MEDIA NEWS
Európska komisia (EK) v pondelok oznámila, že spustila Monitor vlastníctva médií v EÚ - ročný projekt, na ktorý z rozpočtu Európskej únie vyčlenila milión eur.
Monitor bude koordinovať Univerzita Parida Lodrona zo Salzburgu (PLUS) a poskytne databázu o médiách z jednotlivých členských krajín eurobloku. Tá bude obsahovať informácie o vlastníctve médií a bude zároveň systematicky hodnotiť príslušné právne rámce a identifikovať možné riziká pre transparentnosť vlastníctva médií.
Podpredsedníčka EK pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v tejto súvislosti uviedla, že je stále ťažšie porozumieť tomu, kto vlastní médiá v krajinách EÚ.
"Nemôže to tak zostať, pretože v demokracii si ľudia zaslúžia vedieť, kto im poskytuje informácie. Tento nový nástroj nám pomôže lepšie porozumieť mediálnemu trhu a pripraviť budúce politické iniciatívy," uviedla Jourová v správe pre médiá.
Podľa slov eurokomisára pre vnútorný trh Thierryho Bretona exekutíva EÚ sa v záujme ochrany demokracie musí zaoberať a upozorňovať na existujúce hrozby pre nezávislé médiá. Spresnil, že EK pripravuje aj ďalšie nové iniciatívy. Chce napríklad prijať legislatívu o slobode médií a zvýšiť podporu projektov prehlbujúcich transparentnosť tohto odvetvia.
V nasledujúcich týždňoch EK zverejní v poradí už druhú výzvu na predkladanie návrhov do tohto monitorovacieho projektu. Víťaz pilotného projektu bol vybraný na základe výzvy na predloženie návrhov pre subjekty pôsobiace v oblasti slobody médií a pluralizmu na európskej, regionálnej a miestnej úrovni.
Iniciatíva týkajúca sa monitoru vlastníctva médií je súčasťou širšieho úsilia EÚ v oblasti slobody médií a pluralizmu, čo je uvedené aj v Akčnom pláne pre európsku demokraciu, ktorý Európska komisia predložila začiatkom decembra 2020.
Príslušníci americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) počas vlády bývalého prezidenta Donalda Trumpa plánovali únos a vraždu novinára a zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea, keď sa ukrýval na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne. Informovala o tom v pondelok na svojej webovej stránke Medzinárodná federácia novinárov (IFJ).
Ak by sa tieto plány potvrdili, išlo by o vážne ohrozenie slobody tlače, zdôrazňuje IFJ.
Viac ako 30 bývalých predstaviteľov americkej vlády v správe zverejnenej spravodajským portálom Yahoo News uviedlo, že CIA plánovala Assangea zavraždiť. Dôvodom boli obavy z jeho možného úteku z ekvádorského veľvyslanectva v Londýne do Ruska.
Plán počítal s "možnou prestrelkou s agentmi Kremľa v uliciach Londýna, zámernou zrážkou s Assangeovým vozidlom či streľbou do pneumatík lietadla, aby mu zabránili vzlietnuť".
Assangea v súčasnosti zadržiavajú v londýnskej väznici Belmarsh. Umiestnili ho tam po tom, ako bol v apríli roku 2019 zatknutý po takmer siedmich rokoch strávených na veľvyslanectve Ekvádora.
Ekvádorské úrady mu poskytli azylovú ochranu a možnosť vyhnúť sa vydaniu britskými orgánmi do Švédska v súvislosti s údajným sexuálnym deliktom. Priestory ambasády nikdy neopúšťal a polícia ho nakoniec prišla zatknúť, keď mu Ekvádor azyl zrušil.
USA sa snažia dosiahnuť jeho vydanie a postaviť pred súd za zverejnenie tajných amerických diplomatických správ, ktoré sa týkajú zločinov USA počas vojen v Afganistane a Iraku. Assangeovi hrozí súhrnný trest 175 rokov odňatia slobody.
IFJ opakovane žiadala, aby Assangea zbavili obvinení, zastavili proces jeho vydania do USA a okamžite ho prepustili.
Copyright © TASR 2021
