SLOVAK MEDIA NEWS
Ústavný súd by mal zmeniť spôsob posudzovania niektorých sťažností, ktoré už na začiatku formálne zamietne bez toho, aby sa vôbec zaoberal ich obsahom. Myslí si to slovenská zástupkyňa pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) Marica Pirošíková, ktorá poukazuje na aktuálny verdikt v prípade sťažnosti novinára Arpáda Soltésza. "Podobný postup ústavného súdu označil európsky súd ako formalistický a nemajúci oporu v texte ústavy už v prípade rozsudku V.C. zo 16. júna 2009." upozorňuje Pirošíková.
Sťažovateľovi Soltészovi dal európsky súd za pravdu, že v dôsledku konania našich všeobecných súdov bolo porušené jeho právo na slobodu prejavu. Naše všeobecné súdy v minulosti rozhodovali o žalobe na ochranu osobnosti, ktorú na novinára podal muž, spomínaný v jeho článku - Soltésza zaviazali uhradiť nemajetkovú ujmu a trovy konania. Na konanie súdov sa novinár najprv sťažoval na našom ústavnom súde, ale nepochodil. Až potom sa
obrátil na Štrasburg. Ústavný súd totiž jeho sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Rozhodol, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplynie z toho, že všeobecný súd súčasne porušil aj ústavnoprocesné princípy. "Takýto postup má za následok, že sťažovatelia namietajúci pred ústavným súdom výlučne porušenie práva na slobodu prejavu, či súkromie, sa v Slovenskej republike nedomôžu žiadnej nápravy a musia sa obrátiť so svojimi sťažnosťami na štrasburský súd," upozorňuje Pirošíková, ktorá s kritikou spôsobu vybavovania sťažností na ústavnom súde neprichádza prvý raz.
Na nedostatky uvedenej doktríny ústavného súdu upozorňovala už v roku 2003. Ústavný súd preto vyzýva, aby zosúladil svoju rozhodovaciu prax s judikatúrou ESĽP. "Uvedené bude jednou z podmienok ukončenia sledovania výkonu rozsudku Soltész vo Výbore ministrov Rady Európy. Ústavný súd už musel preukázať tomuto orgánu Rady Európy zmenu svojej praxe aj v minulosti v súvislosti so sťažnosťami na prieťahy v konaní. V tomto ohľade mu ESĽP vytkol neposudzovanie celkovej dĺžky konania prebiehajúceho na viacerých stupňoch, podmieňovanie sťažnosti na prieťahy predchádzajúcou sťažnosťou predsedovi súdu, či nízke sumy primeraného finančného zadosťučinenia," dodáva Pirošíková.
Ústavný súd na Pirošíkovej upozornenie nereagoval konkrétnou odpoveďou. "Ústavný súd Slovenskej republiky rešpektuje rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci sťažovateľa Arpáda Soltésza a vyjadrí sa k nemu až po jeho dôkladnom preštudovaní," uviedla hovorkyňa Ústavného súdu SR Anna Pančurová.
Spomínaný spor súvisel s článkom, ktorý Soltész uverejnil v dnes už neexistujúcej Národnej obrode v roku 2003 o zmiznutí podnikateľa v Poprade. Opisoval aj stretnutie podnikateľa s jedným mužom deň pred zmiznutím. Tento muž potom podal na novinára žalobu na ochranu osobnosti, v ktorej namietal, že článok zasiahol do jeho povesti, pretože vyvolal medzi jeho známymi dojem, že sa podieľal na zmiznutí. Okresný súd Poprad v roku 2006 jeho žalobe vyhovel a zaviazal Soltésza zaplatiť 28 500 eur z titulu nemajetkovej ujmy a trovy konania. Po tom, ako sa novinár proti rozsudku odvolal, Krajský súd v Prešove sumu znížil na 3 000 eur (plus trovy konania vo výške 10 150 eur). Novinár sa potom obrátil so sťažnosťou na Ústavný súd SR a napokon na ESĽP.
ESĽP v rozsudku z 22. októbra tohto roka na rozdiel od ÚS SR konštatoval, že v dôsledku konania všeobecných súdov bolo porušené právo Soltésza na slobodu prejavu. ESĽP však nevytkol všeobecným súdom ich rozhodnutie ako také, kritizoval spôsob, akým k nemu dospeli. Podľa ESĽP naše súdy neposúdili prípad podľa štandardov, vyplývajúcich z článku o slobode prejavu, ktorý obsahuje Európsky dohovor o ľudských právach. Nezaoberali sa totiž otázkami verejného záujmu na zverejnení informácie a zachovaním rovnováhy medzi záujmom spoločnosti byť informovaný a záujmom jednotlivca na ochrane jeho povesti. Naše súdy sa sústredili len na dokazovanie pravdivosti zverejnenej informácie. Súd tiež posúdil postup ústavného súdu a dospel k záveru, že právna ochrana, ktorú mal sťažovateľ na vnútroštátnej úrovni k dispozícii, nespĺňala kritériá spomínaného článku dohovoru. ESĽP priznal novinárovi 14 463 eur ako náhradu majetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku konaní pred vnútroštátnymi súdmi a 5 852 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy. Priznal mu aj 3 935 eur ako náhradu trov a výdavkov v konaní.
© 2013, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
