Ďalší otvorený list Janovi Šibíkovi
Milý Honza, reagujem na tvoje pohoršené video z Röszke o tom, že utečenci si nevážia darované veci, zanechávajú po sebe odpad. Čuduješ sa, aké reakcie to video vyvolalo. Ja nie a pretože ťa mám rád, píšem ti takto verejne.
Si výborný český fotograf, ktorý vždy stál na správnej strane obetí vojen, konfliktov, brutálnych režimov a prírodných katastrof. V pamäti mi utkveli tvoje fotky mačetami zmasakrovaných detí v Sierra Leone aj chorých na AIDS v ukrajinskej Odese. Tam aj na iných miestach si tým ľuďom pomáhal. To teraz pripomínam, lebo sú aj ľudia, ktorí ťa nemajú radi a a hovoria o tebe nepekné veci. Musím ťa brániť. Na tom sme sa nedávno zhodli s naším spoločným kamarátom a rovesníkom (áno, všetci sme už päťdesiatnici), Tomkim Němcom. Honza, poznáme sa viac ako štvrť storočia, boli sme kolegovia v Mladom světe, neskôr v Reflexe.
„Keď sme sa nedávno stretli v juhomaďarskom Röszke, rád som ťa po dlhšom čase videl. No o to viac ma prekvapilo, čo si urobil."
Išiel som s tebou v roku 1999 počas vojny v Kosove zaznamenať exodus, potom návrat utečencov, aj počas palestínskej Intifády v roku 2003 do Pásma Gazy. Boli sme spolu aj počas pochodu rumunských baníkov na Bukurešť. Keď sme sa nedávno stretli v juhomaďarskom Röszke, rád som ťa po dlhšom čase videl. No o to viac ma prekvapilo, čo si urobil.
Ostal som veľmi smutný, keď som ťa videl na tom videu (Tomki hovoril, že ho zhliadlo už 50-tisíc ľudí, prebrali ho s radosťou aj naše HN), ako chodíš v Röszke medzi haldami odpadkov po utečencoch a ukazuješ: Aha, akí sú to neporiadnici! Vyhadzujú vodu, jedlo, pália deky aj stany. Honza, nejde o to, že to nie je pravda. To nikto seriózny netvrdí. Tie odpadky tam skutočne boli a obaja dobre vieme, prečo. Ľudia na úteku majú iné akútne starosti ako udržiavať poriadok. Nechcem byť príliš ironický, ale odpadkové koše tam akosi Maďari nedali. Vieš, bol som tam pred tebou a bol som tam aj potom, keď si odišiel na svoj fotoworkshop na Kubu a keď Maďarsko zavrelo srbské hranice. A videl som, že v okolí zberného miesta pri Röszke, kde spočiatku neboli nijaké humanitárne organizácie, iba policajti s vodou a sendvičmi, začali mimovládky nosiť utečencom doslova tony vecí, až ich bol prebytok. Bolo to dobre myslené, no nekoordinované. Potom žiadali utečencov, aby pálili deky aj spacáky, lebo sa v nich objavil vši a iná háveď. Videl som aj ľudí, čo cestou po železnici zo srbského Horgoša zahadzovali na úteku v daždi kočíky a brali malé deti na ruky. Tiež neporiadni darebáci? Pýtam sa, čo by si ty robil na mieste ľudí, ktorí nevedia, kde zložia hlavu najbližšiu noc a všetko si musia odniesť v rukách či na chrbte? Ja viem, mal by som iné priority. Aj keď nemám problém povedať, že mi prekážajú zvyklosti ľudí na Blízkom východe (aj tu na juhu Európy) a ich zmysel pre neporiadok, ak to poviem jemne. No všimol si si, Honza, že Maďari aj Srbi ten bordel po utečencoch bez reptania upratovali, brali to ako samozrejmosť? A čítal si citlivo napísaný článok na túto tému na BBC? Aj jeho autor, podobne ako ty, písal o odpadkoch, no spomenul aj istého Sýrčana, ktorý na Facebooku vyzval svojich krajanov, aby boli v Európe čistotnejší a výzva sa masovo medzi nimi zdieľa?
„Nechcem byť príliš ironický, ale odpadkové koše tam akosi Maďari nedali."
Ide aj o niečo iné, Honza. Nikto seriózny teraz netvrdí, že si si tie odpadky vymyslel. Mnohí (aj ja) sa ale pýtajú, čomu to poslúži. Neviem, ak chceš dosiahnuť, aby sa o tebe hovorilo, tak fajn, dosiahol si to. No musíš vedieť, že sa ti podarilo aj posilniť v Čechoch a Slovákoch, ktorí nemajú ako povedzme ty alebo ja osobné skúsenosti z terénu, z vojen, z exodov a podobne, stereotypy o darebných utečencoch, predsudky, strach a nenávisť. Som si istý, že o to ti nešlo a preto ťa bránim. Aj pred neželanými následkami tvojich vlastných činov.
„Nech hovoria za nás fotky a reportáže ako svedectvo."
Ešte niečo. S Tomkim sme sa zhodli, že to bolo od teba nešťastné a blbé. No nič, stalo sa. Hádaj, koho som včera stretol tu na severe gréckeho ostrova Lesbos, kam denne priplávajú z Turecka desiatky plne naložených gumených člnov s utečencami, čo si videl nedávno na vlastné oči aj ty? Legenda vojnovej fotografie James Nachtwey, ktorého oprávnene tak obdivuješ. Áno, mal svoje tradičné čisté rifle a vyžehlenú bielu košeľu a vliezli sme si párkrát do záberu. Nechtiac. No James bol nenápadný, bol ticho a plne sa koncentroval na prácu. Vie prečo. Mlčať je zlato. Nech hovoria za nás fotky a reportáže ako svedectvo, to si želám. A to želám aj tebe. Drž sa, nech si kdekoľvek.
.andrej Bán
29. september 2015
