12. 7. 2022

Robert Fico : Médiá, ak tvrdíte, že ste objektívne, musíte uverejniť aj nasledujúce informácie o jednom z hlavných slovenských udavačov B. Slobodníkovi

Robert Fico

 Ficov prvý rozhovor: Bojovali sme s mimovládnym sektorom, ktorý bol často  dotovaný zo zahraničia

Médiá, ak tvrdíte, že ste objektívne, musíte uverejniť aj nasledujúce informácie o jednom z hlavných slovenských udavačov B. Slobodníkovi


Médiá dnes široko informovali o výpovedi jedného z hlavných slovenských udavačov B. Slobodníka. Teda najmä o tom, keď spomínal moje meno, meno bývalého prezidenta PZ T. Gašpara a niektorých podnikateľov.
B. Slobodníka nepoznám. Je známe, že je obvinený z rady najzávažnejších zločinov okrem jedného, že to je patologický klamár ovplyvnený návykovými látkami. Svedok M. Mihálik vo svojej výpovedi uvádza: "... je vôbec tento človek (Slobodník) schopný čokoľvek čo prežil si zapamätať, spomenúť si a reprodukovať, nakoľko dlhodobo užíva válium, čiže diazepan a lexaurin, čoho som bol svedkom nielen ja, ale aj iní policajti... Mával rôzne stavy a výpadky pamäte..." A bol to nielen tento svedok. Je známa aj komunikácia medzi nebohým novinárom Kuciakom a jeho kolegyňou A. Dömeovou z Aktualít, v ktorej sa jej Kuciak sťažuje, že ho v noci volal Slobodník, ale nezdvihol mu, lebo tipuje, že bol ožratý. Na to mu kolegyňa odpovedá, že nie, on fetuje.
Takýto druh klamárov je ale pre Lipšica a spol. najlepší a najdôveryhodnejší. Za túto špinavú prácu má B. Slobodník, napriek závažnosti obvinení proti nemu, obrovské výhody, vrátane osobnej ochrany.
Niet pochýb, že na cestu udavača a klamára ho naviedol jeho obhajca D. Lipšic (to je náhoda!) a v tomto trende ho udržuje nástupca Lipšica, jeho kolega z právnickej firmy P. Kubina (to je náhoda!). Je verejne známe, že Slobodník, ešte ako policajt pomohol D. Lipšicovi a G. Grendelovi zbaviť ich trestnoprávnych nepríjemností, čo Slobodník aj sám priznal vo výpovedi z 8. apríla 2022. Rovnako je známe, že Slobodník "pomáhal" aj iným klientom D. Lipšica. Nečudujme sa, že špeciálny prokurátor D. Lipšic si ho chráni ako oko v hlave, lebo keby sa Slobodník dostal pod tlak vo väzbe, mal by čo o Lipšicovi porozprávať.
Nedávno bol uverejnený prepis nahrávky medzi Slobodníkom a ďalšími dvoma policajtami, z ktorého jasne vyplýva, že Slobodník si od nich priamo pýtal informácie, ktoré chcel potom ako udavač poskytnúť na výsluchu na ÚŠP prokurátorom Šurekovi a Repovi, pretože sám nič nevedel a nemal čo udať. Slobodník: "Na Tibora (Gašpara), na Hraška niečo... neviete si spomenúť?" V tom istom zázname je jasne preukázané, že obhajca Lipšic dohodoval obsah tohto výsluchu priamo s prokurátorom Šurekom. Slobodník: "Dano (Lipšic)... mi... povedal, že podľa tohto jak rozprával so Šurekom, tak Šurek...". Ešte zábavnejšie je vyjadrenie Slobodníka v tom istom prepise: "Na to mi Dano (Lipšic) hovoril, že dobre by bolo aj konkrétne (povedať niečo), aj keď to neviem presne, tak Makó to bude rozprávať."
To, že Slobodník nikdy nič nevedel, potvrdzuje aj výsluch svedka J. Hazuchu: "Slobodník povedal, že prokurátori ÚŠP, s ktorými sa stretol (Šurek a Repa), chceli od Slobodníka, aby vypovedal... najmä na osoby p. Gašpar, Krajmer, p. Hraško a možno aj p. Kováčik... Slobodník sa pýtal, či k týmto osobám, ktoré som menoval, nevieme poskytnúť nejaké informácie, ktoré by on ponúkol ako svoju spoluprácu s ÚŠP..."
Takíto ľudia dnes tvoria základ zločineckej mašinérie vyšetrovateľov NAKA, prokurátorov ÚŠP a žiaľ aj niektorých sudcov vedenej Matovičom. Týmto ľuďom sa musí veriť, aj keď je evidentné, že sú schopní za svoju slobodu povedať čokoľvek a udať kohokoľvek. Keď som bol predsedom vlády SR, ministerstvo vnútra SR kvalifikovane a s jasným prehľadom a rešpektom riadil R. Kaliňák a na Policajnom zbore SR si rovnako počínal aj prezident T. Gašpar. Neexistovali žiadne tieňové štruktúry, ani osoby v pozadí, ako si dnes vymýšľajú ľudia typu B. Podvodníka.


TASR o tom informoval poslanec Národnej rady (NR) SR Robert Fico.

Eurobarometer zmapoval mediálne nálady v EÚ; Slováci veria rozhlasu a televízii

Eurobarometer zmapoval mediálne nálady v EÚ;
 Eurobarometer 2016 | INFORMACIE_O_EU | Európsky parlament Kancelária na  Slovensku
 
 Slováci veria rozhlasu a televízii

Médiá sú pre európskych občanov významným zdrojom informácií o činnosti Európskej únie a jej inštitúcií. Vyplýva to z prieskumu Eurobarometra, ktorý bol zverejnený v pondelok a zaoberá sa mediálnymi návykmi občanov a ich dôverou v rôzne mediálne zdroje, ako aj postojom k dezinformáciám.
Prieskum, vykonaný spoločnosťou Ipsos European Public Affairs na prelome mesiacov máj a jún na vzorke 52.347 občanov 27-členného eurobloku, naznačil, že aj keď občanov najviac zaujímajú vnútroštátne politické témy (50 percent respondentov), v tesnom závese za nimi sú európske a medzinárodné záležitosti (46 percent) a miestne správy (47 percent).
Až 72 percent respondentov (76 percent Slovákov) uviedlo, že v poslednom čase v tlači, na internete, v televízii alebo rozhlase zachytilo nejakú informáciu o EÚ. Záujem o správy o Európskej únii kolíše medzi 57 percentami vo Francúzsku a 90 percentami v Rumunsku, pričom záujem o správy o Európskom parlamente sa pohybuje medzi 39 percentami vo Francúzsku a 85 percentami na Malte.
Televízia ako primárny zdroj správ dominuje so 75 percentami najmä u občanov starších ako 55 rokov; na Slovensku ju preferuje 73 percent opýtaných. Nasledujú on-line spravodajské platformy (43 percent EÚ; 37 percent SR), rozhlas (39; 44) a sociálne médiá a blogy (26; 25).
Až na piatom mieste sa umiestnila tlač – noviny a časopisy –, ktorú ako hlavný zdroj správ uviedla jedna pätina respondentov (21 percent) a na Slovensku 13 percent ľudí. Mladší respondenti častejšie využívajú na sledovanie aktualít sociálne médiá a blogy (46 percent respondentov vo veku 15–24 rokov).
Podľa prieskumu až 88 percent respondentov v EÚ si aspoň časť spravodajských informácií vyhľadáva on-line cez smartfón, počítač alebo notebook, z toho 43 percent na to používa internetové stránky novín a 31 percent číta príspevky na sociálnych sieťach. Platenie za on-line spravodajský obsah je výnimkou – 70 percent používateľov sleduje spravodajstvo výlučne na bezplatných webových stránkach.
Občania dôverujú televíznym a rozhlasovým, ako aj printovým médiám a ich internetovým verziám viac než on-line spravodajským platformám a kanálom sociálnych médií. Súkromné televízne a rozhlasové stanice ako dôveryhodné vníma len 27 percent respondentov. Iba v Poľsku sú súkromné televízne a rozhlasové stanice považované za najdôveryhodnejší zdroj informácií. Najradikálnejší odklon od tradičných médií vidno v Maďarsku, kde občania najviac dôverujú informáciám od iných "ľudí, skupín alebo priateľov na sociálnych sieťach".
Slováci najviac dôverujú verejnoprávnej televízii a rozhlasu (41 percent), tlači a jej internetovým stránkam (21 percent), súkromným televíznym a rozhlasovým staniciam (20 percent) a potom ľuďom, skupinám alebo priateľom na sociálnych sieťach (16 percent). Najmenej veria videoplatformám (12 percent) a influencerom na sociálnych sieťach (šesť percent).
Viac než štvrtina účastníkov prieskumu (28 percent) a 36 percent Slovákov uviedli, že za posledných sedem dní boli často vystavení dezinformáciám a falošným správam. Najviac to platí v Bulharsku (55 percent respondentov) a najmenej v Holandsku (12 percent).
Väčšina respondentov si je istá alebo pomerne istá svojou schopnosťou rozpoznať dezinformácie a falošné správy: v celej EÚ je to 64 percent opýtaných, na Slovensku 70 percent ľudí. Prieskum tiež naznačil, že dôvera v schopnosť rozlíšiť pravdivé správy od falošných klesá s vekom a narastá s úrovňou vzdelania.


Zdroj: TASR



RTVS si vo svojom vysielaní pripomenie dramatika J. Soloviča

RTVS si vo svojom vysielaní 
 
pripomenie dramatika Jána Soloviča

RTVS si vo svojom vysielaní pripomenie osobnosť dramatika Jána Soloviča, ktorý v nedeľu (10. 7.) zomrel vo veku 88 rokov. TASR o tom informoval PR manažér RTVS Stanislav Čačko.
V utorok (12. 7.) o 10.00 h odvysiela Dvojka film Kráľovná noci v kamennom mori, v sobotu 23. júla o 15.20 h si Soloviča pripomenie filmom Strašne ošemetná situácia.



Zdroj: TASR

Zomrel Monty Norman

Zomrel Monty Norman

Vo veku 94 rokov zomrel Monty Norman, autor zvučky k filmom o Jamesovi  Bondovi - Hudba - Kultúra - Pravda




Monty Norman, autor zvučky filmovej série o agentovi Jamesovi Bondovi, zomrel v pondelok vo veku 94 rokov, informuje TASR podľa správy agentúry AP.
"So smútkom oznamujeme, že Monty Norman zomrel 11. júla po krátkej chorobe," cituje AP z Normanovej oficiálnej webstránky.
Pôvodným menom Monty Noserovitch sa narodil židovským rodičom v Londýne v roku 1928. Svoju prvú gitaru dostal, keď mal 16 rokov. V mladosti vystupoval s viacerými významnými hudobnými skupinami a účinkoval aj v spoločných programoch s komikom Bennym Hillom. Neskôr písal piesne pre rockerov Cliffa Richarda a Tommyho Steela a dostal sa aj ku komponovaniu muzikálov.
Kľúčovým okamihom bolo, keď ho producent Albert 'Cubby' Broccoli najal, aby zložil zvučku k prvému filmu o agentovi 007 – Dr. No z roku 1962. Tú istú zvučku napokon použili vo všetkých 25 filmoch o Jamesovi Bondovi.
Producenti v priebehu rokov oslovili skladateľa Johna Barryho, aby zvučku prepracoval. Barryho prepracovaná zvučka potom zaznela v približne desiatke filmov vrátane Goldfingera či Žiješ len dvakrát. Mnohí považovali práve Barryho, ktorý zomrel v roku 2011, za autora pôvodnej zvučky.
Norman sa obrátil aj na súd, aby si obhájil autorstvo diela. V roku 1997 zažaloval nedeľník Sunday Times za článok, podľa ktorého bol autorom hudby Barry. Spor vyhral v roku 2001 a súd mu priznal odškodné vo výške 30.000 libier.
 

Zdroj: TASR

11. 7. 2022

Voyo je najznámejšou streamovacou službou na Slovensku

 Voyo je najznámejšou streamovacou

 


 službou na Slovensku


Vyplýva to z výsledkov online kvantitatívneho prieskumu, ktorý exkluzívne pre skupinu Markíza uskutočnila spoločnosť 2muse, najväčšia nezávislá prieskumná agentúra na Slovensku.


Streamovacia služba Voyo, ktorú na Slovensku prevádzkuje skupina Markíza, si výrazne polepšila v rámci spontánnej znalosti značky, ako aj v mnohých ďalších dôležitých imidžových parametroch. Vyplýva to z výsledkov online kvantitatívneho prieskumu, ktorý exkluzívne pre skupinu Markíza uskutočnila spoločnosť 2muse, najväčšia nezávislá prieskumná agentúra na Slovensku.

V máji 2022 dosiahlo Voyo doposiaľ vôbec najvyššiu spontánnu znalosť značky. Na otázku „Keď sa povie platený online videoportál, ktorá značka vám vybaví ako prvá?“ odpovedalo až 36 % respondentov, že práve Voyo. V porovnaní s marcom 2022 ide o nárast o 10 percentuálnych bodov. Celkovo až 55 % respondentov spomenulo Voyo medzi videoportálmi, ktoré im prídu automaticky na um. V oboch týchto parametroch tak Voyo predstihlo aj celosvetového giganta Netflix a stalo sa tak najznámejšou streamovacou službou na Slovensku.

„Veľmi nás teší, že tvrdá práca celého nášho rozrastajúceho sa tímu prináša svoje ovocie. Ide o ďalší významný míľnik v rámci rozvoja služby Voyo, na ktorú v skupine kladieme mimoriadny dôraz,“ povedal Michal Borec, riaditeľ Centra marketingu skupiny Markíza. „Voyo v prieskume vyšlo tiež ako streamovacia platforma s dlhodobo najviditeľnejšou komunikáciou a výrazne posilnilo svoj imidž vo viacerých dôležitých atribútoch - prináša novinky, zábavu pre celú rodinu a slovenský obsah vysokej kvality. Je tiež vnímané ako predovšetkým slovenská služba, ktorá je odvážnym vyzývateľom pre konkurenciu a ponúka dobrý pomer kvality a ceny,“ dodal.

Predplatitelia na Voyo najviac oceňujú možnosť sledovať obsah kedykoľvek majú chuť a úplne bez reklám, ako aj exkluzívne predpremiéry obľúbených TV programov. Kontinuálne tiež vzrastá dôležitosť Voyo Originálov, projektov pôvodnej tvorby, ktoré sú vyrábané výlučne pre Voyo. Zarezonovala najmä miniséria Iveta o začiatkoch kariéry československej speváckej hviezdy Ivety Bartošovej, ktorú videlo, alebo o nej aspoň počulo, celkovo 28 % všetkých opýtaných. V rámci predplatiteľov Voyo, ktorí si pozreli Ivetu, až pre tri štvrtiny z nich išlo o zaujímavý a pútavo spracovaný seriál.

Kvantitatívny online prieskum zameraný na značku Voyo uskutočnila agentúra 2muse v období od 12. do 16. mája 2022 na vzorke 1004 respondentov vo veku 18-79 rokov, ktorí reprezentujú populáciu Slovenska, denne používajú internet a sú konzumentmi online videa.

Voyo prevádzkuje skupina Markíza od augusta 2011, v novembri 2020 prešlo kompletným vizuálnym aj obsahovým reštartom, odkedy zaznamenáva výrazný nárast počtu predplatiteľov. Na Slovensku aj v Česku je ich dokopy už viac než 350-tisíc. Voyo je chrbtovou kosťou digitálnej transformácie CME na všetkých trhoch, kde pôsobí. Neustále prináša nové vylepšenia a funkcionality, pričom každý rok plánuje uviesť viac než desiatku nových Voyo Originálov najrôznejších žánrov. Tento rok to budú ešte novinky s názvami Gumy a Kráľ Šumavy, budúci rok príde na rad napríklad aj pokračovanie minisérie Iveta, ktoré bude tentokrát sledovať život speváčky Ivety Bartošovej v 90. rokoch.

RTVS sa teší priazni divákov aj počas prázdnin

 RTVS sa teší priazni divákov 

aj počas prázdnin

 
RTVS láka divákov počas prázdnin nielen reprízovou zábavou, ale aj premiérovým seriálom a športom. Súťažno-zábavná šou Záhady tela sa v sobotu stala najsledovanejšou nespravodajskou televíznou reláciou a vysokej sledovanosti sa tešila aj talkšou Petra Marcina Neskoro večer. Diváci si však nenechali ujsť ani nedeľný premiérový seriál Rebelka z dobrej rodiny či prenosy z pretekov Tour de France na :Športe.

V sobotu prilákala divákov k televíznym obrazovkám súťažno-zábavná šou Záhady tela v repríze. Sledovalo ju 247 000 pri trhovom podiele 15,3 % v cieľovej skupine 12+ a relácia sa stala najsledovanejším nespravodajským programom dňa. Divákov zaujala aj talkšou Neskoro večer, ktorú sledovalo 201 000 ľudí pri trhovom podiele 13,4 % v cieľovej skupine 12+ a v danom čase bola taktiež trhovou jednotkou. Podvečer prilákala divákov k televíznym obrazovkám repríza tretej série šou S úsmevom po Slovensku, ktorú si pozrelo 99 000 ľudí pri trhovom podiele 11,4 % v univerzálnej cieľovej skupine.

V nedeľu večer patril na Jednotke veľkému finále premiérového nemeckého seriálu Rebelka z dobrej rodiny, ktorý si v prime-time pozrelo 272.000 divákov pri trhovom podiele 13,8 % v univerzálnej cieľovej skupine a stal sa najsledovanejším nespravodajským programom dňa.

Športoví fanúšikovia si nenechali ujsť preteky Tour de France na :Športe. V sobotu popoludní si ôsmu etapu pozrelo 65 000 divákov pri trhovom podiele 7,8,4 % v cieľovej skupine 12+. V nedeľu popoludní sledovalo deviatu etapu 76 000 divákov pri trhovom podiele 5,6 % v rovnakej cieľovej skupine.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS


Elon Musk became father of twins last year, say reports - BBC News 

Americký podnikateľ Elon Musk odstúpil od zmluvy o prevzatí sociálnej siete Twitter za 44 miliárd dolárov (43,29 miliardy eur). TASR o tom informuje na základe správy, zverejnenej britskou spravodajskou televíziou SkyNews.
Vo vyhlásení poskytnutom americkej Komisii pre cenné papiere a burzy (SEC) Muskovi zástupcovia uviedli, že Twitter porušil podmienky zmluvy a "urobil zjavne nepravdivé a zavádzajúce vyhlásenia". Uviedli tiež, že Twitter neposkytol údaje a informácie požadované Muskom, ktoré by mu umožnili "urobiť nezávislé hodnotenie počtu falošných alebo spamových účtov" na sociálnej sieti.
"Twitter niekedy ignoroval požiadavky pána Muska, inokedy ich odmietol zo zjavne neopodstatnených dôvodov a niekedy zas tvrdil, že mu vyhovel, pričom mu však poskytol neúplné alebo nepoužiteľné informácie," uvádza sa vo vyhlásení.
Podmienky zmluvy zaväzujú šéfa spoločností Tesla a SpaceX zaplatiť 1 miliardu dolárov (984 miliónov eur), ak transakciu nedokončí. Nie je však jasné, či predstavenstvo Twitteru prijme jeho platbu, alebo sa s ním bude kvôli zmluve súdiť.
Vypovedanie zmluvy je najnovším zvratom v ságe medzi najbohatším mužom sveta a jednou z najvplyvnejších sociálnych sietí. Veľká časť drámy sa odohrala priamo na Twitteri, kde sa Musk, ktorý má viac ako 95 miliónov sledovateľov, sťažoval, že spoločnosť nedokázala naplniť svoj potenciál platformy pre slobodu prejavu. 


Twitter predstavuje automatické embedovanie tweetov | BRANORAC.SK – Blog  Branislava Ráca

Spoločnosť Twitter sa bude súdiť s americkým miliardárom Elonom Muskom o naplnenie zmluvy o jeho prevzatí. Informovala o tom agentúra AFP, ktorej správu prevzala agentúra TASR.
Predseda správnej rady Twitteru Bret Taylor uviedol, že správna rada je odhodlaná uzavrieť transakciu za cenu a podmienok, dohodnutých s Muskom a plánuje podniknúť právne kroky na vynútenie dohody o fúzii. "Sme presvedčení, že na súde v Delaware zvíťazíme," dodal.
Šéf spoločností Tesla a SpaceX v piatok oznámil ukončenie zmluvy o kúpe sociálnej siete Twitter za 44 miliárd dolárov (43,29 miliardy eur). Jeho právni zástupcovia ako dôvod uviedli, že Twitter neposkytol Muskovi ním požadované údaje a informácie, ktoré by mu umožnili urobiť nezávislé hodnotenie počtu falošných alebo spamových účtov na sociálnej sieti.
Twitter má nárok na 1 miliardu dolárov (984 miliónov eur), ktoré sa Musk zaviazal zaplatiť, ak transakciu nedokončí. Firma sa ale miesto toho chystá bojovať na súde za dohodu, ktorú schválilo predstavenstvo spoločnosti a presadzoval ju generálny riaditeľ Parag Agrawal.
Oznámenie o odstúpení od kúpy je najnovším zvratom v ságe medzi najbohatším mužom sveta a jednou z najvplyvnejších sociálnych sietí. Veľká časť drámy sa odohrala priamo na Twitteri, kde sa Musk, ktorý má viac ako 95 miliónov sledovateľov, už predtým sťažoval, že spoločnosť nedokázala naplniť svoj potenciál platformy pre slobodu prejavu.


TV and MEDIA: MEDIA NEWS

Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) na žiadosť Generálnej prokuratúry Ruskej federácie obmedzila prístup na webovú stránku nemeckého denníka Die Welt. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters, odvolávajúcich sa na ruské médiá.
Generálna prokuratúra o tom rozhodla 9. júla. Ako prvá na toto opatrenie upozornila na svojom telegramovom účte mimovládna organizácia Roskomsvoboda, ktorá bojuje proti cenzúre na internete. Podľa nej bola webová stránka novín zablokovaná so všetkými doménami a subdoménami.
Ruská agentúra TASS uviedla, že prístup na stránku www.welt.de bol obmedzený "v súlade s predpismi o blokovaní webových stránok obsahujúcich výzvy na nepokoje, extrémizmus a účasť na nezákonných masových akciách".
Novinárom agentúry AFP sa na stránku denníka Die Welt na ich smartfónoch a počítačoch nepodarilo pripojiť.
Po spustení ruskej vojenskej operácie na Ukrajine začal Die Welt publikovať články aj v ruštine, keďže väčšina nezávislých informácií o tejto téme je v Rusku cenzurovaná. Krátko na to zamestnávala aj ruskú novinárku Mariu Ovsiannikovovú, ktorá v marci narušila vysielanie správ stanice Pervyj kanal, keď sa postavila za moderátorku s nápisom "Nie vojne, zastavte vojnu, neverte propagande, tu vám klamú. Rusi sú proti vojne".
V Rusku bola navyše zavedená vojenská cenzúra. Webové stránky mnohých ruských aj zahraničných médií a sociálnych sietí boli zablokované. Týka sa to médií ako Meduza, Dožď, BBC, Hlas Ameriky, Deutsche Welle či Daily Telegraph. V EÚ bol začiatkom marca zablokovaný prístup k ruskej propagandistickej televízii RT.

 

Copyright  © TASR 2022

 

Zomrel Ján Solovič

 Zomrel Ján Solovič

 Autor divadelných a televíznych hier Ján Solovič má 85 rokov

 

Vo veku 88 rokov zomrel včera slovenský dramatik Ján Solovič.

Študoval na gymnáziu vo Zvolene, kde maturoval r. 1953, na Vysokej škole múzických umení v Bratislave dokončil štúdium dramaturgie r. 1958. R. 1957 – 63 dramaturg, 1963 – 71 umelecký šéf Čs. rozhlasu na Slovensku, 1971 – 83 vedúci tajomník a 1984 – 89 aj predseda Zväzu slov. spisovateľov, od 1978 zároveň doc. televíznej a filmovej dramaturgie na Vysokej škole múzických umení, žije na dôchodku v Bratislave. R. 1953 debutoval rozhlasovou hrou o Mikulášovi Koperníkovi Torunský génius, divadelnú hru s názvom Posledná hrmavica napísal r. 1955 ako vysokoškolák. Popri divadelných hrách písal rozhlasové hry a od r. 1962 aj televízne hry. Autor divadelných hier Nepokojná mladosť (1957), Súhvezdie Draka (1958), veselohry U nás taká obyčaj (1960), tragikomédie Žobrácke dobrodružtvo (1970), veselohier Strašne ošemetná situácia (1968), Veža nádeje... (1972) a Kráľovná noci v kamennom mori (1983), hier Pozor na anjelov (1978), Právo na omyl (1981), Meridian Express (1985) a Príliš odvážny projekt (1987). Z rozhlasových hier boli uvádzané Prešporská predohra (1957), Polnoc bude o päť minút (1958), Ruky pre Luciu (1962), Prvý dialóg s vami, Druhý dialóg s vami (obe 1966), Rekomando (1968) a i.; z televíznych hier Kar na konci roku (1963), Kde leží naša bieda (1965), Zhasnuté slnko (1967), Traja z deviateho poschodia (1969), Meridián (1974), Strieborný jaguár (1975), Zlatý dážď (1976; posledné tri vyši súborne pod názvom Občianska trilógia, 1978), Zvon bez veže (1984), Peter a Pavel (1985) a i. Pre televíziu upravoval aj rozhlasové hry, autor scenára televízneho seriálu Straty a nálezy 1 –5 (1975); výbery z jeho úspešných divadelných hier a televíznych dramatizácií vyši pod názvami Z javiska (1981), Z obrazovky (1984) a Z minulosti (1986). R. 1963 vydal pre deti rozprávkovú knižu Výlet nad oblaky, 1964 zostavil pre deti zborník krátkych scénických útvarov z pôvodnej a prekladovej tvorby Zradná čapica. Autor publicistickej práce o minulosti i perspektíve rozhlasovej tvorby na Slovensku Tu Bratislava (1976). Napísal drámu Krvavý trón (2002), komédiu Maharadža z Royalu (2006), autobiograficky šylizovanú knihou Moje radosti (2007).

V kauze vraždy Kuciaka má vypovedať ďalší člen sledovacieho komanda

V kauze vraždy Kuciaka má vypovedať 

 Záhadná vražda reportéra Kuciaka († 27) a jeho priateľky: Brutálna smrť po  dvoch ranách | Nový Čas

ďalší člen sledovacieho komanda
 

Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku má v pondelok 11. júla pokračovať súdny proces vo veci vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka, ktorý je spojený aj s prípadom prípravy vrážd prokurátorov Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliartskeho. Pred súdom by mal vypovedať bývalý policajt Štefan Mlynarčík. Toho spolu s bývalým príslušníkom finančnej správy Miroslavom Kriakom bývalý príslušník Slovenskej informačnej služby Peter Tóth v roku 2017 najal na sledovanie novinárov, vrátane neskôr zavraždeného Kuciaka. Kriak pred súdom v obnovenom procese už vypovedal v júni tohto roka. Predvolaný bol aj Tóth, avšak z rodinných dôvodov sa ospravedlnil. Pojednávanie v tejto kauze je vytýčené aj na utorok 12. a stredu 13. júla.

Najvyšší súd SR (NS SR) v júni 2021 zrušil rozsudok ŠTS zo septembra 2020 v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Senát zároveň vrátil konanie na ŠTS, ktorý má opätovne prejednať obžalobu voči Marianovi K. a Alene Zs. Predseda senátu NS SR Peter Paluda v rámci odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že prvostupňový súd pri oslobodení Mariana K. a Aleny Zs. v časti týkajúcej sa vraždy Kuciaka konal predčasne. Niektoré navrhované dôkazy nevykonal a o iných ani nerozhodol.

Súd zároveň k obnovenému procesu pripojil obžalobu v prípade prípravy vrážd súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a bývalého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho. V tejto veci čelia obžalobe okrem Mariana K. a Aleny Zs. aj Dušan Kr. a bosniansky občan Darko. Tomáš Szabó, ktorý je v prípade vraždy Kuciaka právoplatne odsúdený na 25 rokov väzenia, v kauze prípravy vrážd priznal vinu a bol vylúčený na samostatné konanie.

Zdroj: SITA

 

10. 7. 2022

Rada pre vysielanie a retransmisiu organizuje diskusiu o zrevidovanom Kódexe postupov proti šíreniu dezinformácií

Rada pre vysielanie a retransmisiu organizuje diskusiu 

Tlačová informácia

 o zrevidovanom Kódexe postupov proti šíreniu dezinformácií

 

V pondelok 11. júla 2022 sa z iniciatívy Rady pre vysielanie a retransmisiu uskutoční diskusia zameraná na tému efektívneho a transparentného boja proti šíreniu dezinformácií v online priestore, ku ktorému má významne prispieť revidovaný Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií. Diskusia sa začne o 10. hodine, bude prebiehať online na platforme Zoom a bude verejne prístupná na youtube kanále Rady naživo aj ako záznam po jej skončení.

Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií je prvým nástrojom svojho druhu, prostredníctvom ktorého sa nadnárodné internetové spoločnosti už v roku 2018 zaviazali dodržiavať samoregulačné normy s cieľom eliminovať šírenie dezinformácií. Pôvodný kódex si vynútil revíziu, ktorú koordinovala pracovná skupina ERGA pod vedením Ľuboša Kukliša, riaditeľa Rady pre vysielanie a retransmisiu, a minulý mesiac bolo predstavené jeho nové znenie. Posilnený Kódex obsahuje 44 záväzkov a 128 konkrétnych opatrení, vrátane demonetizácie pre šíriteľov dezinformácií, transparentnosti politickej reklamy, obmedzenia manipulatívneho správania (napr. falošné účty, využívanie botov a deep fake technológií), posilnenie postavenia používateľov, výskumníkov a komunity fact-checkerov. Zároveň sa nový kódex stal súčasťou širšieho regulačného rámca tvoreného nariadením o digitálnych službách (DSA) a legislatívou upravujúcou transparentnosť a cielenie politickej reklamy.

Jedným z nových opatrení je aj vytvorenie Centra transparentnosti, ktorého zámerom je získavať nevyhnutný prehľad o implementácii opatrení kódexu, zabezpečiť transparentnosť a pravidelnú aktualizáciu relevantných údajov. Súčasťou procesov na zvýšenie efektívnosti Kódexu je ďalej zriadenie stálej pracovnej skupiny, ktorej predsedá Európska komisia a je zložená zo zástupcov signatárov, skupiny európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA), Európskeho strediska pre monitorovanie digitálnych médií (EDMO) a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (EEAS).

Nielen to, čo bude úlohami spomenutého Centra a pracovnej skupiny, ale aj podrobné odpovede na otázky, aké zmeny prináša revidovaný Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií, ako je prepojený s ďalšími iniciatívami inštitúcií (napr. DSA a DMA), aké nové záväzky z Kódexu vyplývajú priamo pre technologické firmy či ako reaguje na rozmach manipulatívneho správania na sociálnych sieťach, bude témami spoločnej pondelkovej diskusie, v ktorej ako rečníci vystúpia Daniel Braun, zástupca vedúcej kabinetu eurokomisárky Věry Jourovej, Ľuboš Kukliš, predseda Európskej platformy regulačných orgánov (EPRA) a riaditeľ Kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu, Dominika Hajdu, vedúca Centra pre demokraciu a odolnosť v think-tanku GLOBSEC a Milan Zubíček, manažér pre styk
s verejnosťou a vládou v spoločnosti Google v Bruseli. Diskusiu bude moderovať Václav Moravec, koordinátor Stredoeurópskeho observatória digitálnych médií (CEDMO) a bude prebiehať v češtine
a slovenčine.

 

56. ročník karlovarského filmového festivalu

56. ročník karlovarského 

Zobraziť zdrojový obrázok

filmového festivalu 

Kanadsko-český film Nadějné léto v sobotu zvíťazil v hlavnej súťaži Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch.

Cenu za celoživotné dielo si prevzali herci Bolek Polívka, Benicio del Toro (USA) a Geoffrey Rush (Austrália), informuje oficiálna webová stránka festivalu. 

Na galavečere 56. ročníka MFF Karlove Vary, ktorý už tradične moderoval herec Marek Eben, bodoval aj český film Slovo spracovávajúci problematiku zlomového roku 1968. Martin Finger zaň dostal cenu za najlepší herecký výkon a ocenená bola aj jeho režisérka Beata Parkanová. Nadějné léto, iránsko-kanadská sociálna dráma o spojenectve dvoch mužov bojujúcich proti nepriazni okolia a sile autorít, získala Kristáľový glóbus, ktorý je hlavnou cenu karlovarského festivalu. "Žijeme vo svete plnom násilia a diskriminácie. Dúfam, že naše príbehy prinášajú pokoj a mier," ďakovala režisérka iránskeho pôvodu Sadaf Foroughiová. Osobitnú cenu poroty dostala španielska snímka s festivalovým názvom Musíte se přijet podívat od režiséra Jonása Truebu, ktorá kombinuje komediálne a existenciálne témy. Cenu divákov si odniesol hudobný dokument PSH Nekonečný příběh zachytávajúci príbeh českej rapovej skupiny Peneři strýčka Homeboye. Ocenenie za najlepší ženský herecký výkon si rozdelili dve herečky z gruzínskeho filmu Vlastní pokoj Taki Mumladze a Mariam Khundadze. Na tohtoročnom MFF v Karlových Varoch, ktorý prebiehal od 1. júla, sa zúčastnilo viac než 10.500 akreditovaných návštevníkov, vyše 400 filmových tvorcov a takmer 1500 profesionálov z oblasti filmu a novinárov. Predalo sa viac než 121.000 vstupeniek, zatiaľ čo v poslednom predcovidovom roku (2019) to bolo 139.000. Organizátori tento rok ponúkli priestor aj sekcii filmového festivalu z Odesy, v rámci ktorej bolo premietnutých niekoľko ukrajinských filmov vrátane snímky Mariupol 2, ktorá dokumentuje tragédiu vojny.

Zdroj: TASR