sa to v tomto volebnom období ani nestihlo. Namiesto toho parlament urobil jeden rozhodný krok prijatím zákona a samotné faktické zlúčenie bude nasledovať až neskôr. Bude treba tento prvý krok v budúcnosti dolaďovať?- Tento krok je sám osebe dosť riskantný, lebo sa spájajú médiá, ktoré nemajú rovnakú výkonnosť a nemajú rovnaké nastavenie. Pôjde naozaj o zložité riadenie, pretože televíziu treba nastaviť najprv do takého modu, aby bola kompatibilná s rozhlasom. Ale aj rozhlas bude musieť prejsť istou reštrukturalizáciou a zároveň bude treba riadiť fúziu. Dnes, keď hovoríme o RTVS, sú to dve samostatné inštitúcie, ktoré sú prepojené len jedným človekom. K fúzii ešte vôbec nedošlo. Fúziu možno spustiť až po tom, keď bude mať nový manažment v ruke riadiace nástroje. Zatiaľ ich nemá, pracuje so starými štruktúrami, starými vnútornými normami, starými kolektívnymi zmluvami a orientuje sa len v rámci zákonov a uzavretých zmluvných vzťahov. Toto všetko bude treba vyčistiť a nastaviť tak, aby boli procesy kompatibilné a naozaj mohli byť synergické. -Hovoríte, že tento proces môže priniesť profit, ale má aj riziká. Mohli by ste spresniť, ako sa im dá vyhnúť, jednak v kontexte niekoľkých mesiacov, kedy budete zastupujúcou riaditeľkou RTVS...- Koľkých mesiacov? Viete to odhadnúť? -Hovorí sa o troch mesiacoch. Ale keď volí parlament, nič nie je isté, generálny prokurátor mal byť zvolený už novembri 2010...- Možno to tak bude aj v prípade tohto generálneho riaditeľa... -Uvidíme. Ako vidíte tie riziká v období, keď vykonávate funkciu zastupujúcej riaditeľky a čo po tom, keď bude zvolený nový riaditeľ RTVS?- Niektoré už som pomenovala. Je to nerovnaká výkonnosť, nerovnaké štruktúry a nerovnaké hospodárenie týchto inštitúcií. Tým rizikám sa nedá vyhnúť, zákon je nezvratný, už tieto inštitúcie spojil. To znamená, že to je jedno, či dočasný manažment alebo už stály manažment sa nimi bude musieť zaoberať, bude ich musieť riešiť. A keďže sú to dosť vysoké riziká, tak rozhodne pôjde o krízové riadenie všetkých typov zdrojov - od ľudských zdrojov, cez finančné zdroje až po technické atď. Odpoveď znie, nedá sa im vyhnúť, treba ich riešiť. -Pôjde len o jednorazové získanie finančnej pomoci štátu alebo do budúcnosti počítate s tým, že sa bude dolaďovať aj samotný zákon?- Rozhlasu a televízii Slovenska by rozhodne pomohlo záchranné koleso, pretože táto inštitúcia nevznikla na zelenej lúke, prebrala naozaj vysoký dlh, naozaj vysokú kumulovanú stratu a je veľmi ťažké riadiť inštitúciu so všetkými týmito druhmi riadenia, so všetkými týmito rizikami, keď máte zároveň na krku takéto ťažké závažie, ktoré vás ťahá dolu. Takže, ak by došlo k oddlženiu, ja si viem predstaviť zostavenie vyrovnaného rozpočtu už pre rok 2012. Médiá verejnej správy nemusia hospodáriť so stratou a nemusia vytvárať dlhy. Len to je naozaj otázka nastavenia reštrukturalizačného projektu. Tento stav neumožňuje nejaké výrazné šetrenie, samotné rozpočtové provizórium je vysoko reštriktívne, ale nie je to systémové riešenie, je to reštriktívne riešenie. Systémové riešenie bude riešením kompatibility, organizačných štruktúr, organizačných poriadkov, nastavenie finančných tokov, nastavenie rozpočtov, veľmi prísne sledovanie plnenia rozpočtových kapitol, aj príjmových, aj výdavkových. To sú postupy, ktoré naozaj môžu byť ozdravené, ale bude to závisieť od toho, ako budú nastavené. -Bývalý riaditeľ STV Štefan Nižňanský v rozhovore pre TASR spomínal, že STV sa dostala do akejsi legislatívnej pasce, v dôsledku ktorej sa jej z roka na rok výrazne znižujú príjmy. To môže byť naozaj jeden z vážnych problémov STV. Druhá vec je, že vy ste spomínali, že sú tam aj vnútorné rezervy, a to hlavne v samotnej štruktúre riadenia...- Áno. Legislatívna pasca, to je externá záležitosť. Je ale fakt, že televízia nebojovala proti niektorým ustanoveniam k príslušným zákonom. Keď už teda nebojovala, tak ich mala absorbovať do svojho rozpočtu. Týka sa to aj znižovania reklamy, týka sa to odvodu do Audiovizuálneho fondu, týka sa to nižších než predpokladaných výberov z úhrad a týka sa to ďalších súvislostí, ktoré sa potom prejavujú v zmluvných vzťahoch. Toto všetko tá inštitúcia mala absorbovať v tvorbe svojich rozpočtov. Nie je možné zostavovať rozpočet na želaný stav príjmov. Rozpočet sa musí nastavovať na stav, o akom vieme. Nie je možné zostavovať rozpočet s 37-miliónovou stratou. To je absurdné. -Neobávate sa, že bude Slovenský rozhlas tým, že došlo k zlúčeniu, doplácať na problémy STV? Napríklad, ako zabrániť tomu, aby sa ho nedotkli niektoré z exekúcií. Rozhlas je plne schopný prevádzkovať všetky svoje okruhy, neobávate sa, že bude nútený vzdať sa jedného, aby zaplatil dlhy STV?- Nie je to celkom možné, pretože zrušenie žiadneho vysielacieho okruhu, volá sa to teraz programová služba, nie je možné svojvoľne. To by musel prísť súhlas rady, aj na zriadenie, aj na zrušenie vysielacej programovej služby a nemyslím si, že by rozhlas mal niektorú zo svojich programových služieb rušiť. A aj keď by ju zrušil, tá úspora by bola nedostatočná na vykrytie strát, ktoré televízia má. -A viete dosiahnuť, že sa budú prípadné exekúcie týkať naozaj len STV?- Nedá sa to dosiahnuť, budú sa týkať RTVS ako celej inštitúcie. Aj rozpočet sa bude stavať pre spoločnú inštitúciu, ktorá bude mať potom rozpočty na samostatné organizačné jednotky. Čiže, RTVS prebrala na seba všetky dlhy a všetky záväzky starých organizácií. - Je teda rozhlas ohrozený?- Je v krízovej situácii. Ako samotné existenčné ohrozenie, takto to nevnímam, pretože, ak by štát chcel zlikvidovať verejnoprávne médiá, tak by to urobil elegantnejšie a možno jednoduchšie ako takýmto legislatívnym riešením. -Je to vôbec možné z hľadiska európskej legislatívy alebo európskych smerníc?- Záväzky, ktoré tam máme, nehovoria o počte vysielacích programov a nehovoria o finančnej náročnosti. Tie záväzky, amsterdamský protokol, hovoria o tom, že SR sa zaviazala držať verejnoprávne médiá v duálnom systéme a dostatočne finančne ich saturovať. A pokiaľ SR je v kríze, hospodárstvo sa začalo správať úsporne, tak sa musia začať správať úsporne aj obidve verejnoprávne médiá. A čo sa týka rozhlasu, áno, toto cítim ako problém, že rozhlasáci, ktorí nespôsobili stratu, trpia aj v tomto prechodnom období a dúfam, že naozaj bude len prechodné. Nemyslím si, že by malo dôjsť k reálnej exekúcii, to znamená k odobratiu všetkých technických prostriedkov, autoparku atď., pretože médiá by hneď prestali existovať, nemali by s čím vyrábať, takže asi veľmi skoro bude treba rokovať o vykrytí straty. Aj keď predpokladám, že na jej vykrytie bude treba predložiť reštrukturalizačný zámer. A asi na základe takýchto projektov alebo zámerov bude môcť ministerstvo kultúry a ministerstvo financií rozhodnúť, či inštitúcii záchranné koleso poskytne. -Otázkou je, či k práci na záchrannom zámere pristúpite už vy, alebo to len potiahnete v mimoriadnom režime?- Súvisí to s tým, čo som vám povedala predtým. Manažment, ktorý teraz pôsobí v RTVS, je naozaj dočasný. On má za úlohu držať systém v chode, to znamená, vysielať tak, ako boli nastavené programové služby, má za úlohu šetriť a má za úlohu riadiť inštitúciu v režime rozpočtového provizória. Ale samotný projekt reštrukturalizácie je naozaj otázkou nového manažmentu. Jediné, čo môžeme urobiť, je upozorniť na riziká. Myslím si, že dočasnému manažmentu neprináleží žiadať o špeciálnu dotáciu od štátu vzhľadom na to, že nemôže predložiť reštrukturalizačný projekt. -Pripravujete projekt, s ktorým by ste mohli kandidovať na generálnu riaditeľku RTVS, ak sa rozhodnete. Na základe čoho sa budete rozhodovať? A ak nebudete kandidovať, chcete pokračovať v Slovenskom rozhlase?- Keby som vám vedela na toto záväzne odpovedať... Faktorov je viacej, s ktorými pracujem. Je to celková situácia v RTVS, to je môj záväzok voči rozhlasu, to sú determinanty zákona, to sú všetky racionálne dôvody a sú tam, samozrejme, aj osobnostné a možno emotívne dôvody, s ktorými budem pracovať a... Ja ten projekt dokončím. -Čiže, budete kandidovať, ak budete pokladať za reálne, že dokážete realizovať projekt? Ak by ste sa rozhodli nekandidovať, chceli by ste pokračovať v rozhlase?- To nebude závisieť odo mňa, pretože ja som skončila vo funkcii generálnej riaditeľky Slovenského rozhlasu 31. decembra, takže to bude závisieť od zvoleného generálneho riaditeľa RTVS.

Copyright © TASR 2011