28. 9. 2022

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS 

Russia decides against competing in Oscars this year - Lifestyle - SAMAA


Rusko sa rozhodlo, že tento rok do boja o filmových Oscarov nevyšle nijaký svoj film. Ako píše v tejto súvislosti agentúra AFP, zhoršujúce sa vzťahy Moskvy a Západu ovplyvnené hlavne vojnou na Ukrajine zasahujú j oblasť umenia a kultúry.
"Prezídium Ruskej filmovej akadémie sa rozhodlo v roku 2022 nenominovať na Oscarov (udeľovaných) americkou Akadémiou filmových umení a vied (AMPAS) nijaký národný film," uvádza sa v pondelkovom vyhlásení ruskej akadémie.
Šéf ruskej komisie, ktorá vyberá národného kandidáta na Oscara, Pavel Čuchraj, v utorok povedal, že v dôsledku tohto rozhodnutia, ktoré sa udialo "za jeho chrbtom", odstupuje z funkcie. "Vedenie Akadémie jednostranne rozhodlo, že na Oscarov nenominuje (žiaden) ruský film," napísal Čuchraj v liste oznamujúcom svoju rezignáciu.
Nemenovaný zdroj pre ruskú štátnu agentúru TASS uviedol, že na zozname ruských filmov, ktoré by mohli byť nominované na Oscarov, bolo celkovo 122 snímok.
Prokremeľský filmový režisér Nikita Michalkov, ktorý v roku 1994 získal Oscara za najlepší cudzojazyčný film "Unavení slnkom" o hrôzach Stalinovej diktatúry, v pondelok pre TASS konštatoval, že Rusko by tohtoročnou účasťou na Oscaroch nič nezískalo.
"Zdá sa mi, že výber filmu, ktorý bude reprezentovať Rusko v krajine (USA), ktorá v skutočnosti popiera existenciu Ruska, jednoducho nemá zmysel," povedal 76-ročný Michalkov. Namiesto účasti na Oscaroch navrhol vytvorenie ekvivalentnej filmovej ceny pre krajiny v eurázijskom regióne vrátane bývalých sovietskych republík v strednej Ázii a na Kaukaze.
Rusko získalo na Oscaroch cenu v kategórii najlepší cudzojazyčný film dovedna tri razy. Okrem Michalkova bol v roku 1968 ocenený režisér Sergej Bondarčuk za snímku Vojna a mier a v roku 1981 Vladimir Meňšov za film Moskva slzám neverí.
Udeľovanie 95. ročníka Oscarov za rok 2022 sa bude konať 12. marca budúceho roku. 

 

                       Facebook rebrands to Meta and adopts infinity loop logo

 

Spoločnosť Meta odhalila rozsiahlu dezinformačnú sieť s pôvodom v Rusku, ktorá sa snažila využiť stovky falošných účtov na sociálnych sieťach a desiatky falošných spravodajských webov na šírenie ruskej propagandy o invázii na Ukrajine. Spoločnosť to oznámila v utorok, informuje TASR na základe správy agentúry AP.
Meta, ktorá vlastní sociálne siete Facebook a Instagram, uviedla, že identifikovala a znemožnila predmetnú operáciu skôr, ako sa jej podarilo osloviť veľké publikum. Spoločnosť dodala, že išlo o najväčšie a najkomplexnejšie úsilie o šírenie ruskej propagandy od začiatku vojny na Ukrajine.
Daná operácia zahŕňala viac ako 60 webových stránok vytvorených tak, aby napodobňovali legitímne spravodajské weby vrátane britského denníka The Guardian a nemeckého týždenníka Der Spiegel. Namiesto skutočných správ uvádzaných týmito médiami však falošné stránky obsahovali odkazy na ruskú propagandu a dezinformácie o Ukrajine. Na šírenie propagandy medzi ľuďmi v Nemecku, Taliansku, Francúzsku, Spojenom kráľovstve a na Ukrajine bolo použitých viac ako 1600 falošných účtov na Facebooku, spresnila Meta.
David Agranovich, riaditeľ oddelenia pre elimináciu hrozieb spoločnosti Meta, povedal, že v niekoľkých prípadoch tieto dezinformácie šírili oficiálne facebookové stránky ruských veľvyslanectiev v Európe a Ázii.
Na aktivity dezinformačnej siete ako prví upozornili investigatívni reportéri v Nemecku. Meta na začiatku vyšetrovania zistila, že mnoho falošných účtov včas odstránili automatizované systémy Facebooku.
Vyšetrovatelia uviedli, že zodpovednosť za túto sieť nemôžu priamo pripísať ruskej vláde. Ako však poznamenal Agranovich, ruskí diplomati pri nej zohrali svoju rolu.
Od začiatku vojny na Ukrajine využíva Kremeľ dezinformácie a konšpiračné teórie v snahe oslabiť medzinárodnú podporu Ukrajine, píše AP. Ruské veľvyslanectvo vo Washingtone bezprostredne neodpovedalo na žiadosť o vyjadrenie k predmetnej udalosti.

Výskumníci spoločnosti Meta tiež odhalili oveľa menšiu sieť, ktorá vznikla v Číne a pokúšala sa šíriť rozdeľujúci politický obsah v Spojených štátoch. 

                       V užšom výbere na hostenie Eurovízie 2023 je sedem miest | Rádio Košice

Britské mestá Glasgow alebo Liverpool budú hostiť budúcoročnú pesničkovú súťaž Eurovízie. Doterajší výber siedmich miest sa zúžil v nedeľu na dve a v tom úspešnejšom sa súťažiť na budúci rok v máji. TASR informuje podľa správy BBC.
Podľa organizátorov mali obe mestá "celkovo najsilnejšiu ponuku", pričom arény pre súťaž stoja na brehu rieky. Konečné rozhodnutie bude oznámené "v priebehu najbližších týždňov", dodala BBC.
Spojené kráľovstvo bolo vybrané ako hostiteľ súťaže po tom, ako organizátori rozhodli, že ju nemôže usporiadať tohtoročný víťaz - Ukrajina - pre prebiehajúcu vojnu s Ruskom. Britský spevák Sam Ryder obsadil v talianskom Turíne umiestnil na druhom mieste.
V ostro sledovanom výberovom procese prejavilo záujem o usporiadanie prehliadky 20 britských miest, z nich sa počet zúžil na sedem. Víťazné mesto priláka tisíce návštevníkov a pozornosť približne 160 miliónov televíznych divákov na celom svete.
Pesničková súťaž Eurovízie, všeobecne považovaná za gýčové kultúrne podujatie, sa koná od roku 1956. Jej najznámejším víťazom bola v roku 1974 švédska skupina ABBA, ktorá sa neskôr stala jednou z najúspešnejších formácií na svete.
                 

Copyright  © TASR 2022

               Peter de Vries: Polish suspect arrested in Dutch reporter′s slaying | News  | DW | 26.09.2022

Poľské úrady zatkli 30-ročného muža podozrivého z účasti na vražde známeho holandského investigatívneho novinára Petera R. de Vriesa. V pondelok to oznámili holandskí prokurátori s tým, že Poliaka, ktorý v čase incidentu údajne žil v Rotterdame, zatkli pre podozrenie z napomáhania pri príprave útoku. Holandské úrady požiadali o vydanie muža, ktorého identitu nezverejnili, do Holandska
Šesťdesiatštyriročného De Vriesa, ktorý bol známy predovšetkým pre svoje nebojácne príspevky o holandskom podsvetí, postrelili v Amsterdame vlani 6. júla po tom, ako sa zúčastnil na pravidelnej televíznej šou. Deväť dní nato zomrel. Jeho vražda šokovala Holandsko.
Krátko po streľbe pri Haagu zatkli dvoch mužov, ktorí čelia procesu za vraždu. Jeden z nich je údajný únikový vodič Poliak Kamil E. Prokurátori pre nich žiadajú doživotie. Ďalšieho Poliaka zatkli v júli pre podozrenie z riadenia tých, čo vykonali novinárovu vraždu. V ten istý deň zatkli ešte dvoch podozrivých v Španielsku a Curacau.

©2022 Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.