MEDIA NEWS
Britský spravodajca denníka Guardian porušil pravidlá a preto nebol vpustený na územie Ruskej federácie, píše sa v utorkovom stanovisku ruského ministerstva zahraničných vecí. Moskva takto reagovala na protesty voči víkendovému vyhosteniu Luka Hardinga krátko po prílete do ruskej metropoly. Podľa vyhlásenia ruského rezortu diplomacie sa britský novinár dopustil "viacerých pochybení" počas svojho pôsobenia v Rusku a to napriek tomu, že "pravidlá pre zahraničných spravodajcov dobre poznal". Rusi však zároveň pripustili, že odmietnutý novinár sa po splnení všetkých náležitostí v princípe môže do krajiny vrátiť. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v tejto súvislosti potvrdil, že Harding mal neoprávnene informovať o ruských akciách voči teroristom na severnom Kaukaze.
Harding musel cez víkend krátko po príchode na moskovské letisko nasadnúť na najbližšie lietadlo späť do Londýna, keďže ruské úrady mu znemožnili vstup do krajiny. Novinára, ktorý sa po dvoch mesiacoch vracal z Londýna do Moskvy, mali Rusi poslať spať domov v rámci reakcie na zverejnenie poburujúcich poznámok o Rusku nachádzajúcich sa v utajovaných spisoch získaných portálom WikiLeaks. Ten ich exkluzívne poskytol Guardianu a práve Harding v nich objavil kontroverzné vyjadrenia diplomatov o situácii v Rusku, ktoré je podľa jednej z depeší amerických diplomatov "mafiánskym štátom".
© 2011, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Minimálne dve zo siedmich frakcií v Európskom parlamente budú chcieť presadiť na budúci týždeň počas plenárneho zasadnutia v Štrasburgu uznesenie za okamžitú zmenu maďarskému mediálneho zákona.
Pravdepodobne sa k nim pridajú aj ďalšie frakcie, ktoré však s vyhláseniami zatiaľ váhajú aj v kontexte prebiehajúcich rokovaní medzi maďarskou vládou a Európskou komisiu. Tá už adresovala svoje pripomienky k "problematickej" legislatíve a čaká na nápravu.
Vytvorením spoločného parlamentného uznesenia sa budú pokúšať niektoré frakcie Európskeho parlamentu o zvrátenie podoby maďarského mediálneho zákona, ktorý rozvíril politickú hladinu aj na úrovni Európskej únie.
Proti zákonu sa zatiaľ priamo stavia frakcia zelených (Greens-EFA) a liberálov (ALDE), ktorí dnes vydali stanovisko i návrh na rezolúciu. Šéf zelených v EP Daniel Cohn-Bendit, ktorý pri predstavení plánov prebiehajúceho maďarského predsedníctva najviac útočil za mediálny zákon na premiéra Viktora Orbána, tvrdil pre novinárov, že "strany nemôžu rozhodovať o médiách, v súčasnom svete musí charakterizovať toto prostredie pluralita a sloboda, preto ruky preč od médií!".
Zelení sú presvedčení, že sa na ich stranu pridajú aj socialisti a spojená ľavica (GUE-NGL). Navrhujú pozastavenie platnosti zákona a jej znovuvytvorenie na základe spolupráce s opozíciou i mimovládnou sférou, žiadajú aj ústavné zakotvenie garancií pre mediálnu pluralitu v krajine.
ALDE už tiež predložilo aj návrh na uznesenie, v ktorom žiada Európsku komisiu na stanovenie pevného časového rámca, dokedy sa má transformovať maďarský zákon do formy, ktorú vyžaduje EK, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Vysoký komisár pre ľudské práva Rady Európy.
Okrem toho na pozadí "maďarského problému" apelujú na komisiu a chcú od nej navrhnutie smernice o minimálnych štandardoch slobody médií a ich plurality v členských krajinách.
Zatiaľ opatrne narábajú s vyhláseniami socialisti (S&D), a to aj napriek tomu, že cez svojho šéfa poslaneckého klubu Martina Schulza zareagovali na maďarskú kontroverznú legislatívu už niekoľkokrát kriticky. S&D pripravuje svoj návrh rezolúcie, ktorý by mal odprezentovať vo štvrtok ráno ďalší z lídrov frakcie, rakúsky poslanec Hannes Swoboda.
Socialisti by pri hlasovaní mali byť kľúčovým elementom pri prijatí uznesenia, ich hlas proti na konferencii predsedov však pred januárovým plenárnym zasadnutím zapríčinil zaradiť do agendy diskusiu o maďarskom zákone.
Konzervatívci (ECR) tiež pripravujú kroky proti forme zákona, najskôr si však počkajú na vyjadrenie komisie. Tá príde pravdepodobne v piatok, pretože maďarská vláda sľúbila zaslanie návrhov na zmenu textu do štvrtka. "Komisia je strážcom dodržiavania európskeho práva a preto si počkáme na jej reakciu. Potom budeme komunikovať naše ďalšie kroky," povedal pre TASR hovorca konzervatívcov James Holtum.
Najsilnejšia skupina v EP ľudovci (EPP), ktorých súčasťou na európskom poli je aj vládny Fidesz, považujú záležitosť okolo mediálneho zákona za politickú kampaň. Podľa ich poslanca Manfreda Webera "nemá zmysel prijímať nijaké rezolúcie, keďže práve teraz prebiehajú rokovania medzi Maďarskom a EK a maďarské vláda sa zaviazala, že ak sú zmeny potrebné, vykoná ich". Preto sa neočakáva, že by EPP podporilo akýkoľvek uznesenie proti zákonu.
Najbližším odrazovým mostíkom, aj pre frakcie, bude teda pravdepodobne piatok. Vtedy by sa mala Európska komisia vyjadriť k maďarským návrhom na korekcie zákona, ktoré vzídu z tohtotýždňových rokovaní expertov maďarskej vlády a EK.
Komisia vytýka Maďarsku to, že mediálny zákon má účinnosť aj pre spoločnosti so sídlom v iných členských krajinách, teda aj nad rámec určený smernicou únie. Výhrady sformulované v liste komisárky Neelie Kroesovej sa ďalej týkali rozšírenia požiadavky vyváženého spravodajstva pre širší okruh médií, pričom v určitých prípadoch táto požiadavka poskytuje príliš široký priestor pre jej interpretáciu, a treťou diskutabilnou problematikou je podľa EK otázka registrácie médií.
Maďarsko sa teda v prípade, že vyhovie všetkým trom požiadavkám komisárky, vyhne tzv. infringementu, teda procesnému konaniu pre nesúlad národnej legislatívy s európskymi právnymi predpismi.
Copyright © TASR 2011
