MEDIA NEWS
Koronavírusová pandémia ťažko zasiahla už aj tak krehkú ekonomickú situáciu spravodajských médií a hrozí, že medzinárodná komunita budú čoskoro čeliť značnému nedostatku dôveryhodných informácií. Uviedli to odborníci na slobodu a rozvoj médií na panelovej diskusii vo francúzskej metropole Paríž pri príležitosti 41. zasadnutia Generálnej konferencie UNESCO.
Jedným z podkladov pre túto diskusiu, ktorej sa zúčastnili aj generálna riaditeľka UNESCO Audrey Azoulayová a nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku Joseph Stiglitz, bola časť správy s názvom Svetové trendy v slobode prejavu a vývoji médií. Táto štúdia, ktorá bude neskôr zverejnená v plnom znení, je zhrnutím dôkazov o stave slobody médií, pluralizmu, nezávislosti a bezpečnosti novinárov po celom svete, uvádza Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) na svojej webovej stránke.
"Pandémia nám ešte viac ukázala hodnotu práce novinárov, ako aj nebezpečenstvá, ktorým každý deň čelia, aby nám aj vo veľmi náročných situáciách priniesli spoľahlivé informácie," povedala Azoulayová.
"Práve v čase, keď potrebujeme nezávislú, dôveryhodnú žurnalistiku – slobodnú tlač – je ich obchodný model narušený," povedal profesor ekonómie na Kolumbijskej univerzite Joseph Stiglitz.
Za uplynulých päť rokov klesli príjmy novín z reklamy o polovicu, uvádza UNESCO. Meta, materská spoločnosť sociálnej siete Facebook, a firma Google spolu momentálne inkasujú viac než 50 percent všetkých peňazí minutých na digitálnu reklame na svete.
V dôsledku tohto zníženia príjmov mnoho redakcií znížilo počet zamestnancov a niektoré mediálne spoločnosti úplne zanikli. Za posledných päť rokov sa navyše takmer zdvojnásobil počet užívateľov sociálnych médií, čo znásobilo počet dostupných nedôveryhodných informácií.
V roku 2020 bolo v obehu o 13 percent menej výtlačkov novín než v roku 2019, zatiaľ čo pokles medzi rokmi 2018 a 2019 bol iba tri percentá.
Ďalšou hrozbou pre nezávislé médiá sú podľa UNESCO aj útoky na slobodu tlače pod zámienkou boja proti koronavírusovej pandémii. Takéto prípady obmedzovania novinárov našla Organizácia Spojených národov v 96 zo 144 krajinách, ktoré sú predmetom spomínanej správy. Od roku 2016 navyše vlády 44 štátov urobili najmenej 57 legislatívnych zmien súvisiacich so slobodou prejavu na internete, ktoré ohrozili aj slobodu tlače, pokračuje správa.
Autori správy zdôrazňujú, že sa posledných päť rokov nebolo objasnených deväť z desiatich prípadov zabitia novinárov. Spomínajú aj problém s kybernetickou šikanou novinárok, ktorej sa sociálne siete podľa odborníkov dostatočne nevenujú.
Obhajca Ľubomír Hlbočan podáva odvolanie voči verdiktu nad vydavateľstvom šéfredaktora časopisu Zem a Vek Tibora Eliota Rostasa, ktorý podľa nedávneho verdiktu Okresného súdu (OS) Bratislava III má zaplatiť poslancovi Jánovi Benčíkovi (SaS) odškodné vo výške 33.000 eur. TASR o tom informoval v piatok advokát Hlbočan.
"Sudkyňa OS Bratislava III nemala vykázané doručenie a pojednávala. To sú také zákony. Môj klient na pojednávanie na OS Bratislava III regulárne nebol predvolaný. Jedno predvolanie, ktoré bolo, tak tam bol termín zrušený pre COVID-19 a druhé predvolanie nedostal. Odvoláme sa v zákonnej lehote tomu istému súdu a podávame návrh na zrušenie tohto nezákonného rozsudku, keďže sudkyňa rozhodla pre zmeškanie. Čiže tu bude tá istá sudkyňa rozhodovať, či odvolanie proti tomuto kontumačnému rozsudku pripustí," vyjadril svoj názor Hlbočan.
OS Bratislava III v rámci civilného sporu na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy rozhodol už koncom októbra. Benčík o tom v pondelok (15. 11.) informoval na sociálnej sieti.
Predmetom sporu bol článok v časopise Zem a Vek z marca 2017. Časopis vtedy o Benčíkovi napísal, že kryje neonacistov a ohrozuje životy slovenských občanov. Verdikt OS Bratislava III vyniesol koncom októbra.
Rostasa koncom októbra odsúdil Najvyšší súd (NS) SR v inom prípade na peňažný trest vo výške 4000 eur. Pokiaľ by ho nezaplatil, išiel by do väzenia na tri mesiace. Obhajca avizoval, že voči verdiktu podajú dovolanie.
Copyright © TASR 2021
Prevádzkovatelia sociálnych sietí podľa vicepremiérky a ministerky investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veroniky Remišovej musia zvýšiť svoje kapacity pre odstraňovanie škodlivého obsahu. Predstavitelia rezortu investícií na stretnutiach v Bruseli so zástupcami spoločností Facebook a Google tlmočili stanovisko, že problém šírenia dezinformácií potrebuje celoeurópske riešenie, pričom prevádzkovatelia sociálnych sietí musia konečne prijať mieru svojej zodpovednosti. Ministerstvo investícií o tom informovalo v piatok v tlačovej správe.„V online priestore sme svedkami šírenia dezinformácií, hoaxov a nenávisti. Spoločnosti, ktoré sociálne siete prevádzkujú tvrdia, že len poskytujú platformu na šírenie obsahu a nenesú zodpovednosť za to, aký tento obsah je,“ uviedla Remišová. Sloboda, demokracia, ľudské práva, ľudská dôstojnosť i bezpečnosť podľa vicepremiérky nemôžu byť rukojemníkom nadnárodných korporácii, ktoré sa nikomu nezodpovedajú a len si pripisujú obrovské zisky.
Témou ďalších rokovaní zástupcov ministerstva investícií s Európskou komisiou boli riešenia problémov, ktoré má Slovensko s nevýhodnými IT zmluvami z minulosti. „Otvorili sme tému nevýhodných IT zmlúv medzi štátom a dodávateľmi na Slovensku. Nevýhodné zmluvy uzavreté za predošlých vlád spôsobujú, že štát je pri niektorých IT systémoch doslova rukojemníkom dodávateľov, keďže nevlastní ani majetkové práva k softvéru, ani dokumentáciu alebo zdrojové kódy,“ upozornil rezortný štátny tajomník Ján Hargaš. Úrady sú tak odkázané na využívanie služieb len jednej firmy, ktorá si diktuje podmienky. Zástupcom Európskej komisie predstavili alternatívy riešenia tohto dlhodobého problému, od zmeny vo verejnom obstarávaní až po novú legislatívu a podľa Hargaša dostali pozitívnu odozvu.
©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
