Novým výkonným riaditeľom Rádia Okey sa od 1. septembra stane dlhoročný moderátor jeho ranného vysielania Milan Urbaník, agentúru SITA o tom informoval PR manažér spoločnosti Forza Martin Šesták. Na tomto poste nahradí súčasného riaditeľa Juraja Dobiša. Podľa Milana Urbaníka jeho prvé aktivity povedú k "zvyšovaniu štandardu vysielania so zavádzaním nových prvkov", uviedol Šesták. Rádio Okey vzniklo 1. marca 2001. Vysiela denne na siedmich frekvenciách v rámci celého Slovenska. Ponúka svetové hity a aj piesne slovenských interpretov. V programovej štruktúre dominuje hudba doplnená spravodajstvom z domova, zahraničia, športu, šoubiznisu, kultúry, vedy a techniky.
Ku koncu augusta sa znížil počet zamestnancov Slovenského rozhlasu (SRo) o 50. K 31. augustu odišlo z rôznych pracovných pozícií verejnoprávneho rozhlasu 50 zamestnancov dohodou, výpoveďou alebo zrušením miesta. Od 1. augusta, odkedy sa v rozhlase začala zavádzať nová organizačná štruktúra, bolo zrušených 88 funkčných miest, z ktorých boli niektoré obsadené a niektoré neboli. Pred začiatkom personálnych zmien bolo v SRo 825 zamestnancov a v súčasnosti ich je 775. Pre rozhlas naďalej pracujú aj externí pracovníci. Po zmene organizačnej štruktúry SRo museli zamestnanci podpísať novú zmluvu. Väčšina tak urobila a rokuje sa s tými, ktorí to odmietli. Zmluvy sú interné a väčšina je na čas neurčitý. V súčasnosti sa podľa Jobbikovej pracuje na novom katalógu funkčných miest. Prepúšťanie vyplýva z projektu novej generálnej riaditeľky SRo Miloslavy Zemkovej, podľa ktorého by rozhlas mal do konca budúceho roka celkovo prepustiť 180 zamestnancov. Nová organizačná štruktúra rozhlasu je len prvým krokom jeho transformácie pod novým vedením. Druhým bude od začiatku budúceho roka nová programová štruktúra a následne zavádzanie nových technológii. Prepúšťanie súvisí so zavádzaním novej organizačnej štruktúry, programu a technológií. Nový program rozhlasu by sa mal spustiť od januára 2007.
Na trhu dennej tlače pribudne od pondelka, 4. septembra, nový titul - denník Plus jeden deň. Pred jeho prvým uvedením sa vydavateľstvo denníka - Spoločnosť 7 Plus, k novému titulu nevyjadrovalo, inzerciu na jeho prvé číslo však zverejnil týždenník Plus 7 dní. Denník Plus jeden deň by mal nadviazať na tradíciu a filozofiu týždenníka Plus 7 dní a na trhu denníkov by mal vyplniť priestor medzi bulvárnou a mienkotvornou tlačou. Jeho zámerom je prinášať významné udalosti na domácej a zahraničnej politickej scéne, aktuality zo šoubiznisu slovenských i zahraničných celebrít. Čitatelia by v ňom tiež mali nájsť regionálne udalosti a praktické informácie. Denník Plus jeden deň by mal vychádzať denne okrem nedele na 24 a viac stranách.
Slovenský rozhlas (SRo) súhlasí s návratom na krátkovlnné vysielanie v čo najkratšom čase, ak štát garantuje finančné pokrytie tohto vysielania. Uvádza sa to v stanovisku verejnoprávneho rozhlasu na vyjadrenia ministra kultúry Mareka Maďariča o možnej obnove zahraničného vysielania SRo, ktoré agentúre SITA poskytla hovorkyňa SRo Adriana Jobbiková. Šéf rezortu kultúry v pondelok, 28. augusta, na stretnutí s predsedníčkou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vilmou Prívarovou vyjadril plnú podporu obnoveniu tohto vysielania. Vedenie SRo však doteraz podľa Jobbikovej nedostalo žiadne sťažnosti od zahraničných Slovákov na zrušenie krátkovlnného vysielania. Hovorkyňa SRo tiež pripomenula, že v súčasnosti toto vysielanie SRo programovo pokrýva prostredníctvom internetu a cez satelit. Podľa vedenia SRo je riešenie problematiky krátkych vĺn najmä záujmom štátu, ktorý musí v tejto veci rozhodnúť. Po skončení transformácie Rádia Slovakia International (RSI), ktorá súvisela so zrušením jeho vysielania na krátkych vlnách a s prechodom redakcie po internetový okruh SRo - Rádio Inet, odišlo z RSI k 1. augustu k 29 ľudí. Podľa programového riaditeľa SRo Ľuboša Machaja, vysielanie do zahraničia zabezpečuje v rámci Rádia Inet 12 redaktorov z RSI. Jeho rozsah v slovenčine, angličtine, nemčine, vo francúzštine, ruštine a v španielčine je zachovaný. Machaj považuje vysielanie na krátkych vlnách za anachronizmus a tvrdí, že podľa odoziev od poslucháčov, ho väčšina počúva cez satelit alebo cez internetové vysielanie. Tvrdí, že aj vysielanie do zahraničia cez satelit a internet by mal platiť štát. "Táto služba nie je verejnou službou SRo, je to služba, ktorá by mala byť v záujme štátu. Všade štandardne, vo všetkých okolitých krajinách, je to priamo napojené na štátny rozpočet," povedal pre agentúru SITA Machaj. Rozpočet na vysielanie rozhlasu na krátkych vlnách bol ročne 55 miliónov, pričom tento typ vysielania je najdrahším spôsobom šírenia rozhlasového signálu. Vysielanie SRo do zahraničia si objednáva zo zákona štát, ktorý ho dlhodobo nedostatočne financuje. Na tento rok poslanci NR SR neschválili v štátnom rozpočte RSI dotáciu. Vláda naň dodatočne na konci roka 2005 schválila 10 miliónov, čo však jeho náklady nepokrýva. SRo ukončil vysielanie RSI na krátkych vlnách 30. júna podľa zmluvy, ktorú uzavrelo jeho bývalé vedenie s Rádiokomunikáciami. Následne začala transformácia RSI, ktorá súvisí so zmenami v organizačnej štruktúre rozhlasu. Zrušením krátkych vĺn by mal SRo ročne ušetriť približne 35 miliónov korún. Zahraničné vysielanie na krátkych vlnách začal SRo v januári 1993 a vysielanie si podľa zákona objednával a platil štát. Rozhlas najprv vysielal len pre zahraničných Slovákov, neskôr začal vysielať o Slovensku a propagovať ho aj v cudzích jazykoch. Vysielanie na krátkych vlnách sa používa iba na šírenie rozhlasových programov určených pre veľmi vzdialené územia, prakticky na ľubovoľné miesto na zemeguli. Nedá sa použiť pre šírenie v blízkom okolí, preto sa nedá využiť na šírenie programov pre územie Slovenska.