Otvorený list vojnového spravodajcu francúzskej agentúry AFP Sammyho Ketza adresovaný poslancom Európskeho parlamentu, ktorý podpísali novinári z mnohých európskych krajín
Vážení poslanci Európskeho parlamentu,
bol som na reportáži v Mosule, bývalom hlavnom meste islamského štátu na severe Iraku. Snažil som sa čo najlepšie zachytiť radosť detí, ktoré sa v zničenom meste vracajú po troch rokoch do školy. Tú im zavreli džihádisti, ktorí mesto ovládali až do minulého roka. Sedel som s fotografom a kameramanom AFP v kaviarni krátko pred naším návratom do Bagdadu. Vtedy moju pozornosť na počítači upútal článok o autorských právach a snahe, aby boli zavedené aj pre novinárov.
Po piatich rokoch vo vojnou zmietanej Sýrii, kde som mnohokrát tesne unikol guľke ostreľovača, som tretíkrát od roku 2003 prišiel do Iraku. Za viac ako 40 rokov v novinárskej brandži som bol svedkom, ako počet novinárov na mieste, kde sa niečo deje, postupne klesá. Rastú pritom riziká, ktoré novinárov môžu stáť život. Stali sme sa terčmi a naše výjazdy stoja čoraz viac peňazí.
Časy, keď nám stačila bunda, tričko a vo vrecku nejaký doklad, sú už dávno preč. Teraz potrebujete nepriestrelnú vestu, pancierované autá, niekedy aj osobného strážcu a tiež poistenie. Kto toto všetko platí? Médiá. A platia veľa.
Napriek tomu, že platia obsah a posielajú novinárov, ktorí riskujú vlastný život, aby vytvorili spoľahlivé, komplexné a dôveryhodné spravodajstvo, nie sú to oni, kto z toho profitujú. Sú to internetové platformy, ktoré nemusia zaplatiť ani cent. Je to úplne rovnaké, ako keď príde niekto cudzí a úplne nehanebne zožne plody vašej práce. Nič také nemôžete v demokracii ospravedlniť a nie je to ani morálne ospravedlniteľné.
Veľa priateľov skončilo so žurnalistikou, pretože ich vydavateľstvo buď skrachovalo, alebo im už nebolo schopné platiť. Až do doby, keď zavesili svoje perá a fotoaparáty na klinec, trávili často čas schovaní niekde za múrom, zatiaľ čo sa krajina otriasala výbuchmi a okolo nich lietali strely. Zároveň boli šťastní, keď mohli svetu popísať, čo videli na vlastné oči. Okrem iného neuveriteľné stretnutia s bojovníkmi a ich po zuby ozbrojenými pomocníkmi, ktorí sa pohrávali s pištoľami a nožmi vo chvíli, keď novinári robili rozhovor s ich šéfom. Cítili neznesiteľnou ľútosť, keď sa stretli s otupenými civilistami, zatiaľ čo ženy sa snažili ochrániť svoje deti v bunkri, ktorého steny sa otriasali pod spŕškou guliek a výbuchov.
Médiá trpeli veľmi dlho, než sa im podarilo zareagovať na situáciu. Vyrovnávali sa však skôr s následkami ako dôsledkami. Pretože im došli peniaze, prepúšťanie nabralo často až absurdné rozmery. Zostali noviny, kde prakticky nie sú novinári. To musí skončiť. Práva médií musia byť rešpektované, aby mohli prinášať spoľahlivé spravodajstvo. Výnos z predaja musí patriť tým, kto obsah skutočne vytvára. Či sú to novinári alebo umelci.
Už nie sme schopní ďalej znášať lži Googlu a Facebooku, že smernica o autorských právach ohrozí voľný prístup ľudí k internetu. Nie! Voľný prístup k internetu zostane, pretože internetoví giganti môžu platiť médiám za obsah, ktorý teraz využívajú zadarmo. Médiá tak nebudú musieť získavať peniaze od čitateľov.
Zdá sa vám to nemožné? Ani náhodou. Facebook v minulom roku zarobil 16 milliárd dolárov, Google 12,7 miliardy dolárov. Oni jednoducho tiež musia splácať účty. A musia ich platiť do tej miery, aby médiá prežili. Internetoví titani potom budú skutočne prispievať k rozmanitosti a slobode tlače, ktorú podľa svojich vyjadrení podporujú.
Som presvedčený, že europoslanci, ktorí sa nechali oklamať podvodným lobingom, teraz chápu, že voľný prístup k internetu nie je v ohrození. V ohrození je sloboda tlače, pretože vo chvíli keď novinám dôjdu novinári, sloboda zmizne.
Nespočetnekrát som sa stretol s ľuďmi, ktorí boli úplne bezbranní a chceli po mne len jednu vec. "Povedzte ľuďom, čo ste videli. Jedine tak máme šancu, že budeme zachránení." Mám im azda odpovedať nasledovne: "Nesnažte sa robiť plané nádeje. Sme poslední novinári. Čoskoro tu už nebudú žiadni, pretože nám došli peniaze?"
Pamätajte na to, že Facebook a Google nezamestnávajú žiadnych novinárov a nevytvárajú žiadny obsah. Ale dostávajú zaplatené za reklamu, ktorá sa zobrazuje pri obsahu, ktorý novinári vytvárajú.
Každý deň novinári skúmajú všetky aspekty života, aby mohli informovať občanov. Každý rok sú oceňovaní tí najstatočnejší a najviac talentovaní. Nemôžeme dovoliť, aby sme nemali koho oceňovať, pretože žurnalistov jednoducho nebude dosť. Je na čase s tým niečo urobiť. Európsky parlament musí drvivou väčšinou hlasov podporiť autorské práva, aby prežila demokracia a jeden z jej najvýraznejších symbolov: novinárčina.
Sammy Ketz
