MEDIA NEWS
Irán neodblokuje
prístup svojich občanov k internetovým sociálnym sieťam, ako sú Twitter či
Facebook, uviedol v pondelok iránsky minister pre komunikácie a informačné
technológie Mahmúd Vaezí. Agentúry pritom pripomínajú, že toto vyhlásenie je v
rozpore s umiernenou politikou, ktorú hlása novozvolený iránsky prezident Hasan
Rúhání.
Minister spresnil, že otváranie sa Iránu svetu sa neuskutoční prostredníctvom sociálnych sietí. "Nepredpokladá sa, že by boli tieto siete povolené," uviedol v pondelok minister Vaezí, čím v podstate ukončil výmenu názorov medzi Rúháním a zakladateľom Twitteru Jackom Dorseym o slobode slova a výmene informácií v Iráne.
Niekoľko hodín na to Vaezí správy o svojom vyhlásení, ktoré zazneli v iránskej štátnej televízii, poprel a dodal, že záležitosť je v štádiu posudzovania.
Vo vyhlásení, ktoré sa v pondelok neskoro večer objavilo na stránke ministerstva pre komunikácie a informačné technológie, www.ic.gov.ir, sa uvádza, že rozhodnutie o odblokovaní internetu alebo zachovaní súčasného stavu prijme pracovná skupina vytvorená mimo ministerstva komunikácie a informačných technológií. "Verejnosť bude informovaná hneď, ako bude rozhodnutie prijaté," uviedol Vaezí.
Bežní Iránci nemajú priamy prístup k Twitteru, Facebooku, Youtube, ani k mnohým ďalším internetovým stránkam vrátane pornografických a politických. Na svoje účty na sociálnych sieťach sa prihlasujú cez súkromnú virtuálnu sieť (virtual private network, VPN), teda cez počítače za hranicami krajiny, alebo cez proxy server.
Vládnym špecialistom sa však podarilo vyvinúť metódy, ako zablokovať aj tento spôsob prístupu, keďže zástancovia tvrdej línie považujú internet za morálne skazený.
Napriek všeobecnému zákazu majú svoje kontá na Facebooku a Twitteri viacerí vysokopostavení iránski politici vrátane prezidenta Rúháního, ministra zahraničných vecí Mohammada Džaváda Zarífa, ako aj najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího - jeho konto sa podľa AP zdá byť pravé, aj keď samotný Chameneí doň zjavne neprispieva. Na otázku novinárov ohľadom ich aktívnych kont Vaezí odporučil "spýtať sa na to ich".
Kvôli údajným technickým problémom boli 17. septembra v Iráne niekoľko hodín voľne dostupné siete Facebook i Twitter. Táto situácia u 30 miliónov iránskych používateľov internetu na chvíľu vyvolala nádeje v začiatok liberalizácie ich krajiny, podotýka AP.
Iránske vedenie začalo blokovať prístup k internetovým sociálnym sieťam v roku 2009, keď sa v krajine po kontroverzných prezidentských voľbách začali masové protesty. Podľa tvrdenia vtedajšej vlády opozícia využívala na zvolávanie svojich prívržencov práve internet.
Prezident Rúhání sa počas predvolebnej kampane i po nástupe do funkcie vyslovil za uvoľnenie reštrikcií v politickom živote, ako aj za skoncovanie s cenzúrou internetu. Akékoľvek návrhy zmien však musí odobriť najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí.
Minister spresnil, že otváranie sa Iránu svetu sa neuskutoční prostredníctvom sociálnych sietí. "Nepredpokladá sa, že by boli tieto siete povolené," uviedol v pondelok minister Vaezí, čím v podstate ukončil výmenu názorov medzi Rúháním a zakladateľom Twitteru Jackom Dorseym o slobode slova a výmene informácií v Iráne.
Niekoľko hodín na to Vaezí správy o svojom vyhlásení, ktoré zazneli v iránskej štátnej televízii, poprel a dodal, že záležitosť je v štádiu posudzovania.
Vo vyhlásení, ktoré sa v pondelok neskoro večer objavilo na stránke ministerstva pre komunikácie a informačné technológie, www.ic.gov.ir, sa uvádza, že rozhodnutie o odblokovaní internetu alebo zachovaní súčasného stavu prijme pracovná skupina vytvorená mimo ministerstva komunikácie a informačných technológií. "Verejnosť bude informovaná hneď, ako bude rozhodnutie prijaté," uviedol Vaezí.
Bežní Iránci nemajú priamy prístup k Twitteru, Facebooku, Youtube, ani k mnohým ďalším internetovým stránkam vrátane pornografických a politických. Na svoje účty na sociálnych sieťach sa prihlasujú cez súkromnú virtuálnu sieť (virtual private network, VPN), teda cez počítače za hranicami krajiny, alebo cez proxy server.
Vládnym špecialistom sa však podarilo vyvinúť metódy, ako zablokovať aj tento spôsob prístupu, keďže zástancovia tvrdej línie považujú internet za morálne skazený.
Napriek všeobecnému zákazu majú svoje kontá na Facebooku a Twitteri viacerí vysokopostavení iránski politici vrátane prezidenta Rúháního, ministra zahraničných vecí Mohammada Džaváda Zarífa, ako aj najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího - jeho konto sa podľa AP zdá byť pravé, aj keď samotný Chameneí doň zjavne neprispieva. Na otázku novinárov ohľadom ich aktívnych kont Vaezí odporučil "spýtať sa na to ich".
Kvôli údajným technickým problémom boli 17. septembra v Iráne niekoľko hodín voľne dostupné siete Facebook i Twitter. Táto situácia u 30 miliónov iránskych používateľov internetu na chvíľu vyvolala nádeje v začiatok liberalizácie ich krajiny, podotýka AP.
Iránske vedenie začalo blokovať prístup k internetovým sociálnym sieťam v roku 2009, keď sa v krajine po kontroverzných prezidentských voľbách začali masové protesty. Podľa tvrdenia vtedajšej vlády opozícia využívala na zvolávanie svojich prívržencov práve internet.
Prezident Rúhání sa počas predvolebnej kampane i po nástupe do funkcie vyslovil za uvoľnenie reštrikcií v politickom živote, ako aj za skoncovanie s cenzúrou internetu. Akékoľvek návrhy zmien však musí odobriť najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí.
Copyright © TASR 2013
