MEDIA NEWS
Francúzska polícia v utorok na parížskom Letisku Charlesa de Gaulla zadržala jedného z podozrivých z vraždy novinára Džamála Chášukdžího. Informovala o tom agentúra AFP. Stalo sa tak tri dni po návšteve francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v Saudskej Arábii.
Muž pred svojím plánovaným odletom do Rijádu predložil pasovej kontrole doklad na meno Chálid Alutajbí, na ktorého Turecko vydalo medzinárodný zatykač. Podozrivého vzápätí zadržali a vzali do väzby, pričom sa preveruje jeho totožnosť.
Chálid Alutajbí je podozrivý z toho, že bol členom komanda desiatich Saudskoarabov, ktorí boli 2. októbra 2018 vyslaní na istanbulský konzulát, aby zavraždili novinára Džamála Chášukdžího a zlikvidovali dôkazy o tomto čine, uviedla AFP s odvolaním sa na zistenia vyšetrovateľov.
Saudská Arábia v reakcii na zatknutie uviedla, že došlo k omylu pri identifikácii tejto osoby. Nemenovaný predstaviteľ kráľovstva pre agentúru Reuters uviedol, že osoby odsúdené za atentát na novinára kritického k režimu v Rijáde si "momentálne odpykávajú tresty vo väzení v Saudskej Arábii". Veľvyslanectvo Saudskej Arábie preto očakáva okamžité prepustenie zadržaného, uviedol zdroj.
Bezpečnostný zdroj v Saudskej Arábii podľa AFP konštatoval, že Chálid Alutajbí je veľmi bežné meno a skutočný Alutajbí si odpykáva trest vo väzení v Saudskej Arábii spolu so "všetkými odsúdenými v prípade".
Snúbenica zavraždeného novinára Hatice Cengizová však oznámenie o zatknutí podozrivého privítala. "Francúzsko ho musí súdiť za jeho zločin, alebo ho musí vydať do krajiny schopnej a ochotnej vyšetriť a stíhať ho, ako aj osobu, ktorá dala príkaz na Džamálovo zabitie," uviedla v reakcii zverejnenej na sociálnej sieti Twitter.
Zadržaný podozrivý muž môže byť vo väzbe 48 hodín. Po uplynutí tejto doby ho zrejme predvedú na parížsku prokuratúru, ktorá by mala nariadiť jeho vzatie do väzby.
Francúzske médiá špekulujú, že podozrivý by mohol odmietnuť svoje vydanie na stíhanie do Turecka. V takomto prípade by francúzska justícia mohla požiadať, aby zostal vo Francúzsku na slobode, pod dohľadom súdu alebo vo vyšetrovacej väzbe, kým Turecko požiada o jeho vydanie.
Džamála Chášukdžího, ktorý sa z prívrženca saudskoarabského režimu stal jeho odporcom, zavraždilo 2. októbra 2018 v priestoroch saudskoarabského konzulátu v Istanbule komando agentov zo Saudskej Arábie. Jeho telo sa nikdy nenašlo. Správa amerických tajných služieb obviňuje korunného princa Muhammada bin Salmána z toho, že atentát "odobril".
Rijád spočiatku popieral, že atentát spáchali jeho agenti, napokon však priznal ich účasť, avšak uviedol, že konali sami, nie na pokyn saudskoarabskej vlády.
Po neprehľadnom procese v Saudskej Arábii bolo následne päť osôb odsúdených na smrť a tri na tresty odňatia slobody – rozsudky smrti boli odvtedy zmiernené.
Chálid Alutajbí je jedným z 26 Saudskorabov, ktorých Turecko v neprítomnosti obvinilo zo zabitia Chášukdžího. Stalo sa tak v procese, ktorý sa začal v októbri 2020. Ak bude uznaný za vinného, hrozí mu doživotné väzenie.
Dvaja z 26 podozrivých súdených v Turecku v neprítomnosti sú bývalí poradcovia saudskoarabského korunného princa Muhammada bin Salmána. Alutajbí je tiež jednou zo 17 osôb, na ktoré ministerstvo financií USA v roku 2018 uvalilo sankcie za ich úlohu pri novinárovej vražde.
Paragrafy týkajúce sa šírenia dezinformácií sú v navrhovanej novele Trestného zákona naformulované problematicky, a preto sú zneužiteľné, ohrozujú slobodu slova a prejavu. Pre TASR to uviedla výkonná riaditeľka organizácie Via Iuris Katarína Batková s tým, že navrhnuté paragrafy by nemali byť súčasťou tejto novely.
"Ak by aj niekto nepravdivú informáciu šíril, v prvom rade je nevyhnutné posúdiť jeho úmysel a dosah šírenia informácie na spoločnosť (napr. na verejné zdravie, verejný poriadok, práva menšín)," zdôraznila. Zároveň vyjadrila presvedčenie o dobrom úmysle Ministerstva spravodlivosti (MS) SR reagovať na súčasnú kritickú situáciu so šírením dezinformácií, ktoré ohrozujú spoločnosť.
Šéfka rezortu spravodlivosti Mária Kolíková predstavila návrh novely Trestného zákona minulý týždeň. Po novom chce presadiť výraznejšie využívanie alternatívnych trestov namiesto odňatia slobody či rozlišovanie užívateľov od výrobcov drog. Okrem iného by mohlo byť dôvodom na udelenie vyššieho trestu spáchanie trestného činu pre výkon povolania. Návrh upravuje aj problematiku sexuálnych trestných činov či šírenia dezinformácií. Tiež navrhuje zvýšiť spodnú hranicu malej škody z pôvodných 266 na 500 eur. Návrh možno pripomienkovať do 21. decembra.
Copyright © TASR 2021
Do prvej desiatky sa dostali aj heslá sčítanie obyvateľstva, FlashScore.sk, COVID automat, Byť zdravý je výhra, očkovanie, očkovacia lotéria a eHranica. „Informácie o vývoji situácie na Slovensku v súvislosti s pandémiou koronavírusu zostali aj naďalej v centre pozornosti ľudí. Najviac tento rok trendovala oficiálna stránka Korona.gov.sk. S témou pandémie úzko súvisí aj tzv. COVID automat, ktorý určoval kde a aké opatrenia platia na základe sfarbenia jednotlivých okresov. K trendom roka patria aj aplikácie a stránky pre školopovinných, ktoré im boli nápomocné v čase zatvorených škôl a slúžili najmä ako nástroje na komunikáciu učiteľov, študentov a rodičov,“ vysvetlila Alžbeta Houzarová, PR manažérka Googlu pre Českú republiku a Slovensko.
Medzi vyhľadávanými slovenskými osobnosťami dominovali športovci. Na prvom mieste sa ocitla najúspešnejšia slovenská lyžiarka Petra Vlhová, ktorej sa podarilo v sezóne 2020/2021 vyhrať Svetový pohár v alpskom lyžovaní. Na druhom mieste skončil cyklista Peter Sagan. Tretie miesto si vďaka zisku striebornej medaily na Letných olympijských hrách v Tokiu vyslúžil golfista Rory Sabbatini. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) sa ocitol na štvrtom mieste, minister financií Igor Matovič (OĽaNO) sa umiestnil na šiestom a ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (nom. SaS) sa umiestnila na desiatom mieste. V prvej trojke vybraných osobností sa na druhom mieste umiestnila Zuzana Plačková a na treťom Boris Valábik.
Spomedzi zahraničných osobností Slováci najviac vyhľadávali speváčku Lady Gaga, herca Aleca Baldwina a pápeža Františka. Český prezident Miloš Zeman sa ocitol na šiestom mieste, britská kráľovná Alžbeta II na desiatom mieste.
V kategórii „Smutné odchody“ o zosnulých osobnostiach sa na prvom mieste ocitol spevák Miroslav Žbirka nasledovaný hercom Milanom Lasicom. Trojku uzavrel moderátor Július „Julo“ Viršík. Na desiatom mieste sa umiestnil český podnikateľ Petr Kellner.
Spomedzi domácich a svetových udalostí Slováci najviac vyhľadávali sčítanie obyvateľstva, očkovaciu lotériu a referendum. Ďalej to boli heslá pápež na Slovensku, Afganistan, lockdown Slovensko, tornádo Hodonín, Mjanmarsko, Suezský prieplav a zatmenie Slnka.
Trendom s výrazom „ako“ dominovali heslá ako získať COVID pass, ako upliesť korbáč a ako dlho platí antigénový test. Spomedzi receptov na slané pokrmy bolo najviac vyhľadávané lečo, nasledovalo rizoto a pizza. Spomedzi sladkých pokrmov boli najviac vyhľadávané šišky, tiramisu a vianočka.
/https://www.thestar.com/content/dam/thestar/politics/federal/2021/02/04/what-would-life-be-like-without-googles-search-engine-australia-might-be-about-to-give-canada-a-preview/google_search.jpg)
Spoločnosť Google zažalovala údajných členov kyberzločineckého gangu, ktorý ukradol informácie používateľov z celého sveta. Ako informuje spravodajský portál BBC, žaloba menuje dvoch Rusov a 15 neznámych jednotlivcov, ktorí sú vraj za škodlivým botnetom Glupteba, ktorý infikoval viac ako milión počítačov. Botnet je sieť infikovaných zariadení s internetovými robotmi, prostredníctvom ktorých hackeri získavajú súkromné údaje. Je to prvá žaloba Googlu proti botnetu.
Škodlivý softvér Glupteby, ktorý objavili po prvý raz v roku 2011, šíria tretie stránky určené na sťahovanie, streamovanie a webstránky, ktoré sú údajne spriaznené so službou YouTube, ktorú vlastní Google. Podľa žaloby podanej v New Yorku, ktorú odtajnili v utorok, botnet vybudovaný Dmitrijom Starovikovom, Alexandrom Filippovom a ich spolupracovníkmi sa stal „moderným technologickým a bezhraničným stelesnením organizovaného zločinu“ a oproti ostatným vyniká svojou technickou sofistikovanosťou.
Žalobu voči hackerom podal Google na základe zákona o vydieračských podvodných organizáciách, ktorý sa často používa na stíhanie členov organizovaných zločineckých skupín. Spoločnosť ich obviňuje z počítačových podvodov a zneužívania, porušovania ochrannej známky a niekoľkých ďalších obvinení.
Google v blogovom príspevku uviedol, že jeho vyšetrovanie zistilo, že Glupteba v súčasnosti zahŕňa zhruba milión kompromitovaných zariadení s operačným systémom Windows. Odhaduje sa, že botnet sa niekedy rozširoval o tisícky nových zariadení denne. „Glupteba je neslávne známy tým, že kradne prihlasovacie údaje a dáta používateľov, ťaží kryptomeny na infikovaných hostiteľoch a nastavuje proxy servery na presmerovanie internetovej prevádzky iných ľudí cez infikované počítače a smerovače,“ uvádza Google. Spoločnosť sa tiež podľa svojich slov domnieva, že narušila „kľúčovú infraštruktúru riadenia a kontroly“ hackerov a zabránila tým, ktorí stoja za Gluptebou, aby „zatiaľ“ ovládali botnet.
Francúzske úrady overujú identitu podozrivého muža, ktorého zatkli na parížskom Letisku Charlesa de Gaulla v súvislosti s vraždou saudskoarabského novinára Džamála Chášakdžího. Francúzske rádio RTL informovalo, že Saudskoaraba Chálida Aídha al-Utajbího zatkli v utorok, keď sa pokúšal nastúpiť do lietadla do saudskoarabského Rijádu. Veľvyslanectvo Saudskej Arábie v Paríži však uviedlo, že je to prípad pomýlenej identity, zatknutý muž „nemá nič spoločné s daným prípadom“ a očakáva jeho okamžité prepustenie.
Predstaviteľ z francúzskeho súdnictva, ktorý si prial zostať v anonymite, pre agentúru AP uviedol, že podozrivého môžu zadržiavať 48 hodín, a teda do štvrtkového rána.
Muža zadržali na základe tureckého zatykača vydaného v roku 2019. Ak úrady potvrdia identitu podozrivého, Turecko by mohlo požiadať Francúzsko o jeho vydanie, aby ho mohli stíhať.
Al-Utajbí je jeden z 26 Saudskoarabov, ktorých Turecko hľadá pre vraždu Chášakdžího. Je jedným z vyše desiatky saudskoarabských predstaviteľov, na ktorých Spojené štáty uvalili sankcie pre vraždu a jeho meno sa tiež spomína v správe amerických tajných služieb, ktorá hovorí o tom, že korunný princ Muhammad bin Salmán odobril operáciu na zabitie Chášakdžího.
Chášakdžího, ktorý žil v exile a písal pre americký denník The Washington Post články kritizujúce saudskoarabský režim a osobu korunného princa Muhammada bin Salmána, zavraždili 2. októbra 2018 na saudskoarabskom konzuláte v Istanbule, kam si šiel vybaviť dokumenty na svadbu so svojou snúbenicou. Jeho telo rozštvrtili. Novinárove ostatky nikdy nenašli.
Organizácia Reportéri bez hraníc tiež upozornila, že s príchodom pandémie sa zhoršili aj obmedzenia tlače. Najmenej desať novinárov a online komentátorov v Číne zadržali za to, že informovali o kríze spôsobenej ochorením COVID-19 vo Wu-chane.
Boj proti terorizmu zase čínske úrady podľa RSF využili ako zámienku na zadržanie ujgurských novinárov informujúcich o dianí v autonómnej oblasti Sin-ťiang. Čína čelí obvineniam z páchania zločinov proti ľudskosti proti osobám, ktoré označuje za islamistov a separatistov, v prevažne ujgurskom regióne.
Čína tiež podľa správy RSF používa aj iné metódy na obmedzovanie médií. Svoje diplomatické misie podľa nej používa na útoky na novinárov, blokuje médiá, cenzuruje témy, núti miestnych novinárov študovať ideológiu vládnucej komunistickej strany a sťahovať si propagandistickú aplikáciu do mobilov a tiež vyhosťuje alebo zastrašuje novinárov.
Reportéri bez hraníc zaraďujú Čínu vo svojom indexe slobody tlače vo svete na 177 miesto, čo je o dve priečky vyššie ako je Severná Kórea. Zoznam má dovedna 180 krajín.
©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
