MEDIA NEWS
Na piatkový
pohreb zavraždenej investigatívnej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej
vyhlásila Malta deň štátneho smútku. Maltské vlajky budú na všetkých verejných
budovách v tento deň spustené na pol žrde, informovala agentúra DPA.
"Deň smútku bude prejavom rešpektu od zjednotenej krajiny a tiež odkazom, že útoky voči slobode prejavu nebude maltská demokracia akceptovať," oznámila v stredu vo vyhlásení maltská vláda. Dodala, že vo chvíľach, ako sú tieto, sa musí prejaviť sila demokracie.
Caruanovú Galiziovú, známu 53-ročnú investigatívnu novinárku, blogerku a ostrú kritičku maltskej vlády - zabila 16. októbra bomba uložená v jej aute počas jazdy. K výbuchu došlo len niekoľko metrov od novinárkinho domu v dedine Bidnija.
Maltskej polícii pri vyšetrovaní tejto tragickej udalosti pomáhajú forenzní experti z FBI a Holandska. Orgány doteraz neidentifikovali žiadnych podozrivých ani motív útoku. Maltská vláda zároveň koncom októbra prisľúbila finančnú odmenu vo výške jedného milióna eur za poskytnutie informácii vedúcich k dolapeniu vrahov novinárky.
Novinárkini traja synovia Matthew, Andrew a Paul vyzvali po vražde na sociálnej sieti maltského premiéra Josepha Muscata, ktorý bol častým terčom kritiky ich matky, aby prejavil politickú zodpovednosť a odstúpil za "zlyhanie pri dodržiavaní základných slobôd". Na demisiu vyzvali tiež maltského policajného komisára a generálneho prokurátora.
"Deň smútku bude prejavom rešpektu od zjednotenej krajiny a tiež odkazom, že útoky voči slobode prejavu nebude maltská demokracia akceptovať," oznámila v stredu vo vyhlásení maltská vláda. Dodala, že vo chvíľach, ako sú tieto, sa musí prejaviť sila demokracie.
Caruanovú Galiziovú, známu 53-ročnú investigatívnu novinárku, blogerku a ostrú kritičku maltskej vlády - zabila 16. októbra bomba uložená v jej aute počas jazdy. K výbuchu došlo len niekoľko metrov od novinárkinho domu v dedine Bidnija.
Maltskej polícii pri vyšetrovaní tejto tragickej udalosti pomáhajú forenzní experti z FBI a Holandska. Orgány doteraz neidentifikovali žiadnych podozrivých ani motív útoku. Maltská vláda zároveň koncom októbra prisľúbila finančnú odmenu vo výške jedného milióna eur za poskytnutie informácii vedúcich k dolapeniu vrahov novinárky.
Novinárkini traja synovia Matthew, Andrew a Paul vyzvali po vražde na sociálnej sieti maltského premiéra Josepha Muscata, ktorý bol častým terčom kritiky ich matky, aby prejavil politickú zodpovednosť a odstúpil za "zlyhanie pri dodržiavaní základných slobôd". Na demisiu vyzvali tiež maltského policajného komisára a generálneho prokurátora.
Copyright TASR ©2017
Predstavitelia spoločností Facebook, Twitter a Google sa
v utorok dostali pod paľbu nepríjemných otázok na rokovaní komisie pre
spravodlivosť Senátu amerického Kongresu. Senátori im podľa amerických médií
rázne vyčítali, že pred americkými prezidentskými voľbami nepostupovali s
dostatočnou obozretnosťou pri posudzovaní reklám zadávaných z cudziny.
Podľa agentúry Associated Press (AP) nebola atmosféra na
rokovaní výboru vôbec priateľská a zástupcovia Facebooku, Twitteru ani Googlu
sa vytrvalo odmietali jednoznačne zaviazať k tomu, že prestanú povoľovať
politické reklamy k americkým voľbám financované zo zahraničných účtov. Podľa
jedného z členov výboru, demokratického senátora Ala Frankena, by to pritom pre
technologické firmy a médiá mala byť povinnosť.
"Ľudia za to vašej platforme platia rubľami. Sú to
politické reklamy. Zhromažďujete miliardu dát, Google disponuje všetkými
vedomosťami, aké človek kedy mal. Ale vy si neviete dať dokopy to, že je to
platené v rubľoch s tým, že je to politická reklama a povedať si ´aha, tak toto
vypovedá o niečom nedobrom´?" pýtal sa Franken predstaviteľov Facebooku,
Twitteru a Googlu.
Predstavitelia všetkých troch firiem odmietli podľa AP
jednoznačne prisľúbiť, že podporia prijatie zákona, ktorý bude zakazovať
užívateľom zo Spojených štátov zobrazovať politické reklamy súvisiace s
americkými voľbami financované zo zahraničia, a že ho budú dôsledne dodržiavať.
Predstavitelia internetových gigantov čelili aj otázke, či by boli ich
spoločnosti ochotné prijať politické reklamy aj od Severnej Kórey, a ani na tú
podľa amerických médií nepovedali úplne jednoznačné nie.
/cdn.vox-cdn.com/uploads/chorus_asset/file/9578955/Screen_Shot_2017_10_31_at_3.57.31_PM.png)
Členovia výboru na kontrolu tajných služieb Snemovne reprezentantov amerického Kongresu zverejnili v stredu niektoré z reklám, ktoré si na Facebooku zadávala ruská agentúra a ktoré mali za cieľ rozoštvať proti sebe jednotlivé názorové skupiny v rámci Spojených štátov, podnietiť väčší odpor voči prisťahovalcom a moslimom, a predovšetkým znechutiť voličom Hillary Clintonovú, protikandidátku Donalda Trumpa v minuloročných prezidentských voľbách.
Mnohé z reklám reagujú na vyfabrikované správy, ktoré napríklad spájajú Clintonovú s bezbrehou podporou prenikania islamu či dokonca terorizmu do USA. "Podporte Hillary! Zachráňte amerických moslimov!" uvádza sa napríklad v jednej z reklám, ktorá má navodiť dojem, že ide o originálny propagačný materiál z dielne Clintonovej štábu. Reklama obsahuje fotografiu, na ktorej je Clintonová vedľa moslimskej ženy zahalenej v hidžábe.
©2017, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky
práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez
predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne
zakázané.
Šéfredaktor programu Českého rozhlasu (ČRo) Dvojka Martin
Groman k 31.12. odíde na vlastnú žiadosť z tejto funkcie, ktorú zastával od augusta 2016. Rade ČRo to pri
utorkovom rokovaní v Zlíne oznámil generálny riaditeľ ČRo René Zavoral.Gromanov nástupca ešte nie je známy.
V Rusku začal platiť zákon, ktorý umožňuje úradom
zablokovať šifrované, či anonymné pripojenie k internetu. Experti v odbore a
obrancovia ľudských práv to kritizujú ako zosilnenie cenzúry pred blížiacimi sa
prezidentskými voľbami.
Zdroj: ČT TXT
