Obraz rómskej menšiny v
médiách na Slovensku
Slovenské médiá často prepájajú súčasnú utečeneckú tému s
témou rómskou. Povedala to dnes na medzinárodnom sympóziu venovanom
zobrazovaniu menšín v médiách mediálna analytička Gabriela Mezeiová. Práve
Mezeiová sa venovala aj v spolupráci s organizáciou Romano Kher – Rómsky dom
výskumu s názvom Obraz rómskej menšiny v médiách na Slovensku, ktorý ukázal,
ako novinári zobrazujú rómsku menšinu vo svojich príspevkoch.
„Množstvo článkov, ktoré sme analyzovali, sa venovali aj
utečeneckej téme, čiže akoby táto téma nahrala novinárom a prepájali ju s
rómskou témou,“ vysvetlila s tým, že často článok o utečencoch spomínal i Rómov
alebo naopak. Novinári tak podľa nej neraz zovšeobecňujú situácie, využívajú
stereotypné vyjadrenia a často možno vidieť i predsudky voči menšinám. Ako
pokračovala, problémom je i to, že viacerí Rómovia nemajú prístup k médiám
alebo je len obmedzený. Takisto neexistuje relevantná politická strana, ktorá
by zastávala ich potreby či požiadavky na úrovni štátu, poznamenala Mezeiová.
„Väčšina relácií menšín alebo relácií pre menšiny sa vysiela v neatraktívnych
časoch, pričom práve tieto mediálne výstupy by mohli prispieť k pozitívnemu
obrazu či jeho šíreniu o integrovaných Rómoch či prisťahovalcoch,“ povedala na
podujatí.
Výskum venovaný zobrazovaniu menšín v slovenských médiách
podporil úrad vlády v dotačnom programe Kultúra národnostných menšín na rok
2015. Jeho konečné výsledky autori očakávajú do konca roka, pričom ich súčasťou
bude i vyhodnotenie či konkrétne príklady mediálnych výstupov. Cieľom projektu
bola analýza výstupov médií, ktoré sa týkajú Rómov. „Chceli sme zistiť, či
médiá aktívne prispievajú k spolužitiu menšín a väčšinovej spoločnosti na
Slovensku,“ vysvetlila Gabriela Mezeiová.
Články autori vyberali na základe viacerých kľúčových
slov ako napríklad cigán, cigánka, Róm. Články sledovali v médiách, napríklad v
SME, Denníku N, Hospodárskych novinách, Plus Jeden deň, Novom Čase, ale aj v
Slovenskom rozhlase či Markíze, televízii JOJ či portáli Aktuality.sk.
„Zisťovali sme tému článku, či v ňom dostal priestor na vyjadrenie aj Róm, či
bolo uvedené celé jeho meno, aký spôsob jeho života príspevok zobrazuje, či
výstup podnecuje nenávisť a diskrimináciu na základe etnicity, či obsahuje
predsudky a stereotypy aj či charakterizoval Rómov negatívne a zovšeobecňoval
to na celú rómsku menšinu,“ vysvetlila jedna z autoriek výskumu Gabriela
Mezeiová s tým, že spracovali 309 príspevkov v médiách.
Najviac príspevkov o Rómoch publikoval denník SME a
Slovenský rozhlas, priblížila ďalšia z autoriek Zuzana Benčúriková. Vo
výstupoch boli najmenej zastúpení integrovaní Rómovia, ale aj tí segregovaní.
Prieskum tiež ukázal, že novinári priestor na vyjadrenie Rómom dávajú, väčšinou
ho uvádzajú pod celým menom. „Avšak priestor na vyjadrenie Rómov najčastejšie
dostáva splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák,“ poznamenala.
Články väčšinou nenávisť nepodnecujú a novinári pristupujú k respondentom
citlivo. Stereotypy neobsahovalo 240 analyzovaných článkov.
Autori výskumu upozornili na dnešnom podujatí i na tzv.
Desatoro novinára, ktorý píše o rómskej národnostnej menšine. Ide o
nezdôrazňovanie rómskej etnicity v prípadoch, keď to nie je potrebné,
respondenta uvádzame pod celým menom a priezviskom bez rozdielu etnicity.
„Rómku často médiá uvádzajú len ako obyvateľku osady,“ poznamenala Zuzana
Benčúriková. Priestor treba dať obom stranám aj v prípade, že ide o Rómov.
Medzi „desatoro“ patrí i neoslovovanie ako zástupcu rómskej menšiny len
rómskeho splnomocnenca Petra Polláka, ale aj iných odborníkov na túto tému.
Treba venovať citlivý prístup k mediálne nevyškoleným osobám pri kladení
otázok, nesmerovať pozornosť len na obyvateľov osád a segregovaných častí, ale
aj na integrovaných Rómov a pri písaní nezovšeobecňovať celú rómsku menšinu.
„Novinár by nemal podnecovať stereotypy a predsudky voči Rómom tým, že ich
vytvára, nemal by používať urážlivé označenia tejto menšiny či titulok, ktorý
predáva len na základe rómskej témy,“ dodala na záver.
