SLOVAK MEDIA NEWS
Verejným funkcionárom, ktorými sú prezident, poslanci, ministri, starostovia, primátori či predsedovia a podpredsedovia politických strán, sa obmedzí právo na odpoveď. Novelou tlačového zákona, ktorú dnes poslanci posunuli do druhého čítania, sa limituje právo na odpoveď v prípade, ak sa uverejnená informácia týka výkonu verejnej funkcie. Ako súkromnej osobe zostane funkcionárovi právo na odpoveď zachované.
Minister kultúry Daniel Krajcer (SaS) krátko pred hlasovaním zdôraznil, že novelou sa neruší inštitút práva na odpoveď. Ide o štandardné opatrenie, ktoré nie je špecifikom Slovenska, ale využíva sa vo väčšine európskych krajín. Krajcer preto nevidí najmenší dôvod inštitút zrušiť, pretože má svoje opodstatnenie.
Poznamenal, že pripravená novela nie je zásadnou úpravou mediálneho prostredia. Vládna koalícia sa dohodla na "malej" novele, ktorej snahou je predovšetkým napraviť niektoré ustanovenia platného zákona upravovaného za vlády Roberta Fica v roku 2008. Iniciatíva opozičného Smeru-SD, aby sa nepokračovalo v rokovaní o novele, prípadne sa vrátila predkladateľovi na prepracovanie, podporu väčšiny pléna nenašla.
Z novely okrem iného vyplýva, že o uverejnenie odpovede bude možné žiadať vo vzťahu k nepravdivému, neúplnému alebo pravdu skresľujúcemu skutkovému tvrdeniu, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby. To je oproti terajšiemu zneniu spresnenie, keďže momentálne môžu takéto osoby žiadať o odpoveď pri akýchkoľvek, teda aj pravdivých tvrdeniach. Novela tiež zamedzí súbežnému uplatneniu práva na opravu a na odpoveď vo vzťahu k tomu istému nepravdivému skutkovému tvrdeniu.
Zo zákona sa vypúšťa aj právo dotknutej osoby na primeranú peňažnú náhradu za neuverejnenie opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia. Podľa súčasne platnej legislatívy sa pohybuje od 50.000 do 150.000 korún (od 1660 do 4980 eur). Jej výšku určuje súd. Ten už bude rozhodovať iba o povinnosti ich uverejnenia.
Zatiaľ čo v súčasnosti musí vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra vydať opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie na rovnocennom mieste a rovnakým písmom, ako bolo napadnuté skutkové tvrdenie, novela zavedie možnosť, aby tak urobili na vopred vyhradenom zreteľne označenom mieste.
Rozširuje sa tiež dôvod na odmietnutie ich publikovania. Týka sa to prípadov, ak by bol takýmto krokom spáchaný trestný čin, priestupok, iný správny delikt, alebo by to bolo v rozpore s dobrými mravmi či právom chránenými záujmami tretej osoby.
Vydavateľ periodickej tlače a agentúra už nebudú zodpovedať za obsah informácie uverejnenej v pôvodnom znení, ktorú im poskytol ústavný činiteľ. Ten sa totiž považuje za dôveryhodný zdroj informácií. Rovnako nebudú zodpovedať za pravdivosť informácie vo zverejnenej oprave, odpovedi a dodatočnom oznámení.
Novela tlačového zákona prináša zásadnú zmenu - obmedzuje právo na odpoveď pre verejných funkcionárov. Vysvetlil dnes na pôde parlamentu minister kultúry Daniel Krajcer (SaS), ktorý predstavil poslancom legislatívnu zmenu v prvom čítaní.
Podľa jeho slov aj európska judikatúra potvrdzuje, že právo na ochranu verejných činiteľov je nižšie ako právo na ochranu súkromných osôb. Krajcer konštatoval, že prijatím novely sa vylepší legislatívne prostredie pre fungovanie médií. Pripomenul, že tlačový zákon, ktorý korigovala vláda Roberta Fica v roku 2008, bol predmetom kritiky zo strany zahraničia.
Bývalému ministrovi kultúry a poslancovi Smeru Marekovi Maďaričovi pripadá "komické, ako sa minister Krajcer aj premiérka Iveta Radičová nadúvajú uspokojením, že predkladané zmeny v tlačovom zákone spasia svet". Podľa opozičného poslanca je namieste otázka, ako novela z roku 2008, kritizovaná najmä pre právo na odpoveď, obmedzila slobodu slovenskej tlače.
Podľa jeho názoru je novela pripravená tak, aby boli spokojní najmä vydavatelia. Maďarič tvrdil, že vydavateľom sa vracajú zlaté časy, keď sa nebudú musieť trápiť s opravou nepravdivých či skreslených informácií v priebehu niekoľkých dní, keď si ešte čitatelia pamätajú dané články. Exminister si myslí, že súčasná vláda chce týmto spôsobom splatiť vydavateľom svoj dlh za nadprácu, ktorú voči súčasnej koalícii urobili a zároveň si poistiť ich lojálnosť aj na toto volebné obdobie.
Poslanec SaS Martin Poliačik Maďariča upozornil, že tretí sektor a médiá by mali byť strážnymi psami demokracie. "Ale strážny pes potrebuje zuby a hlas. Nepotrebujeme strážnych psov, ktorí sa pod hrozbou, že im zoberieme žrádlo, boja štekať. Nepotrebujeme psov, ktorí si budú musieť rozmyslieť, či na niekoho zavrčia, lebo budú musieť obrovský priestor svojej vlastnej existencie venovať tomu, aby takéto zavrčanie museli naprávať," odkázal. Poliačik je presvedčený o potrebe takého strážneho psa, ktorý každého meria rovnakým metrom a politikovi nič nedaruje.
Ján Podmanický (Smer) sa ho ale pýtal, kto postráži tie strážne psy. "V dnešnom období médiokracie musia platiť aj pravidlá pre médiá. Tak ako nesie zodpovednosť lekár za operáciu a projektant za stavbu, aj vydavatelia musia niesť zodpovednosť za zásah do osobných práv. Tento zákon podporuje anarchiu v tomto priestore," upozornil.
Poslankyňa Jana Kiššová (SaS) odmietla Maďaričovo tvrdenie, že súčasná koalícia spláca novelou médiám dlh z čias, keď bola opozíciou. "Predkladá ju minister Krajcer a ten nebol súčasťou žiadnej opozície. Ak sa niekto rozhodne ísť do politiky, musí vedieť, že bude vystavený medializácii a bude to zásah do jeho fungovania," povedala.
Diskusia o novele tlačového zákona bude pokračovať aj po obedňajšej prestávke.
Ústavní činitelia na Slovensku sú hendikepovaní tým, že musia v médiách strpieť úsudok, teda názory v komentároch či glosách. Počas dnešnej rozpravy k návrhu novely tlačového zákona z dielne ministra kultúry Daniela Krajcera (SaS) to uviedol predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj. Právna norma má verejným funkcionárom obmedziť právo na odpoveď.
"Nevzťahuje sa na nás nijaká ochrana v rámci názorového úsudku. Mám za to, že ide o privilegovaný zákon, ale nie pre ústavných činiteľov, ale pre majiteľov a vydavateľov novín," upozornil a poukázal na príklady niektorých titulkov súvisiacich s SNS, ktoré podľa jeho slov neboli presné. Ak sa má niečo v súčasnej právnej úprave meniť, podľa Rafaja treba prijať konečne veľký generálny tlačový zákon, ktorý dá právo na informácie do rúk tým, komu patria, teda novinárom a verejnosti. "A žiadny vydavateľ, často skrytý," vyhlásil Rafaj.
V tejto súvislosti sa pýtal, prečo verejnosti brať právo poznať vlastnícke vzťahy médií a "to ešte nehovorím o ďalšej povinnosti, ktorú by sme mali rešpektovať, a to zákaz krížového vlastníctva médií". Rafaj upozornil, že v súčasnosti je vo všetkých denníkoch to isté, podobne, ako pred rokom 1989. "Nemáme odvahu riešiť právo občana na pluralitné informácie," povedal.
Martin Poliačik (SaS) však na rozdiel Rafaja nevidí príčinu nepresností v médiách v tom, že sa novinár snaží manipulovať. "Skôr by som hľadal chybu v sebe, že akým spôsobom by som to mal povedať, aby tam odznelo presne to, čo som chcel. Kolega Fico alebo Maďarič majú vždy v médiách presne tú vetičku, ktorú chcú, tým pádom sa učím od tých, ktorých považujem za lepších," odkázal Rafajovi.
Poliačik na druhej strane priznal, že k úrovni žurnalistiky na Slovensku má svoje výhrady. "Niektorým témam by mali novinári venovať viac času, ísť viac do hĺbky, ale to nie je niečo, čo by sme vedeli kontrolovať zákonom, to dokáže regulovať len samotný mediálny trh," dodal.
Ak Krajcer so svojou novelou uspeje, inštitút práva na odpoveď nebudú môcť verejní funkcionári využiť v prípade, keď sa uverejnená informácia bude týkať výkonu ich funkcie. Ako súkromnej osobe im toto právo zostane zachované. Verejným funkcionárom je napríklad prezident, poslanec NR SR, Európskeho parlamentu a územnej samosprávy, minister, štátny tajomník, starosta, primátor či predseda a podpredseda politickej strany alebo hnutia.
Copyright © TASR 2011
