Manželka speváka Ozzyho Osbournea Sharon Osbourne prezradila, ako reagovala na kritiku svojich neprajníkov. Nechala im poslať luxusne zabalenú škatuľku od šperkov s nečakaným darčekom - exkrementmi. "Robila som to príšerne dlho. Asi som sa na tom bavila," povedala 54-ročná v rozhovore pre dnešné číslo britského denníka The Guardian. Osbourne, ktorá spolu so svojím manželom a deťmi účinkovala v reality show stanice MTV The Osbournes, prezradila, že naposledy sa takýmto spôsobom "odvďačila" pred niekoľkými rokmi recenzentovi jedných amerických novín. "Bolo to pred 4 rokmi, keď vyšiel prvý posudok na šou The Osbournes," nechala sa počuť, avšak neuviedla názov novín. Novinár mal nemiestne poznámky na jej dve deti - dcéru Kelly a syna Jacka. Poslala mu zabalenú škatuľku šperku od Tiffanyho s výkalmi a lístkom, v ktorom stálo - "Počula som, že trpíte poruchou stravovania. Zjedzte toto."
Po vyše 25 rokoch anonymity bude iránsky fotograf, ktorému sa podarilo zachytiť popravu, za čo získal Pulitzerovu cenu formálne uznaný za víťaza prestížnej novinárskej ceny. Identitu Jahangira Razmiho starostlivo celé roky držali v utajení. Minulý víkend sa ju však podarilo odhaliť americkému denníku The Wall Street Journal. Za strhujúcu snímku tak získa 10-tisíc dolárov a pozvánku do New Yorku na odovzdávanie cien. "Rozumieme, že pán Razmi, ktorý vie určite sám zhodnotiť okolnosti príde a cenu si preberie," uviedol Sig Gissler z Rady Pulitzerovej ceny. Fotografia zobrazuje jedenástich mužov so zaviazanými očami padajúcich dole po streľbe z pušiek ich popravcov v roku 1979. Snímku následne zverejnil iránsky denník Ettela'at. Keďže sa však šéfredaktor obával o Razmiho bezpečnosť, nezverejnil pod fotografiou, ktorú neskôr prebrala aj United Press International jeho meno. V roku 1980 vyhral Pulitzerovu cenu. Bolo to vôbec jedinýkrát v histórii, keď sa rada rozhodla udeliť cenu anonymnému autorovi. Fotografiu dlho používali odporcovia iránskej islamistickej vlády ako symbol brutality režimu. Razmi neskôr spolupracoval pri tvorbe dlhého článku v The Wall Street Journal. Reportér denníku Joshua Prager začal na príbehu pracovať v roku 2002. Razmiho identitu sa mu podarilo odhaliť v roku 2004 vďaka dobrým konexiám v komunite fotografov a novinárov. V roku 2005 odišiel do Iránu a na článku začal naplno pracovať v máji tohto roku.Stjepan Mesic a Dragutin Lucic
Asociácia chorvátskych novinárov v pondelok požadovala, aby troch chorvátskych novinárov, ktorých suspendovali za to, že odvysielali nahrávku, na ktorej údajne chorvátsky prezident Stipe Mesič propagoval chorvátsky nacistický štát, prijali späť do práce. "Novinárom ani reportérom neprináleží nikoho ochraňovať, ani prezidenta, ale našou úlohou je posudzovať dôveryhodnosť správ," povedal Dragutin Lucič, predseda asociácie. Lucič dodal, že traja novinári majú dostatok dôkazov na to, že prejav prezidenta je autentický. Vedúci redaktori štátnej televízie prepustili troch redaktorov s odôvodnením, že odvysielaním nahrávky ukázali, že im chýba profesionalizmus. Prvý raz nahrávku v sobotu publikoval webový portál s uvedením, že nahrávka je prejavom Mesiča zo začiatku deväťdesiatych rokov, kedy bol členom vládnej nacionálnej strany Franja Tudžmana. Prezident v nahrávke povedal, že Chorváti vyhrali počas druhej svetovej vojny dvakrát, a to v roku 1941, kedy založili nacistický bábkový štát a potom v roku 1945, kedy chorvátski antifašisti rozdrvili nacistov. 30-sekundový spot vyvolal prekvapenie v Chorvátsku, kde je Mesič známy svojou otvorenou kritikou fašistického režimu, ktorý prenasledoval stovky Srbov, Židov a chorvátskych antifašistov. V nedeľu chorvátsky prezident spochybnil autenticitu nahrávky, hoci priznal, že mohol povedať "niečo podobné". Štátna televízia odvysielala nahrávku v sobotných večerných správach. Troch reportérov, z ktorých dvaja sú redaktormi hlavných večerných správ, prepustili v nedeľu. V pondelok prezident Mesič tvrdil, že nechcel, aby redaktorov prepustili. "Každý môže o mne písať, čo chce", dodal prezident. Aféra zaujala pozornosť verejnosti, avšak pravdepodobne vážne neohrozí pozíciu prezidenta. Premiér Ivo Sanader, ktorého strana má v parlamente väčšinu a ktorý je jedným z Mesičových súperov, sa postavil na jeho stranu. Mesič sa v roku 2005 stal po druhýkrát chorvátskym prezidentom a je jedným z predstaviteľov, ktorý sa snaží z Chorvátska spraviť typicky európsku krajinu. Generálna riaditelka rakúskej verejnoprávnej televíze ORF Monika Lindnerová podala žalobu na redaktora denníku Standard Haralda Fidlera. Prekáža jej, že Lindner v lete zverejnil v plnom znení koncept, s ktorým sa Lindnerová znovu uchádzala o pozíciu riadiielky ORF a prekvapivo ho prehrala v boji s Alexandrom Wrabetzom .
Európska únia (EÚ) chce zmeniť pravidlá vysielania reklamy v televízii. O novele "televíznej smernice" z roku 1997 budú poslanci Európskeho parlamentu v prvom čítaní hlasovať tento týždeň. Európania strávia pred televízorom približne dve hodiny denne. Sledujú sa filmy, obľúbené programy, avšak aj reklama. Čoraz častejšie sa možno v jednotlivých programoch stretnúť s umiestňovaním produktov, keď herci spomenú alebo ukážu značku auta, oblečenia či nápoja. Poslanci budú už tento týždeň rokovať o nových pravidlách umiestňovania produktov, ako aj o tom, ako často môžu televízie reklamu vysielať. Prvá legislatívna úprava Únie, ktorá sa zaoberala reklamou v televízii, dostala názov Televízia bez hraníc. Hoci bola táto smernica prijatá v roku 1989 a následne novelizovaná o osem rokov neskôr, technologický vývoj napredujúci míľovými krokmi núti európskych politikov opäť prehodnotiť jej obsah. S nástupom digitálnej televízie, zvyšujúcim sa vplyvom internetu či rozšírením mobilných telefónov tretej generácie, sa objavujú stále novšie formy reklamy. Poslanci budú tento týždeň prejednávať správu nemeckej poslankyne zo skupiny ľudovcov a európskych demokratov Ruth Hieronymi, ktorá navrhuje pozmeniť súčasnú legislatívy. Reklama ako zdroj príjmov Reklama je pre televízne kanály veľmi dôležitá. Podľa Európskeho audiovizuálneho informačného úradu pochádza z reklamy a sponzorstva až 90 percent príjmov súkromných televíznych staníc a 29 percent príjmov verejnoprávnych televízii. Súčasné pravidlá o vysielaní reklamy povoľujú prerušiť program reklamou každých dvadsať minút. Správy, náboženské programy, dokumentárne filmy a detské programy, ktoré netrvajú viac než polhodinu, musia byť dokonca odvysielané bez reklamy. Reklama áno, avšak ako často? Návrh na úpravu týchto pravidiel predložila Európska komisia, pričom členovia Výboru EP pre kultúru a vzdelávanie navrhujú ďalšie zmeny. Počas vysielania televíznych filmov, kinematografických diel, koncertov, divadelných hier a opier, by sa reklama mala objaviť nie každých 35 minút, ako to navrhuje Komisia, ale každých 45 minút. Detské programy a správy by zas mali byť prerušované najviac každú polhodinu. Programy určené deťom by zároveň nemali obsahovať reklamu na jedlá a nápoje z dôvodu nárastu detskej obezity v Európe. Hlasitosť reklám by nemala prekročiť hlasitosť prerušeného programu a v žiadnej reklame nesmie dôjsť k diskriminácii na základe rasy, pohlavia, národnosti, zdravotného stavu, veku či sexuálnej orientácie. James Bond: vzorový príklad umiestňovania produktov Spomínate si na niektorý film s agentom 007? V jednotlivých dialógoch či záberoch z filmov možno rozpoznať nielen značku auta, ale aj značku hodiniek a žiletiek. Umiestňovanie produktov, ako sa tento jav nazýva, je častou formou reklamy najmä v Spojených štátoch, kde sú filmy spolufinancované veľkými značkovými firmami. Pravidlá pre umiestňovanie produktov sú však v Európe nejednoznačné. Niektoré štáty túto formu reklamy povoľujú, iné zakazujú, avšak mnohé vôbec neupravujú. Hoci sa niektorí poslanci prikláňajú k úplnému zákazu umiestňovania produktov, kritici namietajú, že sa tým obmedzuje sloboda filmových tvorcov. Výbor pre kultúrne veci preto navrhuje rozdeliť umiestňovanie produktov do niekoľkých kategórií. Konkrétne navrhované zmeny Úplný zákaz by sa vzťahoval na umiestňovanie produktov v správach, detských programoch a dokumentárnych filmoch. Odzvonilo by aj poukazovaniu na cigarety a tabakové výrobky. Členské štáty by však mohli povoliť umiestňovanie ostatných produktov v kinách, televíznych filmoch, seriáloch, či počas športových prenosov. V každom prípade by však diváci mali byť informovaní o tom, že sa v programe umiestňovanie produktov objavuje. Tento čiastočný zákaz by podľa navrhovateľky správy Ruth Hieronymi "mohol odstrániť znevýhodnenie európskej produkcie voči produkcii americkej". Záverečné hlasovanie je naplánované v stredu. Rozpravu, ako aj hlasovanie poslancov si pritom môžete pozrieť v priamom prenose .