MEDIA NEWS
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov dnes obvinil
západné médiá, že pri informovaní o udalostiach na Ukrajine zámerne skrývajú
mnohé fakty.
Dodal, že západné médiá prinášajú reportáže alebo fotografie pokojných demonštrantov, ktorí žiadajú spravodlivosť a poriadok, a vládne bezpečnostné zložky sa "ich zversky" snažia potlačiť. "V skutočnosti (médiá) zakrývajú mnoho faktov o tom, čo sa deje na Ukrajine," upozornil Lavrov a ako príklad uviedol prejavy extrémizmu a antisemitizmu. Dodal, že tento problém sa týka rovnako vlády, ako aj opozície.
Ako informovala agentúra RIA Novosti, prístup médií dnes Lavrov kritizoval aj v súvislosti so spravodajstvom zo Sýrie, kde dochádza k "podsúvaniu" starých informácií či snímok.
V súvislosti so zverstvami rozličných režimov je mnoho faktov dokazujúcich pokusy o vedomé ovplyvňovanie verejnej mienky, dodal Lavrov. Ako príklad uviedol nemenovanú mediálnu spoločnosť, ktorá na dotvorenie obrazu o udalostiach v Sýrii použila snímky spred desiatich rokov - pochádzajúce z Iraku.
Dodal, že západné médiá prinášajú reportáže alebo fotografie pokojných demonštrantov, ktorí žiadajú spravodlivosť a poriadok, a vládne bezpečnostné zložky sa "ich zversky" snažia potlačiť. "V skutočnosti (médiá) zakrývajú mnoho faktov o tom, čo sa deje na Ukrajine," upozornil Lavrov a ako príklad uviedol prejavy extrémizmu a antisemitizmu. Dodal, že tento problém sa týka rovnako vlády, ako aj opozície.
Ako informovala agentúra RIA Novosti, prístup médií dnes Lavrov kritizoval aj v súvislosti so spravodajstvom zo Sýrie, kde dochádza k "podsúvaniu" starých informácií či snímok.
V súvislosti so zverstvami rozličných režimov je mnoho faktov dokazujúcich pokusy o vedomé ovplyvňovanie verejnej mienky, dodal Lavrov. Ako príklad uviedol nemenovanú mediálnu spoločnosť, ktorá na dotvorenie obrazu o udalostiach v Sýrii použila snímky spred desiatich rokov - pochádzajúce z Iraku.
Členovia Európskej
aliancie tlačových agentúr (EANA) upozornili na rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie z minulého týždňa (13. februára), podľa ktorého majitelia
webovej stránky cez hypertextové odkazy môžu bez povolenia autorského práva
presmerovať užívateľov internetu na chránené diela, ktoré sú k dispozícii na
voľne prístupných internetových stránkach.
Súdny dvor EÚ v Luxemburgu rozhodol, že odkazy na chránené diela predstavujú akt komunikácie. Takýto čin je definovaný ako sprístupnenie diela verejnosti takým spôsobom, že verejnosť má k nemu voľný prístup.
Súd na pozadí sporu medzi švédskym denníkom Göteborgs-Posten a spoločnosťou Retriever Sverige, prevádzkujúcou webové stránky s odkazmi na články publikované na iných webových adresách (vrátane Göteborgs-Posten) určil, že potenciálnych užívateľov webových stránok s odkazmi na iné adresy možno považovať za verejnosť, pretože ich počet je neurčitý a pomerne veľký.
Súd však pripomenul, že komunikácia tohto druhu musí byť zameraná na nových klientov, čiže na verejnosť, ktorá nebola zohľadnená držiteľmi autorských práv v čase, keď bola povolená prvotná komunikácia.
Súdny dvor EÚ ďalej určil, že majiteľ webovej stránky - ako je aj Retriever Sverige - môže aj bez povolenia držiteľov autorských práv presmerovať užívateľov internetu cez hypertextové odkazy na chránené diela, ktoré už sú k dispozícii na voľne prístupnom internetovom serveri.
Situácia by podľa súdu bola iná za okolností, keď hypertextové prepojenie umožňuje používateľom preposielacieho serveru obísť obmedzenia zavedené na odkazovanej adrese s chráneným dielom.
Súdny dvor EÚ zdôraznil, že členské štáty únie nemajú právo dať širšiu ochranu nositeľom autorských práv s tým, že sa tak rozšíri pojem "verejná komunikácia." To by podľa súdu malo za následok vytvorenie legislatívnych rozdielov a právnej neistoty v prípadoch, že by sa podobné prípady stali predmetom súdneho sporu.
Súdny dvor EÚ v Luxemburgu rozhodol, že odkazy na chránené diela predstavujú akt komunikácie. Takýto čin je definovaný ako sprístupnenie diela verejnosti takým spôsobom, že verejnosť má k nemu voľný prístup.
Súd na pozadí sporu medzi švédskym denníkom Göteborgs-Posten a spoločnosťou Retriever Sverige, prevádzkujúcou webové stránky s odkazmi na články publikované na iných webových adresách (vrátane Göteborgs-Posten) určil, že potenciálnych užívateľov webových stránok s odkazmi na iné adresy možno považovať za verejnosť, pretože ich počet je neurčitý a pomerne veľký.
Súd však pripomenul, že komunikácia tohto druhu musí byť zameraná na nových klientov, čiže na verejnosť, ktorá nebola zohľadnená držiteľmi autorských práv v čase, keď bola povolená prvotná komunikácia.
Súdny dvor EÚ ďalej určil, že majiteľ webovej stránky - ako je aj Retriever Sverige - môže aj bez povolenia držiteľov autorských práv presmerovať užívateľov internetu cez hypertextové odkazy na chránené diela, ktoré už sú k dispozícii na voľne prístupnom internetovom serveri.
Situácia by podľa súdu bola iná za okolností, keď hypertextové prepojenie umožňuje používateľom preposielacieho serveru obísť obmedzenia zavedené na odkazovanej adrese s chráneným dielom.
Súdny dvor EÚ zdôraznil, že členské štáty únie nemajú právo dať širšiu ochranu nositeľom autorských práv s tým, že sa tak rozšíri pojem "verejná komunikácia." To by podľa súdu malo za následok vytvorenie legislatívnych rozdielov a právnej neistoty v prípadoch, že by sa podobné prípady stali predmetom súdneho sporu.
Copyright © TASR 2013
