MEDIA NEWS
Austrálsko-amerického herca a filmára Mela Gibsona nebudú stíhať pre údajné napadnutie fotografky Kristi Miller, ku ktorému podľa jej slov došlo v druhej polovici augusta, keď ho fotila spolu s jeho priateľkou Rosalind Ross. Magazín People o tom informoval hercov právnik Christopher Murphy. „Polícia dôkladne prešetrila tvrdenia fotografky zo Sydney a prišla k záveru, že neexistuje dôkaz, na základe ktorého by mali obviniť môjho klienta Mela Gibsona,“ vyjadril sa Murphy.
Miller, ktorá pracuje pre denník The Daily Telegraph, obvinila Gibsona, že ju slovne i fyzicky napadol. Incident sa podľa nej stal v blízkosti kina na Oxford Street v Paddingtone v Sydney, pričom podľa Miller konflikt ukončila až partnerka 59-ročného rodáka z mesta Peekskill v štáte New York. „Fotila som Mela a jeho priateľku, a keď som sa otočila, silno ma udrel do chrbta. Šokovalo ma to, pretože som to nečakala. Neviem, či do mňa vrazil rukami alebo lakťom,“ povedala fotografka pre The Daily Telegraph. „Myslela som, že ma udrie do tváre. Pľul na mňa a kričal, nazval ma psom, povedal, že nie som ľudská bytosť a že skončím v pekle,“ doplnila.
Gibson prostredníctvom svojho hovorcu Alana Nieroba obvinenia poprel ešte v auguste a označil ich za výmysel. „Táto fotografka obťažovala pána Gibsona a jeho priateľku. Opakovane ju žiadal, aby prestala, no neurobila to. K fyzickému kontaktu nedošlo, jej príbeh nemá s pravdou nič spoločné,“ uviedol Nierob. K tomu, či herec Miller urážal, sa však nevyjadril. „Môj klient od začiatku tvrdil, že tieto škandalózne obvinenia nie sú pravdivé. Je spokojný, že polícia po rozhovoroch so svedkami a preskúmaní záznamov z bezpečnostných kamier a ďalších dôkazov dospela k názoru, že nič nedokazuje jeho vinu. Ten príbeh je celý vymyslený,“ uzavrel Murphy.
Mel Gibson má na konte dva Oscary za historický film Statočné srdce (1995), ktorý získal celkovo päť cien americkej Akadémie filmových umení a vied. Gibson si vyslúžil ceny za réžiu a ako jeden z producentov v kategórii Najlepší film. Ako herec začínal v austrálskych filmoch Tim (1979), Šialený Max (1979), Gallipoli (1981), Rok nebezpečného života (1982). Od polovice 80. rokov hral tiež v hollywoodskych filmoch ako napríklad Rieka (1984), Smrtonosná zbraň (1987), Hamlet (1990), Air America (1990), Navždy mladý (1992), Maverick (1994), Po čom ženy túžia (2000), Patriot (2000), Million Dollar Hotel (2000), Znamenia (2002), Údolie tieňov (2002), Na hrane temnoty (2010), Bobor (2011), Moje letné prázdniny (2012), Machete zabíja (2013) či Expendables 3 (2014). Režíroval tiež filmy Muž bez tváre (1993), Umučenie Krista (2004) a Apocalypto (2006).
Anglická herečka Helena Bonham Carter sa predstaví v pripravovanom seriáli Love, Nina z produkcie BBC. Päťdielny seriál bude adaptáciou rovnomennej knihy Niny Stibbe, ktorá v listoch adresovaných svojej sestre opisuje prácu opatrovateľky dvoch chlapcov.
Štyridsaťdeväťročná Bonham Carter stvárni Georgiu, matku chlapcov Joea a Maxa. V úlohe Niny sa predstaví Faye Marsay, ďalej si v projekte zahrajú aj Jason Watkins či Joshua McGuire. O scenár sa postaral Nick Hornby, režisérkou bude S. J. Clarkson, ktorá s Bonham Carter spolupracovala už na televíznej snímke Toast (2010). Nakrúcať začnú tento mesiac v Londýne.
Helena Bonham Carter má na konte dve nominácie na Oscara - za výkony v romantickej dráme Krídla vášne (1997) a v historickej dráme Kráľova reč (2010), či sedem nominácií na Zlatý glóbus - za výkony v televíznych filmoch Fatal Deception: Mrs. Lee Harvey Oswald (1993), Naživo z Bagdadu (2002) a Burton & Taylor (2013), tiež za miniseriál Merlin (1998), hororový muzikál Sweeney Todd: Čertovský holič z Fleet Street (2007) a za spomínané snímky Krídla vášne a Kráľova reč, ktorá jej tiež vyniesla britskú cenu BAFTA. Účinkovala aj vo filmoch Izba s vyhliadkou (1985), Hamlet (1990), Klub bitkárov (1999), Planéta opíc (2001), Charlie a továreň na čokoládu (2005), sérii filmov o Harrym Potterovi (2007, 2009, 2010, 2011), v novom spracovaní Alice v krajine zázrakov (2010) či v snímkach Temné tiene (2012), Bedári (2012) a Osamelý jazdec (2013).
©2015, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Mnohé svetové denníky zverejnili včera na titulnej strane fotografie mŕtveho sýrskeho dieťaťa, ktoré vyplavilo more na pláž v Turecku.
Podľa svedectva jedného z príbuzných pochádzal trojročný Ajlan Kurdí z rodiny sýrskych migrantov, ktorá utiekla z vojnou zničeného mesta Kobané a pokúšala sa dostať do Kanady. Informovala o tom dnes agentúra Reuters.
Bezvládne telo malého Ajlana vyplavilo v stredu na pláž pri letovisku Bodrum, ktoré leží na pobreží Egejského mora na juhozápade Turecka.
Ajlanova rodina utiekla zo severosýrskeho mesta Kobané, ktoré bolo takmer úplne zrovnané so zemou počas bojov medzi kurdskými milíciami a extrémistami z takzvaného Islamského štátu (IS).
Podobne ako množstvo ďalších utečencov zo Sýrie precestovala Ajlanova rodina stovky kilometrov cez územie Turecka, aby sa dostala na pobrežie Egejského mora.
Odtiaľ sa v stredu vyplavila v skupine vyše 20 migrantov na dvoch člnoch smerom k neďalekému gréckemu ostrovu Kos, ktorý sa mal pre nich stať bránou do Európy. Člny sa však počas plavby potopili, pričom zahynulo najmenej 12 ľudí vrátane piatich detí.
Podľa agentúry Reuters prišiel o život aj Ajlanov päťročný brat Galip i ich 35-ročná matka Rehan. Otca previezli v čiastočnom bezvedomí do nemocnice neďaleko Bodrumu. Tragické úmrtie matky a jej dvoch detí potvrdila dnes sestra otca rodiny žijúca v kanadskom Vancouveri.
Rodina podľa nej už pred časom požiadala o štatút utečenca v Kanade, tamojšie úrady však žiadosť odmietli. Dôvodom boli údajne komplikácie pri spracovaní žiadostí migrantov, ktorí sa nachádzajú na území Turecka.
Emotívne zábery s mŕtvym Ajlanom ležiacim na pláži a s tureckým policajtom nesúcim jeho bezvládne telo už v stredu obleteli internetové sociálne siete. Vyvolali vlnu súcitu i pobúrenia nad tým, že sa vyspelý svet údajne nečinne prizerá utrpeniu utečencov.
Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) sa tento rok doplavilo do Grécka už takmer 160.000 utečencov a migrantov. Len počas júla to bolo vyše 50.000 ľudí, prevažne Sýrčanov. Úrad opakovane vyzýva Grécko a EÚ, aby podnikli kroky na zvládnutie celej situácie.
Turecké úrady včera prepustili dvoch britských novinárov pracujúcich pre spoločnosť Vice News, ktorých minulý týždeň zadržali na juhovýchode Turecka, kde nakrúcali reportáž o zrážkach medzi vládnymi jednotkami a kurdskými povstalcami. Informovala o tom agentúra DPA.
Spolupracovník žurnalistov irackého pôvodu Muhammad Rasúl, ktorého zadržali spolu s novinármi, však aj naďalej zostáva vo väzbe, uviedla televízia CNN Türk.
Britských novinárov - dopisovateľa Jakea Hanrahana a kameramana Philipa Pendleburyho - zadržali ešte minulý štvrtok na juhovýchode Turecka v hoteli v prevažne kurdskom meste Diyarbakir, uviedli zdroje agentúry DPA. Následne ich obvinili z podpory teroristickej organizácie a nariadili ich väzobné stíhanie.
Zatknutie žurnalistov odsúdili viaceré ľudskoprávne organizácie a Turecko vyzvali na ich prepustenie.
Turecko dlhodobo dosahuje veľmi slabé výsledky v rámci hodnotení slobody slova ľudskoprávnymi organizáciami, ako sú Reportéri bez hraníc (RSF).
Od júla, keď sa skončilo dva a pol roka trvajúce prímerie, zahynulo pri zrážkach medzi armádou a kurdskými militantmi približne 120 ľudí.
Ukrajinský parlament schválil včera zákon, ktorý zakazuje obyvateľom "agresorskej krajiny" zakladať televízne a rozhlasové spoločnosti, resp. pôsobiť v nich, ani byť poskytovateľom programových služieb, informovala agentúra UNIAN.
Podľa nej sa zákon vzťahuje na právnické a fyzické osoby zapísané v tzv. offshore zónach, zoznam ktorých schválila vláda, ďalej na osoby bez štátnej príslušnosti a právnické a fyzické osoby, ktoré sú obyvateľmi krajiny označenej ukrajinským parlamentom za agresorskú alebo okupačnú.
Ukrajinský parlament ešte v januári schválil návrh vyhlásenia, ktoré definuje Rusko ako agresora. Poslanci obvinili Rusko z podpory terorizmu a zablokovania činnosti Bezpečnostnej rady OSN, čím Moskva podľa nich "ohrozuje medzinárodný mier a bezpečnosť".
Okrem toho je Rusko označené za nepriateľa a agresora v návrhu novej vojenskej doktríny Ukrajiny. "Po prvý raz v dejinách nezávislosti Ukrajiny je v návrhu doktríny jasne definovaný nepriateľ a agresor, a je to Ruská federácia," citovala v stredu agentúra UNIAN ukrajinského premiéra Arsenija Jaceňuka.
Copyright © TASR 2015
