Art Film Fest News
Päťčlennej medzinárodnej porote na 19. ročníku Art Film Festu bude predsedať slovenský režisér Juraj Jakubisko. Od 17. do 25. júna v Trenčianskych Tepliciach a Trenčíne budú rozhodovať o 15 tituloch zapojených do Medzinárodnej súťaže hraných filmov a udelia ocenenie Modrý anjel za najlepší film, réžiu, herca a herečku.
Spolu s Jakubiskom, ktorý získal na Art Film Feste Zlatú kameru za celoživotný prínos, budú členmi poroty filmoví profesionáli z rôznych kútov sveta. Izraelský režisér Samuel Maoz získal za svoj prvý hraný film Libanon (2009) na minuloročnom Art Filme Modrého anjela za najlepšiu réžiu. Snímka z libanonskej vojny, kde Maoz ako mladý muž bojoval, si z prestížneho festivalu v Benátkach odniesla Zlatého leva za najlepší film a vyslúžila si aj cenu Európsky objav roku 2010 - Prix Fipresci na Európskych filmových cenách.
Mexický oscarový filmár Eugenio Caballero má za sebou spoluprácu na svetoznámych oceňovaných filmov. Pracoval na výprave k filmu Faunov labyrint, za ktorú získal v roku 2007 Oscara. Podieľal sa aj na snímke Jima Jarmuscha Hranice ovládania (2009). Je členom americkej Akadémie filmových umení a vied, ktorá rozhoduje o udelení najprestížnejších filmových ocenení na svete.
Americká filmová kurátorka Alissa Simon v súčasnosti pracuje ako programová vedúca filmového festivalu v Palm Springs. Bola porotkyňou na medzinárodných filmových festivaloch v Karlových Varoch, Montreale, San Franciscu, Amsterdame či Belehrade. O filmoch i festivaloch píše do známeho magazínu Variety.
Päticu porotcov uzatvára chorvátsky kameraman Živko Zalar, ktorý vyštudoval kameru na pražskej FAMU. Je držiteľom viacerých národných ocenení Zlatá aréna za najlepšiu kameru. Po spolupráci s mnohými významnými juhoslovanskými režisérmi sa v 90. rokoch presťahoval do Nemecka, kde pracoval na desiatkach filmov, seriálov ako aj na medzinárodných koprodukciách hraných filmov.
Súčasťou Art Film Festu je aj Medzinárodná súťaž krátkych filmov. Sekcia tento rok ponúkne 44 noviniek z celého sveta. Víťaz získa Modrého anjela pre najlepší krátky film, o čom rozhodne trojčlenná medzinárodná porota.
Zasadne do nej pedagogička Mária Ferenčuhová, ktorá vyučuje na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. Je autorkou zbierok poézie i vedeckých monografií z oblasti filmu. Fín Jukka-Pekka Laakso, ktorý je prezidentom predstavenstva i riaditeľom Filmového festivalu v Tampere, pracoval aj ako filmový kritik.
Bol predsedom Národného výboru pre kinematografiu a je členom Európskej filmovej akadémie. Talianska filmárka Gaia Meucci si vo filmovom priemysle vyskúšala najrôznejšie profesie od animácie, cez produkciu až po organizáciu a dramaturgiu filmových festivalov. Mala na starosti program sekcie krátkych filmov na Medzinárodnom filmovom festivale v Edinburghu.
Art Film Fest aj tento rok udelí domácim a zahraničným osobnostiam cenu Hercova misia za ich mimoriadny prínos hereckému umeniu vo filme. Vo festivalovom parku vlastnoručne pripevnia mosadzné plakety so svojim menom noví nositelia ocenenia - slovenská herečka Zuzana Kronerová, maďarský herec János Bán a otec Járu Cimrmana, český herec Zdeněk Svěrák.
Všetci traja sa tak pridajú k osobnostiam ako napríklad Franco Nero, Jean-Paul Belmondo, Gina Lollobrigida, Geraldine Chaplin či Omar Sharif, ktorí sú tiež držiteľmi tohto ocenenia.
Cenou Zlatá kamera Art Film Fest tento rok ocení troch filmových profesionálov za ich výrazný prínos do oblasti kinematografie. Zlatá kamera poputuje do rúk srbského režiséra Emira Kusturicu, slovenského kostýmového výtvarníka Milana Čorbu a francúzskeho oscarového filmového tvorcu Jean-Claudea Carriera.
Art Film Festu sa podarilo zaradiť do svojej ponuky aj čerstvého držiteľa Zlatej Palmy z Cannes - snímku Strom života. Dráma amerického režiséra Terrenca Malicka Strom života s Bradom Pittom a Seanom Pennom v hlavných úlohách rozpráva príbeh texaskej rodiny z 50. rokov 20. storočia a je úvahou o skutočnom zmysle života. Okrem tohto filmu na festivale od 17. do 25. júna v Trenčianskych Tepliciach a Trenčíne premietnu ďalších osem titulov z Cannes.
Jedným z nich je aj snímka Melanchólia, za výkon v ktorej ocenili Kirsten Dunst za najlepší ženský herecký výkon. Ide o príbeh dvoch sestier, pričom jedna z nich sa vydáva a je tehotná. Svadobnú slávnosť na starobylom vidieckom sídle naruší náhla hrozba, ktorá predpovedá koniec sveta.
Snímku nakrútil kontroverzný režisér Lars von Trier. Toho z festivalu vykázali po tom, ako sa na tlačovej konferencii nazval nacistom a prejavil sympatie k Hitlerovi.
Cannes tento rok netrpezlivo čakalo aj na nový film presláveného oscarového španielskeho režiséra Pedra Almodóvara Koža, v ktorej žijem. Hlavnú rolu v dramatickom príbehu o nemilosrdnom plastickom chirurgovi stvárnil Antonio Banderas. Prenasleduje muža, ktorý znásilnil jeho dcéru a následne ho preoperuje.
Na Francúzskej Riviére tento rok odprezentovali aj snímku Bobor z režisérskej dielne oscarovej herečky Jodie Foster, v hlavnej úlohe s Melom Gibsonom. Foster sa k filmovej réžii vrátila po vyše 15 rokoch.
V komediálnej a dramatickej snímke zobrazuje riaditeľa hračkárskej firmy, ktorý trpí depresiami. Ako darček dostane plyšového bobra a začne sa k nemu správať ako k živému tvorovi. Na plátna Art filmu sa dostane aj nová snímka fínskeho režiséra Akiho Kaurismäkiho Le Havre. Rozpráva o niekdajšom spisovateľovi a bohémovi, ktorý sa uchýlil do dobrovoľného exilu a šťastne si nažíva. Jeho pokojné dni zmení stretnutie s detským utečencom z Afriky.
Za jeden z najväčších "úlovkov" festivalu možno označiť rakúsky film Michael režiséra Markusa Schleinzera. Snímka zobrazuje posledných päť mesiacov nedobrovoľného spoločného života desaťročného Wolfganga a tridsaťpäťročného Michaela. Hraný debut francúzskeho režiséra Rolanda Edzarda Koniec mlčania uviedli v Cannes v sekcii Quinzaine des realisateurs (Režisérska pätnástka).
Rovno z Cannes prichádza na Art Film Fest aj ruská intímna dráma Lovec (Ochotnik) režiséra Bakura Bakuradzeho. Snímku uviedli v sekcii Un certain regard (Istý pohľad). Na slovenské festivalové plátna sa dostane aj tretí hraný film Andreja Zviaginceva Elena - súčasný príbeh o večných otázkach života a smrti.
Pri príležitosti slovenskej premiéry filmového režisérskeho debutu bývalého československého a českého prezidenta Václava Havla Odcházení na 19. ročníku Art Film Festu (17. - 25. júna) pricestuje do Trenčianskych Teplíc aj česká delegácia umelcov a tvorcov. Okrem iného jedno z najvýznamnejších filmových podujatí na Slovensku navštívi aj herec Josef Abrhám, ktorý vo filmovej adaptácii divadelnej hry stvárnil hlavnú postavu po boku Dagmar Veškrnovej-Havlovej.
Na utorkovej tlačovej konferencii si 71-ročný herec zaspomínal na nakrúcanie dlhoočakávaného filmu, ktoré označil ako „jedno z najväčších stretnutí v živote“. „Pre mňa to bol mimoriadny zážitok, keď mi pán prezident ponúkol tú rolu. To sa jednoducho nedá odmietnuť, okamžite však prišla tá hrôza, že nesplním to, čo odo mňa čakal,“ povedal Abrhám, ktorý si v minulosti zahral v niekoľkých Havlových hrách, napríklad v Žobráckej opere (1972) alebo jednoaktovke Audiencia (1975). „Vravel, že už videl veľa verzií tej roly a hovoril, že niekto tomu niečo pridá a niekto zas nepridá nič,“ dodal skúsený herec, ktorý mal zo začiatku obavy.
Pri nakrúcaní ho tiež prekvapili nezvyčajné požiadavky režiséra priamo počas nakrúcania. „Mal vstupy z rádia a hovoril 'Prosím hercov, aby neintonovali, aby nehrali'. On nemá rád pseudoherectvo v tej divadelnej verzii. Chcel však od mňa také neuveriteľné veci, ktoré by som si ani ja sám netrúfal navrhnúť. Zvláštne intonovanie až zmeny hlasu. Ja som sa naučil všetky tie 'šuplíky' tu aj v Prahe, ale pri pánovi prezidentovi som to mohol hodiť do koša ,“ uviedol rodák zo Zlína, ktorý dva roky študoval na bratislavskej Vysokej škole múzických umení, potom prešiel na Divadelnú fakultu Akadémie múzických umení v Prahe a tú aj v roku 1962 ukončil. Na Havlovi Abrhám oceňoval najmä to, že nestrácal čas opakovaným nakrúcaním záberov. „Bral prvú dobrú, hneď spoznal, čo sa mu splnilo. A to sa týkalo všetkých postáv,“ uzavrel.
Odcházení je prvou hrou, ktorú Havel napísal po Nežnej revolúcii v roku 1989. Ide o tragikomédiu o vysokopostavenom politikovi, ktorý príde o svoju funkciu a nedokáže sa s tým vyrovnať. Po odchode z vládnej vily sa mu rúca život. Vo filme stvárnili hlavné postavy Josef Abrhám a Dagmar Veškrnová-Havlová, ďalej sa v ňom predstavili napríklad Jiří Bartoška, Jaroslav Dušek, Eva Holubová, Oldřich Kaiser, Jiří Lábus, Jiří Macháček, Marián Labuda alebo Tatiana Vilhelmová. Snímku nakrúcali v júli a auguste v pamiatkovo chránenej vile Čerych v Českej Skalici, záverečné zábery vznikli na zámku v Ploskoviciach.
© 2011, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
