MEDIA NEWS
Saudskoarabský občan, zatknutý tento týždeň v Paríži pre podozrenie z účasti na vražde novinára Džamála Chášukdžího, bol iba turista, ktorý bol vo Francúzsku na dovolenke s kamarátom. Vo štvrtok to uviedol predstaviteľ oboznámený s vyšetrovaním prípadu, na ktorého sa odvolala tlačová agentúra Reuters.
Muža, ktorého prepustili v stredu, zadržali v utorok po tom, čo jeho pas skontroloval imigračný úrad na medzinárodnom parížskom Letisku Charlesa de Gaulla. Saudskoarab sa chystal odcestovať z Francúzska. Predstaviteľ dodal, že muž cestoval na platné víza.
Muž mal rovnakú štátnu príslušnosť, krstné meno aj priezvisko a rok narodenia ako Chálid Alutajbí, bývalý člen Saudskoarabskej kráľovskej gardy, zaradený do amerického aj britského sankčného zoznamu a v správe zadanej OSN označený ako účastník na vražde Chášukdžího z roku 2018.
Patronymum zadržaného muža - dané po krstnom mene otca (či deda) -, bolo iné v porovnaní s podozrivým Alutajbím, na ktorého je na žiadosť Turecka vydaný medzinárodný zatykač. Iné bolo aj číslo pasu zadržaného muža, uviedol spomínaný predstaviteľ a policajný zdroj.
V tureckej žiadosti o zatykač je uvedený rok narodenia, ale nie deň a mesiac, pritom ani tieto dva údaje sa nezhodovali s hľadaným podozrivým, dodali zdroje.
Takáto podobnosť pri kontrole pasu však stačila skeneru, ktorý upozorňuje pohraničnú políciu na prípadnú zhodu totožnosti s hľadanou osobou.
Na porovnávanie detailov v pase s detailmi osôb v zatykačoch sa používajú algoritmy. Ak nastane určitý stupeň zhody, systém vyšle členom pohraničnej stráže hlásenie a tí vedia, že je potrebné urobiť ďalšie kontroly, vysvetlil policajný zdroj.
Odtajnené hodnotenie amerických spravodajských služieb zverejnené vo februári obsahovalo informáciu, že operáciu s cieľom zajať alebo zabiť Chášukdžího schválil faktický vládca Saudskej Arábie, korunný princ Muhammad bin Salmán.
Saudskoarabská vláda poprela účasť korunného princa na zločine a odmietla aj zistenia v správe.
Novinára a kritika princa naposledy videli vojsť na saudskoarabský konzulát v tureckom Istanbule 2. októbra 2018. Tureckí predstavitelia sú presvedčení, že jeho telo bolo rozštvrtené a odstránené. Jeho pozostatky sa nikdy nenašli, pripomenula agentúra Reuters.
Filipínska novinárka Maria Ressová si v piatok v Osle slávnostne prevzala Nobelovu cenu mieru a pri tejto príležitosti ostro kritizovala amerických technologických gigantov za to, že podľa nej podporujú šírenie "toxického kalu" na sociálnych sieťach. Informovala o tom agentúra AFP.
Ressová, ktorá získala tohtoročnú Nobelovu cenu mieru spolu s ruským novinárom Dmitrijom Muratovom, na ceremónii vyhlásila, že "najväčšou potrebou súčasnosti je transformovať nenávisť a násilie, tento toxický kal, ktorý sa rinie cez náš informačný ekosystém". Dodala, že práve túto situáciu využívajú "americké internetové spoločnosti, ktoré zarábajú na tomto šírení nenávisti a prebúdzaní toho najhoršieho v nás".
Ako pokračovala, veľké technologické firmy "dovolili vírusu lží, aby nakazil každého z nás, a tak nás navzájom rozoštvali, rozsievajúc strach, hnev a nenávisť, čím pripravili cestu k nástupu autoritárskych a diktátorských režimov po celom svete".
Fakty a pravda sú podľa nej kľúčové k riešeniu najväčších problémov súčasnosti. "Bez faktov nemôžete mať pravdu. Bez pravdy nemôžete mať dôveru. Bez dôvery nemáme spoločnú realitu, nemáme demokraciu a stáva sa tak nemožným riešiť existenčné problémy súčasného sveta: klímu, koronavírus a boj za pravdu," vyhlásila filipínska novinárka.
Ressová, ktorej spravodajská webstránka je silne kritická voči filipínskemu prezidentovi Rodrigovi Dutertemu, čelí vo svojej krajine siedmim žalobám s možným úhrnným trestom odňatia slobody vo výške 100 rokov.
Minulý rok ju podmienečne odsúdili za nactiutŕhanie. Voči rozsudku sa odvolala, avšak na to, aby mohla vycestovať do Nórska po Nobelovu cenu mieru, sa musela po povolenie obrátiť na štyri súdy.
Šéfredaktor ruských nezávislých novín Novaja gazeta Dmitrij Muratov, ktorý si v piatok spolu s filipínskou novinárkou Mariou Ressovou slávnostne prevzal v Osle Nobelovu cenu mieru, vyzval počas ceremónie na minútu ticha na počesť novinárov zabitých pri výkone služby. Informovala o tom agentúra AFP.
"Vstaňme a uctime si minútou ticha mojich kolegov i kolegov Marie Ressovej, ktorí položili život za túto profesiu, a podporme tých, ktorí trpia prenasledovaním," povedal Muratov.
Muratov je dlhoročným šéfredaktorom novín Novaja gazeta, ktoré založil v roku 1993 spolu s niekoľkými odídencami z ruského denníka Kommersant. Pod jeho vedením sa tieto nezávisle noviny zaoberali napríklad vojnou v Čečensku, korupciou — nielen v Rusku, ale aj vo svete –, ako aj porušovaním ľudských práv. Od ich založenia bolo zavraždených až šesť ich novinárov.
"Žurnalistika v Rusku prechádza temným obdobím," povedal Muratov vo svojom prejave a poznamenal, že viac ako 100 novinárov, médií, obhajcov ľudských práv a mimovládnych organizácií bolo nedávno ruským ministerstvom spravodlivosti označených za "zahraničných agentov".
Označenie "zahraničný agent" udeľujú ruské úrady na základe zákona z roku 2012, podľa ktorého sa používa pri každej mimovládnej organizácii prijímajúcej peniaze zo zahraničia. V roku 2017 bola platnosť zákona rozšírená na médiá a od roku 2019 aj na jednotlivých novinárov a aktivistov.
V rozhovore pre AFP Muratov povedal, že neočakáva, že noviny Novaja gazeta dostanú toto označenie.
"Počas 30 rokov existencie našich novín sme urobili pre krajinu toľko pozitívneho a dobrého, že vyhlásiť nás za zahraničných agentov by vláde uškodilo a bolo by to hlúpe," dodal.
Copyright © TASR 2021
Sudkyňa nižšieho súdu v tom čase vyjadrila obavy, že Assange by vzhľadom na jeho zdravotný stav mohol v prísnych podmienkach amerického väzenia spáchať samovraždu. Americké úrady neskôr ubezpečovali, že Assange nebude vystavený najprísnejším opatreniam, pokiaľ v budúcnosti nespácha čin, za ktorý by si takéto zaobchádzanie zaslúžil. Britský Najvyšší súd označil tieto záruky za postačujúce.
„Ponúknuté záruky podľa nás toto riziko vylučujú... Z toho vyplýva, že sme presvedčení, že keby sudkyňa mala k dispozícii tieto ubezpečenia, odpovedala by na príslušnú otázku inak,“ uviedol predseda súdu lord Burnett pri vynesení rozsudku.
Zatiaľ nie je jasné, či môže Assange svoje vydanie znova napadnúť. Jeden z rozhodujúcich sudcov však naznačil, že zakladateľ WikiLeaks chce podať ďalšie odvolanie.
Päťdesiatročný Austrálčan Julian Assange čelí v USA obvineniam zo špionáže a zneužitia počítačov pre zverejnenie tajných amerických vojenských dokumentov na portáli WikiLeaks. Hrozí mu trest odňatia slobody až vo výške 175 rokov.
Právnici Assangea argumentujú, že konal ako novinár a v súvislosti so zverejnením uniknutých dokumentov, ktoré odhalili zločiny amerických ozbrojených síl v Iraku a Afganistane, má nárok na ochranu vyplývajúcu z prvého dodatku americkej ústavy o slobode prejavu.
©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
