MEDIA NEWS
Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) v noci na nedeľu pohrozila zablokovaním ôsmich webových stránok rozhlasovej stanice Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) slúžiacich publiku v Rusku, na Ukrajine a v Strednej Ázii.
Roskomnadzor pohrozil, že k tomu pristúpi, ak RFE/RL nevymaže obsah súvisiaci s vyšetrovaním korupcie a finančne nákladným životom ruskej elity, ktorého autormi sú investigatívne tímy spojené s kritikom Kremľa Alexejom Navaľným.
Ide napr. o materiály o "paláci" na pobreží Čierneho mora pripisovanom ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, o veľkopodnikateľovi Jevgenijovi Prigožinovi - údajnej sivej eminencii Kremľa -, o pravoslávnom patriarchovi Kirillovi a ďalších vysokopostavených predstaviteľoch mocenských štruktúr Ruska.
V reakcii na túto požiadavku Roskomnadzoru Rádio Sloboda deklarovalo, že "nedovolí Kremľu", aby zasahoval do rozhodovania redakcie.
"Ide o nehorázny akt politickej cenzúry zo strany vlády, ktorú zjavne ohrozujú novinári zverejňujúci nič iné, len pravdu," vyhlásil prezident a generálny riaditeľ RFE/RL Jamie Fly.
Podobné výzvy na odstránenie nežiaducich materiálov dostalo v uplynulých dňoch viac ako tucet ruských médií vrátane nezávislých novín Novaja gazeta, televízneho kanála Dožď a rozhlasovej stanice Echo Moskvy.
Niektoré médiá - vrátane Novej gazety - sa rozhodli vyhovieť požiadavkám Roskomnadzoru a daný obsah odstránili.
Roskomnadzor tento svoj krok vysvetlil tým, že koná v súlade s rozhodnutím súdu, ktorý vlani v júni vyhlásil všetky Navaľného politické štáby a organizácie za "extrémistické".
Navaľnyj bol zatknutý v januári roku 2021, ihneď po svojom návrate z Nemecka, kde sa päť mesiacov zotavoval z otravy nervovoparalytickou látkou. Z pokusu o svoje otrávenie Navaľnyj viní Kremeľ, ktorý však toto obvinenie odmieta.
Navaľnyj si v súčasnosti odpykáva 2,5-ročný trest odňatia slobody pre porušenie podmienok podmienečného trestu, ktorý mu súd udelil pre údajnú spreneveru v kauze Yves Rocher. Navaľnyj i samotná firma Yves Rocher označili obvinenie za vykonštruované, pričom Navaľnyj sa domnieva, že dôvodom sú jeho politické aktivity.
Spomínané označenie Navaľného organizácií a štábov za extrémistické môže mať za následok aj prípadné dlhé tresty odňatia slobody pre aktivistov, ktorí s nimi spolupracovali. Ľudia spojení s Navaľným a jeho sieťou regionálnych štábov majú okrem toho istý čas zakázané uchádzať sa o volenú funkciu, dodala RFE/RL.
Bieloruská polícia zadržala nezávislého fotografa a fotoreportéra pracujúceho pre stanicu Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) financovanú vládou Spojených štátov. Informovala o tom v nedeľu agentúra AP.
Nezávislé Bieloruské združenie novinárov (BAŽ) podľa AP uviedlo, že Ulada Hrydzina previezli do vyšetrovacej väzby v hlavnom meste Minsk. Informácie o tom, z čoho je fotograf obvinený, nie sú k dispozícii. Jeho právnikovi neumožnili stretnúť sa s ním.
Podľa agentúry AP sa RFE/RL zatiaľ k správe o Hrydzinovom zatknutí nevyjadrila.
Spravodajský web Naša niva medzičasom informoval, že nie sú správy ani o novinárovi Anatoľovi Hatovčycovi z mesta Homeľ. Bytové prehliadky a zadržania hlásili v nedeľu aj z iných miest.
Celkovo je v Bielorusku v súčasnosti za mrežami 34 novinárov vrátane redaktorov webov Naša niva, TUT.by a BelaPAN.
Hrydzin pracoval ako fotoreportér pre bieloruskú štátnu agentúru BelTA do augusta minulého roka, keď ho spolu s ďalšími tromi bieloruskými novinármi zbavili akreditácie. V Bielorusku je známym fotografom, má za sebou výstavy doma i v zahraničí a získal množstvo cien.
V septembri 2020, keď Hrydzin spolupracoval s nezávislým spravodajským webom TUT.by, bol odsúdený na 11 dní väzenia za údajné "porušenie nariadenia o organizovaní masových podujatí". Dopustil sa ho, keď natáčal jedno z protestných zhromaždení, aké sa v roku 2020 konali v Bielorusku proti autoritárskemu prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi po tom, ako mu sporné výsledky volieb umožnili, aby sa ujal funkcie hlavy štátu aj na šieste funkčné obdobie.
Vyhadzovanie odpadkov do vodných tokov je "zločin" a musí sa skončiť, ak chce ľudstvo zachrániť planétu pre budúce generácie. Uviedol to v nedeľu pápež František počas svojho vôbec prvého vystúpenia v televíznej talk show, informovali v pondelok agentúry AP a Reuters.
V hodinovom rozhovore, ktorý odvysielala talianska televízia RAI, pápež hovoril o niektorých kľúčových témach svojho pápežstva – odsúdil nadmerné výdavky na zbrojenie, ideologickú prísnosť konzervatívcov a obraňoval práva migrantov.
Pápež sa vo svojom rozhovore zameral aj na ochranu životného prostredia, ktorá sa podľa agentúry Reuters stala taktiež jednou z kľúčových tém jeho pápežstva.
"Vyhadzovanie odpadkov do mora je zločin. Zabíja to biodiverzitu, zabíja to Zem, zabíja to všetko," uviedol František.
Moderátor televíznej relácie Fabio Fazio upriamil počas rozhovoru pozornosť aj na napätie v Európe v súvislosti s Ukrajinou. František sa k tejto téme nevyjadril priamo, uviedol však, že "vojna znamená vždy skazu".
Pápež počas rozhovoru tiež opätovne naliehal na krajiny Európskej únie, aby si rozdelili migrantov, ktorí prichádzajú do Talianska a Španielska zo severnej Afriky, aby sa tak predišlo vzniku spoločenského napätia v krajinách, ktoré sú migráciou nadmerne zaťažené.
Počas rozhovoru sa pápež pre uvoľnenie atmosféry venoval aj ľahším témam. Moderátor spomenul napríklad pápežovu nedávnu návštevu obchodu s hudobnými nahrávkami, pričom František sa zdôveril s tým, že rád počúva vážnu hudbu a tango.
Moderátor na toto reagoval otázkou, či 85-ročný pápež, ktorý je pôvodom z Argentíny, v mladosti zvykol tancovať tango.
"Porteo, ktorý netancuje tango, nie je porteo" uviedol pápež, pričom použil španielsky názov pre obyvateľov argentínskej metropoly Buenos Aires, jeho rodného mesta.
Pápež sa počas rozhovoru vyjadril aj k otázke priateľstva, pričom uviedol, že priateľov potrebuje a aj ich má. Síce "málo, ale za to verných".
František poskytol talianskym a zahraničných televíziám už mnoho rozhovorov, odkedy sa v marci v roku 2013 stal pápežom. V nedeľu však vôbec prvýkrát odpovedal na otázky v televíznej talk show, ktorú pravidelne sledujú milióny divákov.
Copyright © TASR 2022
Európska komisia (EK) uverejnila prvé tri výzvy na predkladanie návrhov v rámci podprogramu Media programu Kreatívna Európa na rok 2022. Zverejnené výzvy sa týkajú oblasti rozvoja videohier a imerzného obsahu, sietí európskych festivalov a programu Media 360° prispôsobených na podporu existujúcich odvetví, nových talentov a trhov, ako aj na podporu spolupráce medzi rôznymi sektormi. Informovala o tom Ingrid Ludviková z Tlačového oddelenia Zastúpenia EK v SR s tým, že na dané výzvy je vyčlenených 41 miliónov eur. Zároveň, uverejnila aj výzvu zameranú na mediálnu gramotnosť v medzisektorovom podprograme, na ktorú je z fondov EÚ určených 2,4 milióna eur.
Na podprogram Mediaje z eurofondov k dispozícii 226 miliónov eur. Zámerom tejto iniciatívy je podporiť oživenie audiovizuálneho priemyslu a posilniť jeho konkurencieschopnosť v Európe i na celom svete. Uverejnenie ďalších výziev je v pláne v nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch. Ludviková poukázala, že rozpočet programu Kreatívna Európa na rok 2022 tvorí 385,6 milióna eur. V porovnaní s rokom 2021 ide o nárast o približne 30 percent.
Od vlaňajška pozostáva program Kreatívna Európa z podprogramu Media podporujúceho audiovizuálnemu sektoru, z podprogramu Kultúra, ktorý pokrýva všetky ostatné oblasti kultúrnych a kreatívnych odvetví a medzisektorového podprogramu, ktorý poskytuje príležitosti na medzisektorovú spoluprácu a pre sektor spravodajských médií. V rámci nového viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 je na tento program vyčlených 2,2 miliardy eur.
©2022, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
