SLOVAK MEDIA NEWS
Vláda schválila zákon o periodickej tlači a tlačových agentúrach - tlačový zákon. K právu na opravu do ôsmich dní, ktorá je aj v súčasnom zákone, pridala právo na odpoveď a na dodatočné oznámenie. Právo na odpoveď znamená, že noviny musia do troch dní uverejniť stanovisko dotknutej osoby, a to aj vtedy, ak tvrdenia novín boli pravdivé. Právo sa nevzťahuje na hodnotiace úsudky. Právo na dodatočné oznámenie dáva povinnosť uverejniť výsledok právoplatného ukončenie konania v prípade, o ktorom noviny písali. Novinkou bude povinnosť chrániť zdroj informácií, ak o to požiada. Výnimkou sú svedectvá závažných trestných činov. Zákon prerokuje parlament, platiť by mal od mája. Predseda vlády SR Robert Fico neplánuje využívať právo na opravu, ktoré zavádza kabinetom schválený nový tlačový zákon, pretože svoje si vždy povie na tlačových konferenciách alebo pri iných príležitostiach. Povedal to na dnešnej tlačovej besede po rokovaní kabinetu.
"Ale niekedy, ak ten úder je už taký, že je pod pás, no tak budeme na to reagovať individuálne, pretože ani vláda, ani parlament ako kolektívne orgány právo na odpoveď a právo na opravu nemajú," vysvetlil Fico. Podľa neho by nemal vzniknúť pocit, že vláda bude odpisovať každé dva - tri dni na "čosi, ale individuálne ministri budú môcť reagovať."
Ako uviedol, v novom tlačovom zákone ide o fyzické a právnické osoby, ktoré si vedú svoj súkromný život, ktoré sú často opľuté médiami a nemajú šancu ani len povedať písmeno "b". "Je to štandardný inštitút, ktorý platí vo všetkých tlačových zákonoch," dodal premiér.
Minister kultúry Marek Maďarič ho doplnil príkladom, že vo Francúzsku sa právo na odpoveď nevzťahuje len na skutkové tvrdenie, ale aj na hodnotiace úsudky. "Aj lehoty na uplatnenie odpovede sú niekde oveľa prísnejšie. Čiže, chcú slovenskí vydavatelia pracovať voči verejnosti v inom režime, ako je to vo Francúzsku, Belgicku, Taliansku, Nemecku?," opýtal sa minister s tým, že tu nejakú rozporuplnosť alebo kontroverznosť nevidí.
Novozavedené právo na odpoveď si možno uplatniť, ak sa o fyzickej či právnickej osobe publikovali informácie, ktoré sa dotkli jej cti, dôstojnosti, súkromia, názvu, ako aj dobrej povesti. V takýchto prípadoch bude môcť do 30 dní doručiť žiadosť o uverejnenie odpovede, a to na rovnocennom mieste a rovnakým písmom ako pôvodný text. Publikované má byť do troch dní od doručenia žiadosti.
Nová právna úprava taktiež ustanovuje zodpovednosť vydavateľa za obsah periodickej tlače a tlačovej agentúry za agentúrne spravodajstvo. Nesmú sa v ňom objaviť informácie, ktoré propagujú vojnu, kruté alebo neľudské správanie. Do tejto oblasti patria zároveň údaje podnecujúce nenávisť k inej rase, pohlaviu, náboženstvu alebo k inému politickému presvedčeniu. V opačnom prípade vydavateľovi hrozí zo strany ministerstva kultúry pokuta do 200-tisíc korún.
Na druhej strane ale budú povinní bezodplatne zverejniť na požiadanie orgánov verejnej moci ich oznámenia v naliehavom verejnom záujme. V prípade, že sa tak nestane, môžu dostať sankciu do 50-tisíc Sk. Ide napríklad o výzvu v krízovej situácii.
Premiér Robert Fico s ministrom kultúry Marekom Maďaričom dnes ostro kritizovali prístup novinárov, keď písali o Ficových výrokoch o starých Slovákoch. "Spustili ste nebývalé jačanie, že čo som si to dovolil, že začínam meniť spolu s vládou Slovenskej republiky históriu," obviňoval predseda vlády novinárov. "V podstate ako keby Slováci tu ani neexistovali do 19. storočia, hoci neviem, kde boli. Podľa mňa tu boli," pokračoval Fico. Podľa neho len niekto nechce uznať, že tu boli Slováci.
Prekáža mu, že v médiách neodzneli reakcie vlády na historikov, ktorí tvrdili, že vo Veľkej Morave nežili starí Slováci, ale starí Slovania. Poukázal na stretnutie viac ako 30 historikov, ktorí v spoločnom vyhlásení napísali, že možno oprávnene používať termín starí Slováci. Dušan Kováč z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied tvrdí, že nevie, čo si má myslieť o vyhlásení historikov. Podľa neho drvivá väčšina podpísaných historikov sa práve týmto obdobím nezaoberá. "Starí Slováci, to je ničím nepodložená fantázia," dodal Kováč.
Kováč odmieta kritiku ministra kultúry Maďariča. Po rokovaní vlády šéf rezortu o ňom povedal, že by nemal rozprávať o ranom stredoveku. "Je odborník na 20. storočie a nie na raný stredovek," povedal o Kováčovi Maďarič. "Dlhé roky som sa venoval dejinám nacionalizmu, teórii nacionalizmu," povedal Kováč s tým, že množstvo prác publikoval v zahraničí. "Ak to pán minister nepozná, je to jeho problém," obhajuje sa Kováč. Naďalej si stojí za svojimi tvrdeniami, ktoré vyšli v denníku Sme 3. januára. Pre denník uviedol, že termín starí Slováci, ktorý na oslavách 15. výročia vzniku Slovenskej republiky použil Fico, je "ahistorický a je to manipulovanie s termínom."
Stanovisko slovenských historikov, archeológov a jazykovedcov zo 4. januára podpísali matiční a ďalší historici. Reagovali tak na článok uverejnený v denníku Sme. "V rozhovore popieral možnosť používať pojem Slovák," povedal o vyjadreniach Dušana Kováča historik Peter Mulík z Matice slovenskej. Podľa neho Kováč robil až krajne nesprávne závery.
© 2007, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Navrhované znenie nového tlačového zákona obsahuje viaceré ustanovenia, ktoré sa podľa poslanca za SDKÚ-DS Tomáša Galbavého svojou vágnou formuláciou môžu stať nástrojom na zastrašovanie nepohodlných médií, ich prinútenie k autocenzúre pod hrozbou ekonomickej likvidácie. "Tým sa dotýkajú ústavou zakotveného občianskeho práva na slobodu informácií, ktoré je jedným z výdobytkov zmien po novembri 1989," zdôraznil Galbavý. Napriek tomu, že ministerstvo kultúry tvrdí, že návrh má okrem zlepšenia informovanosti priniesť aj vyššiu mieru ochrany občanov pred útokmi zo strany médií, skutočným výsledkom takto nejasne formulovaných ustanovení môže byť zhoršenie kvality informácií a ich dostupnosti pre občanov. "Som presvedčený, že vláda chce týmto spôsobom prekonať stav, do ktorého sa sama dostala svojou neschopnosťou racionálne komunikovať s médiami a ich prostredníctvom s verejnosťou," poznamenal. Navrhované znenie nového tlačového zákona obsahuje viaceré ustanovenia, ktoré sa podľa poslanca za SDKÚ-DS Tomáša Galbavého svojou vágnou formuláciou môžu stať nástrojom na zastrašovanie nepohodlných médií, ich prinútenie k autocenzúre pod hrozbou ekonomickej likvidácie. "Tým sa dotýkajú ústavou zakotveného občianskeho práva na slobodu informácií, ktoré je jedným z výdobytkov zmien po novembri 1989," zdôraznil Galbavý. Napriek tomu, že ministerstvo kultúry tvrdí, že návrh má okrem zlepšenia informovanosti priniesť aj vyššiu mieru ochrany občanov pred útokmi zo strany médií, skutočným výsledkom takto nejasne formulovaných ustanovení môže byť zhoršenie kvality informácií a ich dostupnosti pre občanov. "Som presvedčený, že vláda chce týmto spôsobom prekonať stav, do ktorého sa sama dostala svojou neschopnosťou racionálne komunikovať s médiami a ich prostredníctvom s verejnosťou," poznamenal.
