MEDIA NEWS
v piatok zahynul novinár tlačovej agentúry Reuters a šesť ďalších utrpelo zranenia pri izraelskom ostreľovaní juhu Libanonu. Informovali o tom aj tlačové agentúry DPA a AFP.
"S hlbokým zármutkom sme prijali správu, že náš videoreportér Issám Abdalláh bol zabitý," uviedol hovorca Reutersu. Zranení sú aj dvaja ďalší žurnalisti tejto agentúry, Sáir Súdání a Máhir Názih.
Televízia al-Džazíra so sídlom v katarskej Dauhe potvrdila, že medzi zranenými sú aj jej reportérka Carmen Džúchadárová a kameraman Alí Brachjá. Izraelský delostrelecký granát zranil aj ďalších dvoch novinárov francúzskej tlačovej agentúry AFP.
K ostreľovaniu došlo v dedine aš-Šaab v južnom Libanone pri izraelských hraniciach, kde sa nachádzala skupina novinárov z rôznych médií. Na tejto hranici sa navzájom ostreľuje izraelská armáda a libanonské hnutie Hizballáh, ktoré podporuje palestínske militantné hnutie Hamas.
Krátko po ostreľovaní Hizballáh v oznámení napísal, že "islamský odpor v reakcii na izraelské útoky na oblasť s množstvom juholibanonských miest použil tie správne zbrane a presne zasiahol izraelské ciele Al-Abad, Miskvam a Ramieh".
Protimonopolný úrad (PMÚ) SR prešetruje, či mu mala byť oznámená koncentrácia, ktorá vznikla odkúpením takmer celého portfólia spoločnosti FPD Media firmou News and Media Holding (NMS). V súvislosti s medializovanými informáciami o kúpe denníka Nový Čas spoločnosťou NMS o tom informovala hovorkyňa PMÚ Adriana Oľšavská.
Úrad podľa nej skúma tiež to, či pred transakciou nedošlo k úkonom, ktorých cieľom by bolo obídenie notifikačnej povinnosti. "Kým v SR je jediným kritériom na oznamovanie koncentrácií obrat, vo viacerých krajinách EÚ sa tieto kritériá upravujú. Zatiaľ sa však nenašlo univerzálne akceptované riešenie," doplnila Oľšavská.
Do portfólia mediálneho domu NMH bude patriť aj denník Nový Čas a portál cas.sk. Akvizícia vyplýva z kúpy doterajšieho vydavateľa denníka a webu, spoločnosti FPD Media. Transakciu, bez spresnenia kúpnej ceny, potvrdili v stredu (11.10.) obe spoločnosti. Informovali tiež o tom, že vzhľadom na veľkosť obratových kritérií nepodlieha oznámeniu PMÚ.
Austrálska komisárka pre elektronickú bezpečnosť Julie Inman Grantová v pondelok udelila sociálnej sieti X (predtým Twitter) pokutu 610.500 austrálskych dolárov (366.000 eur). Dôvodom je nedostatočné preukázanie krokov proti príspevkom obsahujúcim sexuálne zneužívanie detí, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
Inman Grantová súčasnú spoločnosť multimiliardára Elona Muska kritizovala za "prázdne reči", sama v minulosti pre Twitter pracovala. Za nedostatočné plnenie si povinností v boji proti obsahu zobrazujúcemu zneužívanie detí kritizovala aj spoločnosť Google.
Elon Musk od prebratia Twitteru a premenovania na X celosvetovo znížil počet zamestnancov o vyše 80 percent. Mnohí z prepustených pracovali ako kontrola obsahu a zodpovedali za likvidáciu problematického obsahu.
Podľa Inman Grantovej z 90 na 75 percent kleslo aj proaktívne vyhľadávanie príspevkov s obsahom sexuálneho zneužívania detí počas troch mesiacov od prebratia spoločnosti.
"Twitter/X verejne vyhlasuje, že boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí je pre spoločnosť najvyššou prioritou, no nemôžeme dopustiť, aby to boli iba prázdne reči. Potrebujeme vidieť, že slová podporujú skutky," vyhlásila Inman Grantová.
Vo februári vyzvala najväčšie online platformy, aby preukázali opatrenia na boj proti extrémnemu obsahu. Neuspokojivé odpovede od X a Google boli spôsobené obavami spoločností z reakcie verejnosti alebo nedostatočnými systémami.
Agentúra AFP požiadala obe spoločnosti o reakciu. Platforma X reagovala e-mailom: "Momentálne sme zaneprázdnení, skúste to neskôr". Google v reakcii uviedol, že vyvinul technológie na detekciu, nahlasovanie a odstraňovanie materiálov zobrazujúcich sexuálne zneužívanie detí.
Jedenásť palestínskych novinárov zahynulo a ďalších dvadsať utrpelo zranenia pri odvetných útokoch Izraelu na pásmo Gazy. Uviedla to v pondelok únia palestínskych novinárov, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
Izraelská armáda leteckými útokmi reagovala na bezprecedentný útok palestínskeho hnutia Hamas. V sobotu 7. októbra z pásma Gazy na Izrael odpálil tisíce rakiet a stovky jeho bojovníkov prekonali zátarasy na hraniciach. V dôsledku útokov zahynulo v Izraeli už vyše 1400 ľudí. Izrael v reakcii na útok prerušil dodávky potravín, elektriny aj vody zo svojho územia do pásma Gazy. Pri odvetných útokoch na pásmo Gazy zahynulo podľa pondelkových údajov tamojšieho ministerstva zdravotníctva 2750 ľudí.
Izraelská armáda v pondelok uviedla, že hnutie Hamas a ďalší palestínski militanti zadržiavajú v pásme Gazy 199 rukojemníkov.
Český prezident Petr Pavel má nového hovorcu. Stal sa ním manažér, bývalý novinár a diplomat Vít Kolář. Na Pražskom hrade bude pôsobiť od novembra. Spravodajkyňu TASR o tom v pondelok informovala Kancelária prezidenta republiky (KPR).
Kolář podľa KPR uspel vo výberovom konaní, v ktorom oslovili piatich uchádzačov. Bude hovorcom a zároveň šéfom komunikačného odboru KPR.
"Napriek tomu, že mám s podobnou prácou skúsenosť, z novej úlohy mám veľký rešpekt. Práca pre prezidenta je spojená s mimoriadnou zodpovednosťou," povedal Kolář, ktorý pred mesiacom odišiel z Českej televízie. V ostatných rokoch tam viedol divíziu korporátnych vzťahov, komunikácie a obchodu.
Kolář do ČT nastúpil v roku 1998, pôsobil v ekonomickej a zahraničnej redakcii. Od roku 2002 bol hovorcom ministerstva zahraničných vecí, potom riaditeľom komunikačného odboru. Neskôr sa stal generálnym konzulom v Austrálii a na Novom Zélande. V roku 2010 sa vrátil na pozíciu riaditeľa tlačového odboru rezortu diplomacie. V roku 2013 nastúpil do kancelárie generálneho riaditeľa ČT.
Pavlovou hovorkyňou bola od jeho nástupu do funkcie Markéta Řeháková, ktorá s ním spolupracovala už počas prezidentskej kampane. Okrem pozície hovorkyne zastávala aj post riaditeľky odboru komunikácie, na ktorom pre "vysoké pracovné vyťaženie" prestala pôsobiť začiatkom septembra a zostala len hovorkyňou. Približne po mesiaci oznámila, že z prezidentskej kancelárie odchádza úplne.
Okrem nej na Pražskom hrade začiatkom septembra skončila aj niekdajšia riaditeľka kabinetu Linda Jozwiak Kopecká, ktorá bola Pavlovou pravou rukou počas kampane. Odchod z KPR do konca roka už oznámil aj šéf poradcov Tomáš Richter, ktorý Pavlovi počas predvolebnej kampane zaisťoval financovanie.
Úspešný zásah americkej spoločnosti Netflix proti zdieľaniu prístupových hesiel, ktorý pravdepodobne zvýšil počet jej predplatiteľov v 3. štvrťroku, pripravil pôdu na zvýšenie cien. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Netflix doteraz odolával tomu, aby sa pridal k rivalom ako Walt Disney pri zvyšovaní cien za služby bez reklám. Namiesto toho obmedzil zdieľanie hesiel mimo domácností.
V médiách sa začiatkom októbra objavili správy, že Netflix by mohol po skončení štrajku hollywoodskych hercov zvýšiť ceny. Netflix štrajk dobre zvládol vďaka väčšej prítomnosti na trhoch v zahraničí a silnému obsahu.
Po pomalom štarte reklamného plánu analytici očakávajú, že Netflix v nadchádzajúcich mesiacoch zvýši ceny svojich služieb bez reklám. Väčšina klientov, ktorí sa prihlásili na odber Netflixu po zásahu proti zdieľaniu hesiel, sa zatiaľ rozhodla pre ponuku bez reklám. Štandardný prístup s reklamami stojí 6,99 USD (6,63 eura) mesačne, zatiaľ čo ceny bez reklám sa začínajú na 15,49 USD.
"Pomocou tejto taktiky Netflix na budúci rok pravdepodobne zdvojnásobí svoju sledovanosť podporovanú reklamami," domnieva sa analytik Insider Intelligence Ross Benes. Reklamy pomáhajú priniesť vyššie príjmy a experti očakávajú, že Netflix bude časom zavádzať viac reklám a dobehne tak konkurentov.
Experti odhadujú, že reklamy priniesli v 3. štvrťroku do konca septembra Netflixu tržby vo výške približne 188,1 milióna USD, pričom spoločnosti pribudlo 2,8 milióna predplatiteľov.
Celkovo Wall Street predpovedá, že Netflix zaznamenal v uplynulom kvartáli najsilnejší štvrťročný prírastok predplatiteľov v tomto roku. A jeho tržby v 3. štvrťroku pravdepodobne vzrástli o 7,7 % na 8,54 miliardy USD, najviac za päť kvartálov.
(1 EUR = 1,0538 USD)
Copyright © TASR 2023
Predstavitelia Európskej únie podľa jej slov už pred voľbami varovali, že predčasné voľby na Slovensku budú testom toho, nakoľko sú európske voľby zraniteľné voči masovým manipuláciám v online priestore, do ktorých Rusko investuje milióny eur. Dokonca aj americkí senátori vyzvali sociálne médiá, aby lepšie chránili voľby v kontexte podozrení, že Rusko sponzoruje kampane na ovplyvňovanie slovenských volieb. Dva týždne pred otvorením volebných miestností sa predstavitelia EÚ a Slovenska stretli so spoločnosťami Alphabet, Meta a TikTok, aby prediskutovali, aké úsilie vyvíjajú sociálne siete v súvislosti s voľbami. „Hoci úradníci považovali tieto stretnutia za „konštruktívne“, nie je jasné, k akým opatreniam sa platformy zaviazali.
„Nedostatok konkrétnych záväzkov bol sklamaním,“ píše Bukovská. Dodala, že na Slovensku boli najväčšími šíriteľmi dezinformácií práve politici, a nie ruskí trollovia či webové stránky s konšpiračnými teóriami. Moderovanie dezinformácií by teda muselo znamenať kontrolu faktov, čo by bolo z hľadiska slobody prejavu veľmi problematické.
Na Slovensku sa horúcou témou predvolebnej kampane stala migračná kríza. Šéf Smeru-SD v predvolebnom období zverejnil na svojich účtoch na Facebooku a YouTube niekoľko problematických videí. V niektorých príspevkoch nahraných pred utečeneckými a migračnými centrami používal xenofóbne výrazy a tvrdil, že migranti sa na Slovensko dostali kvôli jeho oponentom v rámci operácií financovaných Georgeom Sorosom, píše Euractiv. Hoci v dôsledku týchto príspevkov nedošlo k žiadnym prípadom násilia voči migrantom, Ficove vyjadrenia rýchlo prevzali dezinformačné siete, ktoré migrantov bežne označujú za zločincov. Facebook a YouTube neodstránili ani jeden z týchto príspevkov. Pravdepodobne dospeli k záveru, že keďže neviedli k násiliu, obsah by mal zostať zverejnený.
„Tým, ktorí ich nahlásili, však neposkytli žiadne vysvetlenie, aké kritériá sa použili na posúdenie možného nebezpečenstva, že príspevky povedú k skutočnému násiliu. Niekoľko Ficových príspevkov na Facebooku v súčasnosti čaká na ich postúpenie Radou pre dohľad, teda orgánom, ktorý skúma rozhodnutia o moderovaní obsahu Facebooku a Instagramu,“ uviedla Bukovská. Rada by podľa nej mohla usmerniť spoločnosť Meta pri uplatňovaní existujúcich medzinárodných noriem týkajúcich sa podnecovania k násiliu, diskriminácie a nenávistných politických prejavov.
Európska únia (EÚ) začala vyšetrovanie sociálnej siete X s cieľom zistiť, či porušila zákon o digitálnych službách (DSA), keď nechala šíriť grafický nelegálny obsah a dezinformácie súvisiace s palestínskym militantným hnutím Hamas a jeho útokom na Izrael. Ako informuje web Politico, Európska komisia poslala spoločnosti miliardára Elona Muska predtým známej ako Twitter formálnu žiadosť o informácie o tom, ako na platforme narába s problematickým obsahom.
Žiadosť je predbežný krok k začatiu formálneho vyšetrovania, ktoré by mohlo viesť k uloženiu pokút v celkovej výške až 6 percent z celosvetových príjmov spoločnosti. Je to prvýkrát, čo eurokomisia urobila tento krok.
X má do 18. októbra vysvetliť svoju krízovú reakciu na online teroristickú propagandu a iný násilný a falošný obsah súvisiaci s útokmi Hamasu na izraelské komunity. Do 31. októbra potom musí poskytnúť podrobnosti o ďalších otázkach moderovania obsahu, ktoré nastolila EÚ. Vtedy sa Komisia rozhodne, či otvorí formálne konanie voči X.
Predstavitelia Únie skúmajú, či politika a postupy populárnej siete dodržiava DSA, ktorý vstúpil do platnosti tento rok a slúži ako blokový súbor pravidiel na riešenie teroristického, nezákonného a falošného obsahu na sociálnych médiách. Tiež sa venujú tomu, ako spoločnosť riešila sťažnosti a ako identifikovala a prijala opatrenia na obmedzenie hlavných rizík, ako je šírenie nezákonného obsahu a dezinformácií.
Eurokomisár pre vnútorný trh Thierry Breton v súvislosti s útokom napísal listy aj šéfom platforiem Facebook, Instagram a TikTok.
Austrálska Komisia eSafety, ktorá dozerá na online bezpečnosť, v pondelok oznámila, že sociálnej sieti X, predtým známej ako Twitter, uložila pokutu 610 500 austrálskych dolárov. Dôvodom je to, že sieť X úplne nevysvetlila, ako rieši problém obsahu súvisiaceho so sexuálnym zneužívaním detí.
Austrálska Komisia eSafety totiž začiatkom tohto roka v rámci právneho upozornenia na transparentnosť požiadala sieť X a ďalšie platformy o odpovede na otázky, čo robia v rámci boja proti problému sexuálneho zneužívania detí, sexuálneho vydierania a živého streamovania sexuálneho zneužívania detí. Šéfka austrálskej Komisie eSafety Julie Inmanová Grantová uviedla, že firmy X a Google komisii nevyhoveli dostatočne, pretože na viacero otázok adekvátne neodpovedali.
Platforma X podľa Inmanovej Grantovej dostala pokutu preto, že neposkytla napríklad odpoveď na otázku, koľko zamestnancov zostalo v tíme dôvery a bezpečnosti po tom, ako Twitter prevzal Elon Musk a premenoval ho na X. Spoločnosť Google pokutu nedostala, ale komisia jej doručila formálne varovanie preto, že na konkrétne otázky poskytla len „všeobecné odpovede".
Sociálna sieť LinkedIn v pondelok uviedla, že prepúšťa stovky zamestnancov, čo predstavuje približne 3 % jej pracovnej sily. Kariérna sieť vlastnená spoločnosťou Microsoft zruší približne 668 pozícií v rámci svojich inžinierskych, produktových, talentových a finančných tímov.
Zrušenie týchto pracovných miest nasleduje po tom, ako LinkedIn v máji prepustil ďalších viac ako 700 pracovníkov, a taktiež po tom, ako sa materská spoločnosť Microsoft v tomto roku rozlúčila s tisíckami ďalších zamestnancov.
Sieť so sídlom v Sunnyvale v Kalifornii zarába peniaze z reklám na platforme, ako aj od používateľov, ktorí platia za predplatné prémiových funkcií. LinkedIn uvádza, že v súčasnosti má približne 19 500 zamestnancov.
LinkedIn tvrdí, že neustále rastie a jeho ročné tržby vo fiškálnom roku, ktorý sa skončil v júni, po prvý raz prekročili 15 miliárd dolárov.
SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Copyright © ČTK 2023
Zdroj: ČT24
