K pondelňajšiemu stretnutiu došlo po minulotýždňových výzvach eurokomisie na predĺženie programu monitorovania dezinformácií v súvislosti s koronavírusom o ďalších šesť mesiacov - do júna 2022. Jourová pri tejto príležitosti vyzvala, aby digitálne platformy zintenzívnili svoje úsilie pri riešení dezinformácií o ochorení COVID-19 a o vakcínach proti tomuto ochoreniu, a to vo všetkých jazykoch EÚ.
EK žiada ďalšie digitálne platformy, aby sa pripojili ku Kódexu postupov EÚ proti šíreniu dezinformácií. A ako súčasť svojich usmernení na posilnenie kódexu požiadala poskytovateľov služieb súkromných správ, aby sa prihlásili ku kódexu "bez akéhokoľvek oslabenia šifrovania, ktoré tento typ služieb často využíva", s náležitým ohľadom na ochranu súkromia a práva na súkromný a rodinný život vrátane elektronickej komunikácie.
Jourová preto v pondelok po stretnutí s Cleggom privítala jeho oznámenie o úmysle platformy WhatsApp podpísať kódex a označila to za "dôležitý úspech".
"Vítam, že Meta urobila významný krok v reakcii na naše výzvy bojovať proti dezinformáciám. Teší ma, že WhatsApp sa prihlási k posilnenému Kódexu postupov EÚ proti šíreniu dezinformácií, ktorý má byť pripravený do marca 2022. Je to prvýkrát, čo sa ku kódexu pripojí služba súkromných správ," opísala situáciu Jourová v správe pre médiá. Spresnila, že EK bude spolupracovať s platformou WhatsApp na určení záväzkov vhodných pre poskytovateľa súkromných správ, ktorá na ochranu používateľov využíva šifrovanie typu "end-to-end".
Česká eurokomisárka dodala, že s Cleggom diskutovala aj o ďalších snahách bojovať proti dezinformáciám, a to aj dezinformáciám o vakcínach, a to vo všetkých jazykoch EÚ.
"Zhodli sme sa najmä na tom, že je dôležité povzbudzovať používateľov, aby využívali dôveryhodné zdroje informácií. Trvala som na transparentnosti politickej reklamy, ku ktorej som nedávno predložila legislatívny návrh. Meta sa bude musieť prispôsobiť tiež. Vyjadrila som aj obavy z reklám, ktoré sú živnou pôdou pre extrémizmus v už beztak polarizovanej spoločnosti," vysvetlila Jourová.
Podľa jej slov totiž sloboda prejavu neznamená slobodu dosahu a šírenia nenávisti v online prostredí.
Ako v utorok informoval portál Meduza.io, ruské ministerstvo spravodlivosti vysvetlilo, že jedným z dôvodov bol tvít na podporu tohto webu s výzvou na poskytnutie finančného daru na jeho ďalšiu činnosť, keďže jej redakcia prišla o značnú časť príjmov. Tvít obsahoval aj odkaz na stránku webu Meduza.io.
Druhým dôvodom boli správy, ktoré sa na základe investigatívneho pátrania redaktorov webu Važnyje istorii objavili na webových stránkach Rádia Sloboda (RFE/RL) a jeho regionálnych vydaní, zaradených v Rusku tiež na zoznam zahraničných agentov.
Podporu médiám a organizáciám, ktoré sú označené za zahraničných agentov, vyslovila v pondelok ruská herečka Lija Achedžakovová, známa kritickými výrokmi na adresu vládnucich politikov.
V príhovore po prevzatí ceny vo Vachtangovovom divadle v Moskve Achedžakovová položila otázku, "prečo sa titul zahraničný agent udeľuje najlepším ľuďom vo svojej profesii", pričom spomenula aj nezávislú televíziu Dožď či ľudskoprávnu organizáciu Memorial. Poukázala na to, že zahraničný agent "je predsa špión, ktorý za peniaze zrádza svoju vlasť a udáva", čo nie je prípad perzekvovaných novinárov, médií či ochrancov ľudských práv v Rusku.
Označenie "zahraničný agent" udeľujú ruské úrady na základe zákona z roku 2012, podľa ktorého sa používa pri každej mimovládnej organizácii prijímajúcej peniaze zo zahraničia. V roku 2017 bola platnosť zákona rozšírená na médiá a od roku 2019 aj na jednotlivých novinárov a aktivistov. Označenie "zahraničný agent" vyvoláva konotácie z čias studenej vojny.
Od takto označených subjektov sa vyžaduje, aby v celom svojom obsahu dôsledne uvádzali, že sú "zahraničnými agentmi", čo výrazne ovplyvňuje napríklad ich príjmy z reklamy. Spôsobuje to aj problémy s predkladaním účtovníctva príslušnému kontrolnému úradu.
Prípad sa týka komentujúcich, ktorých postrehy v diskusii pod článkom boli namierené proti lídrom krajne pravicovej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) a menšej regionálnej strany. Tieto poznámky súviseli s korupciou a s neonacistickým hnutím, pripomenula súdna inštancia Rady Európy (RE) vo svojom vyhlásení.
Dotknuté politické strany vyzvali denník, aby prezradil údaje o autoroch kritických poznámok, aby ich mohli napadnúť v občianskom alebo trestnom konaní.
Denník Der Standard inkriminovanú časť diskusných príspevkov vymazal zo svojej webovej stránky a pôvodne odmietol zverejniť údaje o ich autoroch, avšak periodikum k odhaleniu ich totožnosti prinútil rakúsky najvyšší súd.
ESĽP vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že rakúska justícia "nevyvážila" záujmy politikov so záujmami denníka Der Standard v snahe zachovať anonymitu autorov kritických ohlasov a zabránila tým slobodnej výmene myšlienok a informácií.
Súdna inštancia zo Štrasburgu Rakúsko odsúdila so zdôvodnením, že rozhodnutia rakúskeho najvyššieho súdu "neboli v demokratickej spoločnosti potrebné". Vláda by mala podľa rozsudku ESĽP zaplatiť denníku súdne náklady a trovy vo výške 17.000 eur.
Európski sudcovia zároveň zdôraznili, že na názory ľudí komentujúcich mediálne výstupy sa nevzťahuje "ochrana novinárskych zdrojov" a že na internete neexistuje "absolútne právo na anonymitu".
Podozrivý Chálid al-Utajbí bol údajne členom saudskoarabského zásahového komanda, ktoré brutálne zavraždilo novinára.
Podľa RTL policajti muža zatkli v utorok ráno o 9.30 h na letisku, odkiaľ plánoval letieť do Rijádu. Podľa agentúry Reuters bol 33-ročný al-Utajbí na zozname osôb hľadaných Interpolom. Cestoval údajne pod originálnym pasom vystaveným na svoje meno.
Džamál Chášukdží bol známym a otvoreným kritikom saudskoarabského vedenia a pravidelne písal pre denník The Washington Post. Zavraždil ho 2. októbra 2018 na saudskoarabskom konzuláte v Istanbule tím agentov vyslaných zo Saudskej Arábie.
Telo novinára sa nikdy nenašlo. Saudská Arábia najprv odmietala, že by išlo o atentát, do ktorého by bola zapletená, neskôr tvrdila, že vraždu vykonali saudskoarabskí agenti, ktorí konali na vlastnú päsť.
Copyright © TASR 2021
Rohinskí utečenci zažalovali materskú firmu sociálnej siete Facebook - spoločnosť Meta za to, že na svojich platformách nezastavila nenávistné príspevky mjanmarskej armády a jej podporovateľov proti tejto moslimskej etnickej skupine. Žiadajú odškodné viac ako 150 miliárd dolárov.
Hromadnú žalobu podali právnici v pondelok v Kalifornii. Príchod Facebooku do Mjanmarska v roku 2011 podľa nich pomohol šíreniu nenávistných prejavov, dezinformácií a podnecovania násilia, čo „predstavovalo podstatnú príčinu a prípadné pokračovanie genocídy Rohingov“. Algoritmy Facebooku podľa súdnych dokumentov zosilnili nenávistné prejavy voči Rohingom a firma nevynaložila dostatok peňazí na najatie moderátorov a kontrolórov faktov, ktorí hovorili miestnymi jazykmi alebo rozumeli politickej situácii. Žalobcovia tiež tvrdia, že Facebooku sa nepodarilo zablokovať účty a stránky alebo odstrániť príspevky podnecujúce násilie alebo nenávistné prejavy namierené proti Rohingom.
Podobnú žalobu už avizovali aj právnici v Spojenom kráľovstve. Kombinované žaloby rohingských utečencov podávajú právnici v mene kohokoľvek na celom svete, kto prežil násilie alebo mal príbuzného, ktorý na následky násilia zomrel, uvádza agentúra AP.
Meta, ktorá sa donedávna volala Facebook, zatiaľ neodpovedala na žiadosti o komentár.
Perzekúcia a násilie v Mjanmarsku, ktoré sa začali v roku 2017, viedli k úteku tisícok Rohingov z krajiny. Odhaduje sa, že v utečeneckých táboroch v susednom Bangladéši žije milión príslušníkov tejto menšiny. Zhruba 10-tisíc Rohingov sa dostalo do USA.
V roku 2018 ľudskoprávni odborníci Organizácie Spojených národov vyšetrujúci útoky na Rohingov uviedli, že Facebook zohral rolu pri šírení nenávistných prejavov. Podľa právnych firiem, ktoré stoja za žalobami, viac ako 10-tisíc Rohingov prišlo o život a viac ako 150-tisíc čelilo fyzickému násiliu.
©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
