Bývalý redaktor televízie Markíza Erik Tomáš sa stal hovorcom nového ministra vnútra Roberta Kaliňáka bude Erik Tomáš. Presne ten, ktorý mal v novom denníku spoločnosti 7 Plus mať jednu z vedúcich funkcií . Na pripomenutie : Približne mesiac po svojom nástupe pripravilo nové vedenia TV Markíza reorganizáciu redakcie spravodajstva. V marci sa vedenie Centra spravodajstva a publicistiky dohodlo so siedmimi pracovníkmi redakcie spravodajstva o odchode z TV Markíza dohodou. Išlo aj o Erika Tomáša . Erik Tomáš určite nepatril mezi výkvet slovenskej žurnalistiky, najviac však vadil ľuďom z časopisu týždeň *. Príznačné bolo , že časopis týždeň o prepustených Kuišová, Gogová, Tomáš vedel vopred. Možno sa dočkáme takejto scénky : Boris Ažaltovič tvrdí , že Erik Tomáš mu neodpovedal na tri krát položenú tú istú otázku. / Boris Ažaltovič : Spýtali sme sa hovorcu, ako reaguje ministerstvo na posledné výroky ministra Kaliňáka. Tomáš : Na túto otázku nebudem odpovedať. Boris Ažaltovič : Spýtali sme sa teda druhý raz. Tomáš: : Na túto otázku nebudem odpovedať. Boris Ažaltovič : Neuspeli sme ani tretí krát. Tomáš : Už som vám povedal, že nebudem odpovedať, pán Ažaltovič . Ozaj, na ktorom ministerstve skončí Alenu Kuišová a Alexandra Gogová ešte nevieme. Miriam Źiakovú má v portfóliu STV.
* „Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené,“ hlásila minulý týždeň televízia Markíza. Veta z ústavy, ktorá je sladkým ovocím Novembra 1989, bola použitá v spore s ministrom vnútra, pretože odmietol odpovedať na otázku spravodajcu Tomáša. Pred onou vetou mohol národ vidieť vážne tváre moderátorov, ustarostených o osud slobody, po nich burcujúcu reportáž o politikovi, ktorý si nectí základné pravidlá demokratickej spoločnosti, potom slová manažmentu o slušnosti a napokon výzvu všetkých premiérovi, aby s tým niečo urobil. Vynikajúce – komerčná televízia sa obáva o slobodu slova a širokú verejnosť preto učí, na akom článku ústavy je táto sloboda založená. Čo viac si možno 15 rokov po Novembri želať? Len trochu poctivosti. Možno sa už zabudlo, že Markíza vznikla s podporou mečiarovskej garnitúry, čo bolo popretie slobody ako takej. Zabudlo sa, že keď sa potom od Mečiara účelovo odvrátila, začala kriviť pravdu v prospech opozície. A už si zrejme nik nepamätá, ako sa vtedy Markíza vlastnou vinou sporila s jednou mafiou, a privolala si preto na svoju ochranu druhú. Z pamäti vypadlo aj to, ako táto televízia vyrobila spolok karieristov pod značkou SOP, ako preto jej redaktori poslušne chodili na mítingy, ktoré im boli nadiktované, a ako potom zrodili prezidenta, ktorého spôsoby tu celých päť rokov kazili vkus. Čas to všetko milosrdne prikryl. Ale zasa na všetko sa nezabudlo. Nie je to ešte tak dávno, čo sa redaktori tejto televízie aktívne podieľali na brutálnej hre, ktorej koncom malo byť obvinenie ministerstva vnútra z nelegálneho odpočúvania. Toho ministerstva, ktoré drží Spišiaka a dalo slobodu vyšetrovateľom, takže začalo byť pre mnohých aj v koalícii nepríjemné. Bolo to ako vystrihnuté z komunistickej žurnalistiky – masové médium, v ňom šikovne pospájané účelové lži a polopravdy, širšie koordinovaná kampaň, využitie ľudí z tajnej služby, a redaktori, ktorých tváre predstierali hľadanie pravdy. Verejnosť bola vtedy nalomená, hra sa takmer podarila. Ale iba takmer. Nakoniec predsa len vyšlo najavo, že slobodu neohrozovalo ministerstvo vnútra, ale ohrdnutí agenti a minister hospodárstva. A ešte poslušní redaktori Markízy. Ale nevyšlo to najavo ľahko – národ sa musel učiť, kto všetko môže odpočúvať, ako ten systém funguje, a ako sa dá zneužiť. Toto je „vina“ Borisa Ažaltoviča. Dnes ho za to ktosi ide obžalovať aMarkíza na to opäť vytvára propagandistický dym. Bez uvedenia kontextu, a bez štipky hanby za kauzu, ktorú pomáhala živiť. Ten pohľad bol tragický – Erik Tomáš, používaný v Markíze na najšpinavšiu prácu, vravel do mikrofónu s nevinným výrazom v tvári čosi o dobrých spôsoboch... „Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené,“ píše sa v ústave. Je naozaj skvelé, že žijeme v štáte, kde toto platí. Je však hanebné, ak sa sloboda chápe ako právo na manipuláciu. Neodpovedať Erikovi Tomášovi nie je nedemokratické, ale slušné.
editorial.týždeň- štefan hríb
