9. 10. 2018

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Dánsky vynálezca Peter Madsen nepodá odvolanie na najvyšší súd voči doživotnému trestu za vlaňajšiu vraždu švédskej novinárky Kim Wallovej na palube svojej ponorky. Informovala o tom v pondelok agentúra DPA s odvolaním sa na jeho obhajkyňu Betinu Haldovú Engmarkovú.
Podľa jej slov chce Madsen už celú kauzu ukončiť a zároveň dosiahnuť zlepšenie svojich väzenských podmienok. Vyjadrenie obhajkyne znamená, že ostáva v platnosti doživotný trest, ktorý potvrdil mestský súd v Kodani 26. septembra.
Madsen (47) popiera vraždu Wallovej a vyhlasuje, že v ponorke zomrela nešťastnou náhodou. Priznal sa však, že časti jej tela hodil do Baltského mora.
Vynálezcu Madsena uznal mestský súd v Kodani 25. apríla za vinného z vraždy, sexuálneho útoku a rozštvrtenia Wallovej (30). Súd dospel k jednomyseľnému záveru, že Madsen vlákal novinárku na svoju amatérsky zhotovenú ponorku s prísľubom, že jej dá interview.

Európska komisia (EK) očakáva rýchle a dôkladné vyšetrenie vraždy bulharskej novinárky Viktorije Marinovovej. Informáciu priniesla v pondelok agentúra AP. Vyšetrovanie má podľa hovorcu EK priviesť zodpovedných pred spravodlivosť a objasniť, či mal zločin spojitosť s novinárkinou prácou.
Telo 30-ročnej televíznej žurnalistky Marinovovej, ktorá bola surovo zbitá, znásilnená a uškrtená, našli v sobotu 6. októbra blízko rieky Dunaj v meste Ruse na severe Bulharska.
"Musíme zabezpečiť, aby naši novinári boli všade v bezpečí a boli naďalej neoceniteľným prínosom pre spoločnosť," povedal hovorca EK Margaritis Schinas.
Neskôr citoval časť prejavu prezidenta Európskej Komisie Jeana-Claudea Junckera zo správy o stave Únie z 12. septembra. Juncker vtedy povedal, že priveľa našich novinárov je zastrašovaných, napadnutých a dokonca zavraždených. Varoval tiež, že demokraciu nie je možné budovať bez slobodnej tlače. 
Podľa poslednej správy organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) sú investigatívni novinári v Bulharsku vystavovaní mnohým formám nátlaku a zastrašovania, ktoré na nich vyvíjajú oligarchovia s monopolom na kontrolu médií a úradníci podozriví z korupcie alebo kontaktov s organizovaným zločinom. 


Americký prezident Donald Trump a predseda Snemovne reprezentantov Paul Ryan vyjadrili v pondelok svoje obavy o osud saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího, ktorý zmizol minulý týždeň po tom, čo navštívil saudskoarabský konzulát v tureckom Istanbule. Informovala o tom agentúra AP.
Na otázku novinárov, čo si myslí o Chášukdžího zmiznutí, Trump po príchode do Washingtonu, kam sa vrátil z Floridy, kde trávil víkend, odpovedal: "Znepokojuje ma to."
Predseda Snemovne reprezentantov Paul Ryan už predtým označil Chášukdžího prípad za "nesmierne znepokojujúci", pričom dodal, že Spojené štáty potrebujú mať v tejto veci k dispozícii "jednoznačné fakty". Ryan predniesol v pondelok prejav v Národnom tlačovom klube, ktorého poslaním je zabezpečovať slobodu médií.
Novinár Džamál Chášukdží (59) pochádzajúci zo Saudskej Arábie zmizol minulý utorok, keď navštívil konzulát tejto krajiny v Istanbule, aby si vyzdvihol doklady pred sobášom s tureckou snúbenicou. Americký denník The Washington Post, pre ktorý žurnalista prispieval, následne uviedol s odvolaním sa na nemenovaných tureckých predstaviteľov, že podľa predpokladu vyšetrovateľov sa stal obeťou "vopred naplánovanej vraždy", čo však druhá strana odmieta. Konzulát trvá na tom, že Chášukdží z objektu odišiel.
Zmiznutie Chášukdžího by mohlo zhoršiť už aj tak napäté vzťahy medzi Saudskou Arábiou a Tureckom. Vyvoláva tiež nové otázky okolo konzervatívneho kráľovstva a krokov jeho korunného princa Muhammada bin Salmána, o ktorom tento novinár vo svojich komentároch písal kriticky. 



Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo vyzval v pondelok Saudskú Arábiu - spojenca Spojených štátov -, aby podporila vyšetrovanie zmiznutia novinára a kritika vlády v Rijáde Džamála Chášukdžího a konala transparentne pri zverejnení jeho výsledkov.
Pompeova výzva adresovaná Rijádu sa objavila po tom, ako prezident USA Donald Trump vyjadril znepokojenie nad zmiznutím novinára.
Chášukdží (59) zmizol minulý utorok, keď navštívil konzulát Saudskej Arábie v Istanbule, aby si vyzdvihol doklady pred sobášom s tureckou snúbenicou.
Americký denník The Washington Post, pre ktorý žurnalista prispieval, následne - s odvolaním sa na nemenovaných tureckých predstaviteľov - uviedol, že podľa predpokladu vyšetrovateľov sa stal obeťou "vopred naplánovanej vraždy", čo však druhá strana odmieta. Konzulát trvá na tom, že Chášukdží z objektu odišiel. Napriek výzvam však Saudská Arábia doteraz neposkytla žiaden dôkaz pre tieto svoje tvrdenia.
The Washington Post v pondelok zverejnil zábery z bezpečnostnej kamery, ktoré zachytávajú novinára, ako vstupuje do budovy saudskoarabského konzulátu v Istanbule.
Na zverejnenej snímke je uvedený dátum. Denník sa k nej dostal vďaka "osobe blízke vyšetrovaniu".
Chášukdží žil posledný rok v Spojených štátoch, v dobrovoľnom exile, ktorý si zvolil okrem iného aj z dôvodu nárastu vplyvu saudskoarabského korunného princa Muhammada, syna kráľa Salmána.
Ako prispievateľ pre The Washington Post Chášukdží písal o Saudskej Arábii, pričom sa nevyhýbal ani kritike jej účinkovania vo vojne v Jemene, diplomatického sporu s Kanadou či zatýkania aktivistiek za práva žien po tom, ako im v kráľovstve povolili šoférovať autá.
Turecká oficiálna tlačová agentúra Anadolu v sobotu informovala, že istanbulská prokuratúra začala vyšetrovanie zmiznutia saudskoarabského novinára ešte minulý týždeň v utorok, hneď po jeho nahlásení. Bez bližšieho spresnenia dodala, že vyšetrovanie tvrdení, že novinára na konzuláte zadržali, sa "prehĺbilo".
Turecko si v súvislosti s kauzou už dvakrát predvolalo saudskoarabského veľvyslanca a požiadalo ho o "plnú súčinnosť" kráľovstva pri vyšetrovaní, uviedla agentúra AP.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan zasa v pondelok vyzval saudskoarabské úrady, aby dokázali svoje tvrdenie, že Chášukdží opustil konzulát v Istanbule.
Pred saudskoarabským konzulátom v Istanbule sa v pondelok konalo zhromaždenie, ktorého účastníci žiadali "novinárovo okamžité vydanie, ak je nažive". V opačnom prípade - ak je mŕtvy - sa dožadujú informácií, čo a ako sa mu prihodilo.
Novinárovo zmiznutie by mohlo ešte zhoršiť už napäté vzťahy medzi Saudskou Arábiou a Tureckom, pričom vyvoláva nové otázky okolo konzervatívneho kráľovstva a krokov jeho korunného princa Muhammada bin Salmána, o ktorom Chášukdží vo svojich komentároch písal kriticky.


Copyright ©TASR 2018



Bulharský investigatívny novinár, ktorý spolupracoval so zavraždenou bulharskou novinárkou Viktorijou Marinovovou, žiada, aby okolnosti jej úmrtia vyšetrovali nielen bulharské orgány, ale aj zahraniční experti z Európskej únie. "Chceme, aby boli súčasťou vyšetrovania aj nezávislí európski vyšetrovatelia, pretože sme presvedčení o tom, že bulharskí predstavitelia sú súčasťou zločineckej scény v tejto krajine," povedal v pondelok šéf investigatívnej webstránky Bivol.bg Assen Jordanov.
Jordanov nespochybňuje vyjadrenia bulharskej polície, podľa ktorej zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by Marinovovú zabili v súvislosti s jej novinárskou prácou. Pripomína však, že táto novinárka sa púšťala do tém, v ktorých sa iní novinári báli rýpať. Venovala sa predovšetkým podvodom pri využívaní eurofondov v Bulharsku.
Jej posledný článok sa týkal stavebných spoločností zapojených do projektov infraštruktúry financovaných z prostriedkov EÚ, ktoré mali pod palcom miestne úrady. Smerodajná pre vyšetrovanie Marinovovej vraždy by mohla byť aj jej posledná reportáž pre TVN, lokálnu televíznu stanicu v meste Ruse, ktorú táto novinárka vlastnila. Reportáž sa týkala okolností zatknutia rumunského novinára Attilu Bira a jeho bulharského kolegu Dimitara Stojanova zo spomínanej stránky Bivol.bg.
Oboch novinárov, ktorí dlhodobo pracujú na téme zneužívania európskych fondov bulharskými úradmi, zatkli v septembri za dramatických okolností na poli na juhozápadnom okraji bulharskej metropoly Sofia. Na toto miesto obaja prišli na základe tipu od ich informátora a našli tam veľa tašiek plných papierových dokumentov, z ktorých niektoré horeli, iné tleli, ale niektoré boli pomerne zachované.
Vzápätí k nim však pristúpili bulharskí policajti, nasadili im putá a odviezli ich na policajnú stanicu. Jediné vysvetlenie, ktoré novinárom poskytli, bolo to, že ich museli zatknúť za účelom ich identifikácie.
Marinovovú v sobotu surovo zbili, znásilnili a zavraždili v meste Ruse, jej telo našli ležať v parku pri Dunaji. Bulharský minister vnútra Mladen Marinov hneď v prvej reakcii vyhlásil, že vražda nemala s novinárkinou prácou nič spoločné. "Je to o znásilnení a vražde," povedal. Nie všetci však oficiálnej verzii veria.
Vraždu bulharskej novinárky odsúdili aj viacerí zahraniční predstavitelia, na expresné a dôkladné vyšetrenie tohto prípadu vyzvalo v pondelok napríklad nemecké ministerstvo zahraničných vecí.
"Najprv Malta, potom Slovensko a teraz Bulharsko. Je neakceptovateľné, že v Európe vraždia stále ďalších novinárov, vyhlásil v pondelok europoslanec za nemeckých Zelených Sven Giegold, pričom narážal na vraždy maltskej investigatívnej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej, ktorú zabili v októbri minulého roku, a slovenského investigatívneho novinára Jána Kuciaka, ktorý prišiel o život spolu so svojou snúbenicou vo februári tohto roku.

V Bulharsku sa v pondelok večer na viacerých miestach konali spomienkové smútočné zhromaždenia na počesť investigatívnej novinárky Viktorije Marinovovej, ktorú v sobotu znásilnili a zabili v meste Ruse na severe Bulharska. V samotnom Ruse si prišli pamiatku novinárky uctiť stovky obyvateľov, ktorí kládli sviečky a kvety k pamätníku na hlavnom námestí. Podobná akcia sa konala aj v metropole Sofia. Podľa agentúry Associated Press (AP) Bulhari vôbec neveria oficiálnemu vyšetrovaniu tejto vraždy. Agentúra cituje Kristinu Petkovovú zo Sofie, podľa ktorej majú Bulhari "nulovú dôveru" k predstaviteľom krajiny. "Akékoľvek už budú výsledky vyšetrovania, ľudia im neuveria," povedala.
V Bulharsku silnejú hlasy žiadajúce, aby okolnosti Marinovovej úmrtia vyšetrovali nielen bulharské orgány, ale aj zahraniční experti z Európskej únie. "Chceme, aby boli súčasťou vyšetrovania aj nezávislí európski vyšetrovatelia, pretože sme presvedčení o tom, že bulharskí predstavitelia sú súčasťou zločineckej scény v tejto krajine," povedal v pondelok šéf investigatívnej webstránky Bivol.bg Assen Jordanov, ktorý s Marinovovou spolupracoval.
Jordanov nespochybňuje vyjadrenia bulharskej polície, podľa ktorej zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by Marinovovú zabili v súvislosti s jej novinárskou prácou. Pripomína však, že táto novinárka sa púšťala do tém, v ktorých sa iní novinári báli rýpať. Venovala sa predovšetkým podvodom pri využívaní eurofondov v Bulharsku.
Jej posledný článok sa týkal stavebných spoločností zapojených do projektov infraštruktúry financovaných z prostriedkov EÚ, ktoré mali pod palcom miestne úrady. Smerodajná pre vyšetrovanie Marinovovej vraždy by mohla byť aj jej posledná reportáž pre TVN, lokálnu televíznu stanicu v meste Ruse, ktorú táto novinárka vlastnila. Reportáž sa týkala okolností zatknutia rumunského novinára Attilu Bira a jeho bulharského kolegu Dimitara Stojanova zo spomínanej stránky Bivol.bg.
Oboch novinárov, ktorí dlhodobo pracujú na téme zneužívania európskych fondov bulharskými úradmi, zatkli v septembri za dramatických okolností na poli na juhozápadnom okraji bulharskej metropoly Sofia. Na toto miesto obaja prišli na základe tipu od ich informátora a našli tam veľa tašiek plných papierových dokumentov, z ktorých niektoré horeli, iné tleli, ale niektoré boli pomerne zachované.
Vzápätí k nim však pristúpili bulharskí policajti, nasadili im putá a odviezli ich na policajnú stanicu. Jediné vysvetlenie, ktoré novinárom poskytli, bolo to, že ich museli zatknúť za účelom ich identifikácie.
Vraždu bulharskej novinárky odsúdili aj viacerí zahraniční predstavitelia, na expresné a dôkladné vyšetrenie tohto prípadu vyzvalo v pondelok napríklad nemecké ministerstvo zahraničných vecí.
"Najprv Malta, potom Slovensko a teraz Bulharsko. Je neakceptovateľné, že v Európe vraždia stále ďalších novinárov, vyhlásil v pondelok europoslanec za nemeckých Zelených Sven Giegold, pričom narážal na vraždy maltskej investigatívnej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej, ktorú zabili v októbri minulého roku, a slovenského investigatívneho novinára Jána Kuciaka, ktorý prišiel o život spolu so svojou snúbenicou vo februári tohto roku.


Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres vyzval vlády vo svete, aby zabezpečili potrestanie zločinov voči novinárom, ako sú napríklad "príšerná vražda a znásilnenie" bulharskej reportérky Viktorije Marinovovej. Hovorca OSN Stéphane Dujarric v pondelok uviedol, že generálny tajomník je "veľmi znepokojený" vraždou investigatívnej novinárky a čaká na výsledky vyšetrovania jej vraždy. Marinovovú v sobotu v bulharskom meste Ruse surovo zbili, znásilnili a zavraždili a jej telo nechali ležať v parku pri Dunaji.
Dujarric sa počas tlačovej konferencie v sídle OSN v New Yorku vyjadril, že zaznamenali "veľmi znepokojujúci nárast sexuálneho a iného násilia zameraného najmä na novinárky". Guterres podľa neho tomuto trendu "venuje veľkú pozornosť". Na problém násilia páchaného na novinároch upozornil členské štáty OSN, a to súkromne aj verejne, dodal Dujarric.


©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.