3. 9. 2022

Súkromní vysielatelia nesúhlasia s návrhom na platenie osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach

 Súkromní vysielatelia nesúhlasia s návrhom na platenie 

 Asociácia rádií Slovenska

home - Asociácia televíznych vysielateľov Slovenska

osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach

 

Súkromní vysielatelia nesúhlasia s Vetrákovým návrhom na platenie osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach. Návrh podľa nich nemá racionálne opodstatnenie a, podobne ako v Maďarsku, by vytvoril tlak na médiá, ktoré nie sú pod kontrolou politickou kontrolou. Poslanec Národnej rady SR Milan Vetrák (OĽaNO) predložil do parlamentu návrh, na lktorého základe by niektorí súkromní vysielatelia museli hradiť osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. Pritom však už platia tak daň z príjmu právnických osôb, ako aj dvojpercentný príspevok z celkového príjmu z reklamy a telenákupu, ktorý odvádzajú do audiovizuálneho fondu. Odvod by sa mal dotknúť tých médií, ktorých výsledok hospodárenia prekročí istú hranicu. V spoločnej tlačovej správe to uvádzajú Asociácia televíznych vysielateľov Slovenska (ATVS) a Asociácia rádií Slovenska (ARS).

Návrh Vetráka by súkromných vysielateľov zaradil medzi regulované subjekty, ktoré by museli hradiť osobitný odvod. Ako ale upozornil predseda predstavenstva ATVS a generálny riaditeľ TV JOJ Marcel Grega, súkromní vysielatelia nie sú klasickými regulovanými subjektmi. Podľa neho si tiež predkladateľ novelizácie zákona umelo vyberá tie médiá, na ktoré by sa platenie odvodu vzťahovalo. „V už tak volatilnom a rizikovom podnikaní predkladateľ otvorene vytláča domácich vysielateľov z mediálneho prostredia a návalom nových daní drasticky znižuje jeho atraktivitu pre investorov. Výsledkom bude obmedzenie plurality vysielania, uprednostnenie cudzích subjektov v oblasti médií, a štátneho vysielateľa, podliehajúceho politickej moci,“ povedal Grega.

Návrh tiež podľa neho vychádza zo staršej úpravy regulácie vysielania, ktorá už nie je platná. Považuje ho za vecne a technicky nezvládnutý. Problematická je podľa Gregu aj sugescia, že médiá pôsobia v akejsi regulovanej bubline. Naopak, ich trh označuje za extrémne konkurenčný. „Regulácia našich aktivít vychádza primárne z titulu ochrany maloletých. Podobnú reguláciu pri ochrane maloletých majú pri predaji svojich produktov napríklad aj pohostinstvá, vlastne takmer v každom podnikaní je nejaká veková vhodnosť, ktorá sa tak či onak reguluje,“ uviedol Grega.

Generálny riaditeľ TV Markíza Matthias Settele doplnil, že súkromní vysielatelia nedisponujú žiadnym monopolom na trhu. Autorizáciu na vysielanie môže podľa neho získať každý subjekt a na Slovensku môžu vysielať i subjekty, ktoré majú licenciu z iného štátu Európskej únie. Konkurenciu v súčastnosti vytvárajú aj streamovacie služby či audiovizuálne mediálne služby na požiadanie, ktoré nemajú a nepotrebujú slovenské autorizácie a registrácie.

„Takýto návrh považujeme za pokus vyvinúť tlak na slobodné súkromné médiá zo strany politikov – podobne, ako sa stalo v Maďarsku. Slovenský mediálny trh je silne konkurenčný, pričom autorizácia na televízne či rozhlasové vysielanie negarantuje žiaden osobitný príjem a nezakladá ani žiadne osobitné postavenie vysielateľa. Navyše, ako televízni vysielatelia už teraz platíme dve percentá z príjmov z reklamy do Audiovizuálneho fondu nad rámec bežných daní,“ vyjadril sa Settele. Doplnil, že nie jasné, prečo sa štát takto usiluje znevýhodniť súkromných vysielateľov oproti zahraničnej konkurencii, keď takto získa pomerne zanedbateľnú sumu.

„Ide o nesystémový a diskriminačný návrh. Zasahuje len časť mediálneho trhu. Netýka sa rozhlasových služieb RTVS, novín, billboardov a ani online platforiem. Zasahuje len istú časť súkromných vysielateľov. Štátnemu rozpočtu tento návrh nijako nepomôže, istotou však je, že v prípade schválenia poškodí časť slovenských médií,“ zhodnotil návrh prezident ARS a riaditeľ rádií Rádio Expres, Europa 2 a Melody Ivan Antala. Práve tieto rádiá, ktoré spadajú pod Bauer Media Audio Slovakia, by museli predmetný odvod oplatiť, keďže by sa mal vzťahovať na tie médiá, ktorých výsledok hospodárenia dosiahol istú hranicu. Antala tiež dodal, že ARS by skôr ocenila, keby sa vládni predstavitelia venovali skôr riešeniu nárastu cien energií. Tie podľa neho nezasahujú len domácnosti, ale i vysielateľov. Týka sa to najmä menších regionálnych rádií, ktoré ekonomicky zasiahla už pandémia a aktuálne nevedia, ako budú fungovať pri rastúcich cenách energií.

Vysielatelia tiež pripomenuli, že politici sľúbili posilňovať ochranu novinárov a vytvárať prostredie pre efektívne fungovanie slobodných a nezávislých médií, no namiesto toto prinášajú legislatívnu úpravu, ktorá by mohla uškodiť časti súkromných médií. Dodali tiež, že vládni predstavitelia by mali splniť svoje sľuby médiám a Európskej únii, vo vzťahu k regulačnému prostrediu v SR.

Vetrák predložil do NR SR novelu zákona, na základe ktorej by sa mal zvýšiť osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. Zároveň by sa mal aj rozšíriť rozsah regulovaných subjektov, medzi inými aj o subjekty pôsobiace v oblasti vysielania a retransmisie vykonávanej na základe licencie udelenej Radou pre vysielanie a retransmisiu. Odvod sa vypočítava z výsledku hospodárenia spoločnosti, ktorý vykáže v účtovnej závierke.

Zdroj: SITA