Protištátny štát 
Slovenský rozhlas dnes v noci prestáva vysielať do zahraničia na krátkych vlnách. Vysielanie Rádia Slovakia International (RSI) tak už bude len v Európe na satelite a internete. Jeho signál stratí Amerika i Austrália.
Podľa Adriany Jobbikovej ,tlačovej tajomníčky SRo , sa nezmení obsah ani rozsah vysielania. Posledné relácie odvysielajú medzi 3.00 a 5.00 hodinou. Vysielače z Rimavskej Soboty podľa Jobbikovej vypínali Rádiokomunikácie postupne na základe zmluvy. Dôvodom je, že štát, ktorý má podľa zákona toto vysielanie financovať, tento rok na to nevyčlenil ani korunu. Od roku 2003, keď na šiesty okruh SRo naposledy uvoľnili 71,3 milióna korún, sa kapitola zahraničného vysielania v štátnom rozpočte neobjavila. Až na konci minulého roka vláda poslala rozhlasu dodatočnú dotáciu desať miliónov korún. Najdrahšia je prevádzka vysielačov - 35 miliónov korún, celkovo stojí RSI asi 56 miliónov ročne. Rozhlas postupne ráta aj s organizačnými zmenami a prepustením 21 zamestnancov rádia. Je to aj v schválenej organizačnej štruktúre, ktorá začne platiť 1. augusta. Dnes vysielanie v každom jazyku zabezpečujú štyria redaktori, po novom majú byť len dvaja, čo bude podľa šéfredaktora RSI Ladislava Kubiša neúnosné.
Proti vypnutiu krátkovlnného vysielania do zahraničia bol nielen prezident SR Ivan Gašparovič, ale aj viacerí predstavitelia strán dnešnej vládnej koalície, napríklad Dušan Čaplovič a Dušan Jarjabek zo Smeru-SD a Ľudmila Mušková z ĽS-HZDS. Všetci prišli 24. mája apelovať na Rozhlasovú radu, aby vypnutie krátkych vĺn neschvaľovala a počkali na novú vládu. Mušková vtedy povedala, že na financovaní tejto propagácie SR by sa mali podieľať ministerstvá zahraničia, kultúry a školstva, alebo aj ministerstvo hospodárstva. Prezident Gašparovič, ktorého o pomoc žiadali zahraniční Slováci, sa kvôli RSI dva razy stretol s generálnou riaditeľkou SRo Miloslavou Zemkovou, naposledy v stredu. Písal aj list ministrovi financií Ivanovi Miklošovi, aby našiel prostriedky.
"Prezident by bol najradšej, keby mohol rozhlas aj naďalej vysielať do zahraničia, sám pre to urobil, čo mohol," povedal pre TASR hovorca prezidenta Marek Trubač. Podľa neho prezident dúfa, že sa v budúcnosti podarí vyriešiť tento problém. To však podľa tlačovej tajomníčky rozhlasu Jobbikovej nebude ľahké ani v prípade, že nová vláda peniaze nájde. "Návrat na krátke vlny by bol technicky i finančne náročný," povedala Jobbiková.
Obe krátkovlnné frekvencie RSI sú lukratívne, Slovensku patria len do konca roka 2006. Keď v decembri 2003 kvôli ročným nákladom v hodnote 13,5 milióna korún rozhlas vypol jednu z krátkovlnných frekvencií, hneď ju získalo Turecko. Zahraničné vysielanie na krátkych vlnách začal SRo v januári 1993, objednával a platil ho štát. Najskôr rozhlas vysielal pre zahraničných Slovákov, neskôr aj v cudzích jazykoch. Ročne príde rozhlasu asi osemtisíc listov od zahraničných poslucháčov.
Vypnutie krátkovlnného vysielania Slovenského rozhlasu do zahraničia je podľa poslanca Smeru-SD Dušana Jarjabka dôvodom na odvolanie Rozhlasovej rady i manažmentu SRo.
"Nemalo k tomu prísť, je to krok proti zahraničným záujmom SR, ale aj proti zdravému rozumu," myslí si poslanec, ktorý ešte pred voľbami apeloval na Rozhlasovú radu, aby sa postavila proti vypnutiu Rádia Slovakia International. Je presvedčený, že nová vládna garnitúra na čele s ministerstvami kultúry a zahraničných vecí, bude robiť všetko pre to, aby vysielanie opäť zapojila. "Tie peniaze sú zanedbateľnou čiastkou v rámci rozpočtu. Je za ne množstvo práce a propagácie tohto štátu," hovorí Jarjabek. Na margo plánovaného prepúšťania 21 zo zamestnancov Rádia Slovakia International (RSI) povedal, že je to podobná cesta likvidácie ako v Slovenskej televízii. Táto téma by preto podľa neho mala patriť medzi prvé otázky z oblasti kultúry a médií, ktorými sa bude zaoberať nová vláda a parlament. "Podľa môjho názoru musí byť vyvodená zodpovednosť voči tým, ktorí to zapríčinili," uzavrel Jarjabek
