MEDIA NEWS
Turecký mediálny dom Koza Ipek Holding, ktorý donedávna kritizoval vládu vo svojich novinách a na televíznych staniciach, vydal včera titulky v prospech vládnej strany AKP. Zmena nastala po tom, čo tieto médiá v stredu 28. októbra obsadil štát.
K zabratiu televízií Kanaltürk a Bugün došlo len niekoľko dní pred kľúčovými parlamentnými voľbami v krajine. Obsadenie médií sa stretlo s ostrou kritikou organizácií na ochranu ľudských i občianskych práv a tiež európskych predstaviteľov.
Obe spomínané televízne stanice vo včerajších ranných hodinách nevysielali správy, pričom televízia Bugün, ktorá v stredu počas razie štátu nevysielala, dnes ponúkla divákom program o tureckých jedlách.
Denník Bugün priniesol impozantnú fotografiu tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana obkoleseného armádnymi a politickými lídrami, pričom fotografia na titulnej strane zachytávala premiéra Ahmeta Davutogla pri vypúšťaní bielych holubíc na slobodu.
Tieto spravodajské médiá patrili do širšej siete médií spoločnosti Koza Ipek, ktorú tento týždeň umiestnili pod súdom stanovenú správu, pretože spoločnosť čelí obvineniam z finančného pochybenia.
Súdom stanovení správcovia údajne prepustili novinárov v týchto médiách, informoval denník Hürriyet.
"Je to úplne v súlade so zákonom," vyhlásil premiér Davutoglu vo štvrtok večer v televízii NTV a poprel, že na prevzatí médií sa podieľala vláda. Davutoglu dôrazne povedal, že "v Turecku je sloboda tlače".
Turecko čakajú v nedeľu 1. novembra predčasné parlamentné voľby, pretože vládna Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) si nedokázala zabezpečiť v júnových voľbách väčšinu kresiel v parlamente, a to prvýkrát od roku 2002. AKP, ktorej zakladateľom je prezident Recep Tayyip Erdogan, teraz vedie dočasnú vládu v Turecku.
Spoločnosť Koza Ipek je údajne napojená na islamského kazateľa a intelektuála tureckého pôvodu Fetullaha Gülena, pôsobiaceho v USA, ktorý je nepriateľom prezidenta Erdogana.
Gülen a Erdogan boli kedysi spojencami, ale v posledných rokoch sa ich cesty rozišli, keď Turecko vyhlásilo kazateľovo hnutie za teroristickú operáciu.
Spoločnosť Koza Ipek je obvinená z prania špinavých peňazí a falšovania účtov. Medzi obvineniam je aj to, že spoločnosť šírila propagandu v prospech islamského lídra Gülena, ktorý má prívržencov po celom svete.
Gülenovci vyhlasujú, že sú mierumilovní globalisti a zameriavajú sa na modernú interpretáciu sunnitského islamu, vrátane matematiky, vedy a technológií.
Kroky proti spoločnosti a jej médiám sú najnovšími v dlhom rade zásahov proti Gülenovým podporovateľom v Turecku. Tvrdé zásahy trvajú už takmer dva roky, odkedy toto zoskupenie, spolu s ďalšími, začalo obviňovať vládu z korupcie.
Copyright © TASR 2015
V Nórsku odsúdili známeho islamského duchovného irackého pôvodu na 18 mesiacov väzenia za to, že verejne schvaľoval zabitie karikaturistov francúzskeho satirického týždenníka Charlie Hebdo.
Nadžmaddina Farádža Ahmada, známeho aj pod menom mulla Kríkár, usvedčili aj z nabádania na zabitie kurdského imigranta žijúceho v Nórsku. Inkriminované výroky zazneli vo februárovom interview, ktorý tento sunnitský duchovný poskytol nórskej verejnoprávnej televízii NRK.
V zmienenom rozhovore vyhlásil napríklad to, že karikaturista zosmiešňujúci islam je "bojujúcim pohanom, ktorého je povolené zabiť".
Ahmad počas súdneho procesu poprel akékoľvek previnenie a uviedol, že jeho výroky boli výlučne interpretáciou islamského práva šaríja. Proti dnešnému rozsudku sa ešte môže odvolať.
Duchovného pritom len tento rok prepustili z väzenia, kde si odsedel tri roky za vyhrážky smrťou. Iracký Kurd (59), ktorý do Nórska prišiel v roku 1991 ako utečenec, bol už v súvislosti s podobným prípadom odsúdený v roku 2005.
Nórsko ako aj Spojené štáty Ahmada obviňujú z financovania už zaniknutej kurdskej islamistickej skupine Ansar al-Islám, ktorá sa v minulom roku údajne spojila s militantou organizáciou Islamský štát (IS).
V Argentíne znovu otvorili vyšetrovanie incidentu tvorcov britského motoristického programu Top Gear. Televízny štáb vlani počas nakrúcania v krajine spôsobil pobúrenie niektorých občanov, pretože auto moderátora Jeremyho Clarksona malo poznávaciu značku H982 FKL, čo pripomínalo rok 1982, keď Argentína a Veľká Británia bojovali proti sebe vo vojne o Falklandy. Mnohí Argentínčania, predovšetkým miestni veteráni vojny, to považovali za provokáciu, pričom tvrdili, že štáb zámerne zamenil poznávaciu značku. Následné protesty si vynútili okamžitý odchod televízneho štábu z krajiny.
Hoci začiatkom roka miestny sudca rozhodol, že tvorcovia programu nekonali v zlom úmysle, súd v provincii Tierra del Fuego znovu otvoril prípad s tvrdením, že televízny štáb zamenil poznávaciu značku auta, pričom vedel, že je to v krajine protizákonné. Päťdesiatpäťročného Clarksona obvinili z prečinu falzifikácie, zmeny alebo utajenia čísla zákonne registrovaného predmetu, za čo mu hrozí väzenie v dĺžke šiestich mesiacov až troch rokov. "Producenti Top Gearu kúpili tri autá pre pripravovaný program. Tvrdenia, že toto auto sme vybrali pre poznávaciu značku, alebo sme ju nahradili inou, sú úplne nepravdivé," uviedol krátko po incidente výkonný producent programu Andy Wilman.
Jeremy Clarkson moderoval obľúbenú šou spolu s Richardom Hammondom od roku 2002. O rok neskôr sa k nim pridal James May. Clarkson prišiel v marci o svoje miesto po tom, ako napadol producenta Oisina Tymona. Trojica v súčasnosti plánuje nový spoločný projekt.
©2015, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
