3. 10. 2022

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS 

Say Goodbye to Google Translate for Websites | Argo Translation


Americká spoločnosť Google prestala poskytovať na území pevninskej Číny svoju službu Google Translate. Išlo o jednu z mála ešte dostupných služieb Googlu v tejto krajine, kde je väčšina západných sociálnych sietí zablokovaná. TASR správu prevzala v pondelok z agentúry AP.
Aplikácia a webová stránka Google Translate aktuálne zobrazuje všeobecný vyhľadávací panel a odkaz, ktorý presmeruje čínskych používateľov na svoju stránku v Hongkongu, ktorá je na pevnine zablokovaná.
Podľa príspevkov na čínskych sociálnych sieťach používatelia hlásili, že prístup k službe už nemajú od soboty. Pre čínskych užívateľov takisto nefunguje funkcia prekladu zabudovaná do prehliadača Google Chrome.
Americká technologická firma Google má s Čínou napäté vzťahy. V roku 2010 stiahla svoj vyhľadávací nástroj z čínskeho trhu po tom, čo sa prestala riadiť pravidlami cenzúry tamojšej vlády. Čína sa neskôr rozhodla zablokovať ďalšie služby Google, ako napríklad GMail a Google Maps.
Medzi zakázané internetové stránky patria v Číne aj weby sociálnych sietí Facebook či Twitter. Čínske platformy musia dodržiavať prísne pravidlá a cenzurovať kľúčové slová a témy, ktoré úrady považujú za politicky citlivé, približuje AP.

                  Xenija Sobčaková – Wikipedie

Prominentná ruská novinárka Xenija Sobčaková čelí policajnému vyšetrovaniu za článok, v ktorom podľa polície šíri nepravdivé informácie o štátnych orgánoch. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na ruskú agentúru TASS.
Ruská polícia začala vyšetrovať Sobčakovú za jej článok, v ktorom sa zaoberala štátnym financovaním festivalov. Polícia pritom už predtým začala trestné konanie za ohovoránie v súvislosti s tvrdeniami ruského režiséra Vitalija Manského, ktorý v rozhovore pre Sobčakovej kanál na platforme YouTube uviedol, že na Moskovskom medzinárodnom filmovom festivale, "sa rozkráda prinajmenšom 85 percent rozpočtu". V tomto prípade pritom bola Sobčaková už vypovedať, píše TASS.
Vyšetrovanie Sobčakovej bolo začaté na základe zákona, podľa ktorého tejto ruskej novinárke a bývalej prezidentskej kanditátke hrozia až tri roky väzenia v prípade uznania viny.
Sobčaková (40) ani jej zástupcovia bezprostredne nereagovali na žiadosť agentúry Reuters o komentár k článku TASS-u.
Sobčakovej sa zatiaľ darilo vyhýbať sa trestnému stíhaniu, aj keď v minulosti už mala problémy s úradmi v súvislosti so šírením "propagandy LGBT" a vyhláseniami, že Krymský polostrovov je aj po ruskej anexii z roku 2014 stále ukrajinský, pripomína Reuters.
Rusko stále častejšie zasahuje proti práci nezávislých médií a úrady vedú vyšetrovanie proti viacerým ruským novinárom pre šírenie nepravdivých správ o tzv. špeciálnej vojenskej operácii.
Xenija Sobčaková je dcérou zosnulého bývalého starostu Petrohradu Anatolija Sobčaka, ktorý bol blízkym spolupracovníkom ruského prezident Vladimira Putina. Sobčaková má na platforme YouTube kanál, ktorý má vyše tri milióny odberateľov. Okrem toho riadi aj populárny účet na sociálnej sieti Telegram, kde pravidelne zverejňuje texty kritizujúce ruskú mobilizáciu, vysvetľuje Reuters. Sobčaková kandidovala v roku 2017 aj v prezidentských voľbách.

      

 

Copyright  © TASR 2022

                                                        Institute for the Study of War - Wikipedia


Ruský neúspech a strata mesta Lyman v Doneckej oblasti v kombinácii so zlyhaním Moskvy pri efektívnej čiastočnej mobilizácii „zásadne mení ruský informačný priestor“, ktorý sa výrazne odklonil od naratívov Kremľa. V najnovšej aktualizácii to tvrdí americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).
Experti zdôrazňujú, že Kremľom sponzorované médiá a ruskí vojenskí blogeri kritizujú byrokratické zlyhania čiastočnej mobilizácie a pripisujú prehru pri meste Lyman a v Charkivskej oblasti zlyhaniam ruskej armády pri zásobovaní a posilňovaní ruských síl v severnej časti Donbasu.
Niektorí hostia vo výrazne „zostrihaných“ programoch kremeľskej televízie, ktoré vysielali 1. októbra, dokonca kritizovali rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina anektovať štyri ukrajinské oblasti pred zabezpečením ich administratívnych hraníc alebo dokonca frontovej línie, pričom vyjadrili pochybnosti o schopnosti Ruska niekedy obsadiť celé tieto územia.
Kremeľskí propagandisti už neskrývajú sklamanie z vykonania čiastočnej mobilizácie, často diskutujú o nelegálnej mobilizácii niektorých mužov a upozorňujú na problémy ako alkoholizmus medzi novomobilizovanými silami. Niektorí v priamom televíznom prenose vyjadrili obavy, že mobilizácia nevygeneruje silu potrebnú na opätovné získanie iniciatívy na bojisku, vzhľadom na nízku kvalitu ruských záloh.

 

©2022 Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.