MEDIA NEWS
Predseda Rady BBC Richard Sharp v piatok oznámil, že odstupuje z funkcie. Svoje rozhodnutie zverejnil po tom, ako sa nezávislým vyšetrovaním zistilo, že počas prijímacieho konania v BBC neupozornil na svoj potenciálny konflikt záujmov, čím porušil kódex vymenúvania do verejných funkcií.
V januári britské médiá odhalili, že Sharp pomohol vtedajšiemu britskému premiérovi Borisovi Johnsonovi pri dojednávaní záruky na pôžičku vo výške 800.000 libier.
O niekoľko týždňov neskôr Johnson odporučil Sharpa na pozíciu v BBC. Vymenovanie Sharpa na riadiaci post v BBC bolo už v tom čase kritizované ako protekcia zo strany vlády, ktorá údajne chcela obmedziť kritiku na svoju adresu v spravodajstve BBC.
Autor vyšetrovacej správy, právnik Adam Heppinstall, potvrdil, že počas pohovorov v BBC, ktoré predchádzali jeho vymenovaniu, Sharp riadne neoznámil svoje väzby na bývalého premiéra.
Sharp v piatok pri oznámení svojho odstúpenia z funkcie uviedol, že porušenie pravidiel bolo "neúmyselné a nepodstatné". Dodal, že z funkcie sa rozhodol odísť v záujme BBC - aby nevznikli pochybnosti o nezávislosti tejto inštitúcie.
"Mám pocit, že ak by som zostal vo funkcii až do konca svojho funkčného obdobia, táto záležitosť by mohla odvádzať pozornosť od dobrej práce korporácie," vysvetlil Sharp.
Spory okolo vymenovania Sharpa do jednej z najvýznamnejších funkcií v Británii zvýšili tlak na Johnsonovho nástupcu vo funkcii premiéra Rishiho Sunaka.
Pred týždňom Sunak prišiel o svojho vicepremiéra Dominica Raaba, ktorý bol nútený odísť po tom, ako ho vyšetrovanie uznalo vinným zo šikanovania štátnych zamestnancov.
Sharp bol v minulosti Sunakovým šéfom v investičnej banke Goldman Sachs a v minulosti bol štedrým darcom vládnucich konzervatívcov.
Predsedu Rady British Broadcasting Corporation vymenúva britský monarcha na základe odporúčania vlády.
Bývalý novinár BBC News Ukrajina Oleksander Bondarenko bol zabitý na fronte na Ukrajine pri výkone služby. TASR správu prevzala v piatok z webovej stránky BBC.
Bondarenko sa vo februári 2022 pridal k teritoriálnej obrane ako expert na komunikačné prostriedky a poskytoval výcvik pre médiá. Neskôr sa stal príslušníkom armády. Podrobnosti o jeho smrti nie sú zatiaľ známe, jeho blízki priatelia však uviedli, že zomrel v boji. Bondarenka označili ako človeka so správnou motiváciou.
Novinár pochádzal z Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Pre ukrajinskú službu stanice BBC pracoval v rokoch 2007-2011 ako reportér, hlásateľ a editor rozhlasových programov z Kyjeva. Neskôr pôsobil v iných médiách.
Brazílsky sudca v sobotu odvolal dočasné zablokovanie sociálnej siete Telegram v celej krajine, ktoré tento týždeň nariadil súd po tom, čo materská spoločnosť Telegramu neposkytla brazílskym úradom požadované údaje o neonacistoch pôsobiacich na tejto sieti. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
Podľa sudcu Flavia Lucasa zablokovanie siete v celej krajine nie je primerané, pretože ovplyvňuje "slobodu komunikácie tisícov ľudí, ktorí nemajú nič spoločné s vyšetrovanými skutočnosťami". Sudca však nezrušil a potvrdil pokutu vo výške milión realov (približne 198.000 dolárov) denne, ktorú pôvodný súd sociálnej sieti udelil za to, že nespolupracuje s miestnymi úradmi.
Brazílsky minister spravodlivosti Flavio Dino minulý týždeň v súvislosti s nedávnou sériou útokov na brazílskych školách uviedol, že na Telegrame pôsobia skupiny zvané "Antisemitský front" a "Antisemitské hnutie", pričom dodal, že "to zohráva kľúčovú úlohu pri násilí, ktorého obeťou sa stávajú naše deti".
Začiatkom apríla zabil muž ozbrojený sekerou v jednej z brazílskych škôl štyri deti vo veku od štyroch do sedem rokov. V priebehu rovnakého týždňa sa odohrali ešte ďalšie dva útoky na školách, nevyžiadali si však obete na životoch.
V marci zabil 13-ročný chlapec učiteľa, na ktorého zaútočil nožom v škole v meste Sao Paolo.
Vlani v novembri zasa 16-ročný strelec pripravil o život štyroch ľudí a viac než desiatim ďalším spôsobil zranenia na dvoch školách v meste Aracruz na juhovýchode Brazílie. Brazílske médií vtedy s odkazom na policajné zdroje uviedli, že páchateľ na platforme Telegram komunikoval s antisemitskými skupinami.
Ako vyplýva z dokumentu brazílskeho súdu, vyšetrovatelia žiadali Telegram o poskytnutie osobných údajov členov dvoch antisemitských zoskupení operujúcich na tejto sieti. Spoločnosť však poskytla iba údaje administrátora jednej z týchto skupín, čo súd kvalifikoval ako "úmysel Telegramu nespolupracovať s prebiehajúcim vyšetrovaním".
Niekdajší programový riaditeľ nemeckej verejnoprávnej stanice ARD Hans Abich pravdepodobne zohral oveľa väčšiu úlohu pri formovaní nacistickej propagandy, ako to počas svojho života pripúšťal, vyplýva zo štúdie, ktorá bola zverejnená v sobotu. Informovala o tom agentúra DPA.
"V protiklade s vlastným naratívom pracoval Hans Abich (1918-2003) "pre ministerstvo (nacistickej) propagandy a časopisy študentského zboru, ktoré v tej dobe šírili ideológiu," uviedla stanica po preskúmaní Abichovej kariéry.
Ako však dodala, "nie je možné dokázať, či on sám tejto ideológii podliehal". ARD však podotkla, že Abich poskytol nepravdivé vyhlásenia v súvislosti so svojimi aktivitami počas nacistickej éry.
Podľa zistení štúdie Abich vo svojich dvadsiatich rokoch ešte nepostúpil vysoko v štruktúrach Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP), ktorá vládla Nemecku v rokoch 1933-1945. Napriek tomu však bol "súčasťou piliera nacistického režimu, ktorý presadzoval fašistickú ideológiu".
Abich bol generálnym riaditeľom rozhlasovej stanice Radio Bremen v rokoch 1968-73, následne programovým riaditeľom ARD do roku 1978.
Vyšetrovanie týkajúce sa jeho osoby podnietil článok v časopise Die Zeit z roku 2021, ktorý v súvislosti s tvrdeniami o jeho kariére vyvolal pochybnosti.
"Väčšinou tajil svoju úlohu nacistického publicistu a
čiastočne klamal o svojom členstve v NSDAP," povedal Thomas Birkner
zo salzburskej univerzity, ktorej tím viedol výskum pre ARD.
ARD je spoločná organizácia regionálnych verejnoprávnych vysielateľov, ktorá bola založená v roku 1950, aby zastupovala nové
decentralizované povojnové vysielacie služby západného Nemecka, pripomína agentúra DPA.
Copyright © TASR 2023
Americký časopis Time od prvého júna ukončí účtovanie poplatkov za svoj internetový obsah. Pre spravodajský web Axios to uviedla riaditeľka časopisu Jessica Sibleyová. Časopis Time účtoval poplatky za svoj internetový obsah od roku 2011. Sibleyová povedala, že rozhodnutie o ich zrušení je podnikateľské aj redakčné. „Príležitosť dostať sa globálne k širšiemu publiku, ktoré je mladšie a rôznorodé, je naozaj dôležitá pre Sama (Jacobsa) a mňa," vyjadrila sa riaditeľka s odkazom na nového šéfredaktora časopisu.
Time plánuje produkovať viac reklamou podporovaného digitálneho obsahu prostredníctvom webovej stránky, mobilnej aplikácie a sociálnych médií. Spoločnosť bude pokračovať v redakčnom pokrývaní rovnakých typov tém a výrazne inklinovať k niekoľkým kľúčovým oblastiam, ako je klíma a udržateľnosť, zdravotníctvo a politika, uviedla riaditeľka.
V súčasnosti má Time 1,3 milióna predplatiteľov tlačenej verzie a 250-tisíc digitálnych predplatiteľov. Digitálny obsah Time bude teraz zdarma, vrátane archívu sto rokov existujúceho časopisu. Platená bude naďalej tlačená verzia a firma bude naďalej ponúkať platenú digitálnu verziu tlačeného časopisu prostredníctvom maloobchodníkov, napríklad cez Amazon Kindle a Apple News, a prostredníctvom trhu aplikácií spoločnosti Apple App Store.
SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
