MEDIA NEWS
Turecká polícia špecializovaná na kybernetické zločiny začala v stredu vyšetrovanie 30 ľudí v súvislosti so sériou príspevkov na sociálnej sieti Twitter, v ktorých sa špekulovalo o úmrtí prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Informovali o tom agentúry AP a AFP.
Polícia vo vyhlásení uviedla, že vyšetruje 30 ľudí, ktorí používali alebo retvítovali príspevky s hashtagom #olmus, čo sa z turečtiny prekladá ako "on je mŕtvy". Sú trestne stíhaní za šírenie "dezinformácií a manipulatívneho obsahu", ako aj za urážku prezidenta.
Špekulácie ohľadom zdravotného stavu 67-ročného Erdogana sa objavujú už roky. V roku 2011 napríklad jeden z jeho lekárov poprel, že by mal prezident rakovinu. V tom istom roku podstúpil Erdogan laparoskopický chirurgický zákrok gastrointestinálneho traktu a odvtedy je jeho chôdza neistejšia, čo bolo vidieť aj v nedávno zverejnenom videu. To, že prezident môže mať zdravotné problémy, naznačoval aj júlový príhovor, počas ktorého bol jeho prejav miestami zle zrozumiteľný.
V snahe poprieť fámy o Erdoganovom údajnom zhoršenom zdraví zverejnili jeho poradcovia v stredu na sociálnej sieti videá, na ktorých kráča o niečo ráznejšie. Zachytávajú ho po prílete z Istanbulu do Ankary. Už v októbri prezidentovo komunikačné oddelenie zverejnilo video, ako hrá Erdogan basketbal.
Posledná vlna špekulácií sa objavila po tom, čo sa Erdogan nezúčastnil na podujatí jeho vládnucej strany Spravodlivosti a rozvoja (AKP), ktorá v stredu oslavovala 19. Výročie nástupu k moci.
Bieloruské ministerstvo vnútra označilo internetové zdroje poľskej televízie Belsat za extrémistické a zakázalo jej činnosť na území Bielorusko. V stredu o tom informoval na sociálnej sieti Telegram samotný bieloruský rezort vnútra, píše RIA Novosti.
"Rozhodnutím ministerstva vnútra bola skupina ľudí združená pod internetovými zdrojmi BELSAT uznaná za extrémistickú a zakazuje sa jej činnosť na území Bieloruskej republiky," píše sa vo vyhlásení bieloruského ministerstva vnútra.
Z vyhlásenia rezortu vnútra vyplýva, že za extrémistickú nebola uznaná iba webová stránka televízie, ale tiež jej kanály a skupiny na rozličných sociálnych sieťach a v rozličných aplikáciách vrátane četovacích aplikácií a videových databáz.
Belsat je poľská satelitná televízia, ktorá vysiela prevažne v bieloruštine, avšak nie je akreditovaná na území Bieloruska. Televízia má svoju webovú stránku i účty na sociálnych sieťach.
Vo februári tohto roka súd v Minsku odsúdil tiež dve novinárky televízie Belsat – Darju Čuľcovovú a Kaciarynu Bachvalavovú – na dva roky väzenia. Vlani v novembri ich zadržali po tom, ako naživo vysielali z miesta protestov v Minsku.
Čuľcovová a Bachvalavová boli prvými bieloruskými novinárkami odsúdenými za organizovanie protestov, ktoré sa v Bielorusku konali po vlaňajších prezidentských voľbách.
Tlak na nezávislé médiá v Bielorusku sa zintenzívnil vlani v lete a na jeseň počas protestov proti Alexandrovi Lukašenkovi a proti jeho vyhláseniu sa za víťaza prezidentských volieb z 9. augusta 2020.
Po potlačení týchto protestov sa v Bielorusku začali represie proti nezávislým novinárom, aktivistom opozície a ich sympatizantom.
Rusko vyhostilo moskovského spravodajcu holandských novín Volkskrant Toma Venninka a zakázalo mu vstup do krajiny do roku 2025. Vo štvrtok o tom informovala agentúra Reuters, podľa ktorej ide za uplynulé mesiace už o druhý krok, ktorý Rusko podniklo proti západným novinárom.
"V pondelok zistil, že (ruské) ministerstvo zahraničných vecí mu zrušilo víza a že má tri dni na to, aby opustil krajinu," píše denník Volkskrant, pre ktorý Vennink pracoval.
Podľa tohto zdroja Rusko tiež zakázalo Venninkovi vstup na svoje územie do roku 2025; ako príčinu zrušenia víz pritom ruské úrady uviedli "administratívne priestupky".
Počas pobytu holandského novinára v Rusku mu tamojšie úrady dvakrát udelili pokutu — prvýkrát v roku 2019 za to, že oficiálne nenahlásil svoju adresu, a druhýkrát v roku 2020 za to, že vycestoval bez úradného povolenia na Čukotku.
Vennink však pôsobil v Moskve od roku 2015 a podľa Volkskrantu doteraz nemal problém s obnovou svojej novinárskej akreditácie.
Holandské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že rozhodnutie Moskvy ľutuje.
"Pre Holandsko je neakceptovateľné, ak je novinár nútený opustiť krajinu proti svojej vôli," uviedol holandský minister zahraničných vecí Ben Knapen.
Vzťahy medzi Ruskom a Holandskom sú v posledných rokoch napäté, pretože holandská vláda viní Rusko z havárie lietadla linky MH17, ktoré sa v roku 2014 zrútilo nad Ukrajinou. Na palube tohto stroja malajzijskej spoločnosti Malaysia Airlines sa totiž nachádzalo až 298 ľudí s holandským občianstvom.
Podobný krok proti novinárovi zo Západu pritom Rusko podniklo aj v auguste, keď nepredĺžilo víza spravodajkyni britskej televízii BBC Sarah Rainsfordovej. Tento krok bol podľa hovorkyne ruského rezortu diplomacie Marije Zacharovovej reakciou na šikanovanie spravodajcu nemenovaného ruského média v Británii, na ktoré Rusko opakovane upozorňovalo a žiadalo nápravu.
Copyright © TASR 2021
