SLOVAK FREE MEDIA
Snaha vlády o ovládnutie verejnoprávnych médií, ktorú podporil prezident Ivan Gašparovič slovami o potrebe, aby vláda mala svoje médiá, je neprípustná. V európskych demokraciách majú garantovanú nezávislosť od štátu a vlády. To, ako sa rešpektuje, hovorí o vyspelosti politickej scény, uviedli pre Rádiožurnál Slovenského rozhlasu (SRo) predstaviteľka najväčšej svetovej organizácie novinárov a mediálny expert.
Snahy o ovládnutie médií sú nebezpečné a v rozpore s európskou tradíciou aj európskym Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. "Je šokujúce počuť o snahách ovládnuť verejnoprávne médiá. Mali sme pocit, že v 90. rokoch sa zvládol ťažký prechod zo štátom kontrolovaných médií. Teraz, keď vidíme, že u vás, ale aj v Slovinsku, je snaha o návrat k štátom kontrolovaným médiám, považujeme to za nebezpečné a absolútne v rozpore s európskou tradíciou," zdôraznila Renate Schroederová, riaditeľka pre Európu Medzinárodnej federácie novinárov (IFJ).
Nezasahovanie štátu do médií majú na celoeurópskej úrovni garantovať aj medzinárodné záväzky. "Všetky krajiny podpísali článok 10 európskej konvencie o ľudských právach - a to by malo stačiť. Ale, ako vidím na vašom prípade - je to ťažké. Asi by sme mali spolu s Radou Európy a OECD ísť do jednotlivých krajín a snažiť sa vyvinúť väčší tlak na politikov," uviedla Schroederová. Dohovor garantuje občanom právo na prijímanie informácií bez zásahu štátnych orgánov. Dohľad nad dodržiavaním má Rada Európy, ktorej momentálne predsedá Slovensko.
Pokusy o ovládnutie médií nie sú v strednej a východnej Európe výnimkou, pripomenul škótsky mediálny expert Charles Fletcher, ktorý pomáhal vo viacerých postkomunistických štátoch s transformáciou médií. "Zásahy politikov sú neprijateľné, ale ide o kultúrny problém celej strednej Európy - od Rumunska, cez Maďarsko, Ukrajinu, Slovensko po Českú republiku. Máte celú generáciu politikov, ktorí boli zvyknutí na to, čo vnímajú ako svoje právo zasahovať do médií," dodal pre SRo.
V Nemecku zásahy politikov do médií zakazuje ústava, vo Francúzsku zákon a vo Veľkej Británii s jej "vzorom verejnoprávnosti" - BBC okrem charty BBC aj silná kultúrna tradícia. "Vo verejnosti vládne široká zhoda, že vláda by nemala zasahovať do programu žiadnej stanice, nielen verejnoprávnej BBC, ale ani do súkromných. My, ako verejnosť a médiá, nechceme, aby vláda zasahovala do toho, čo sa vysiela," uviedol Fletcher.
"Je to veľmi zlá správa pre verejnoprávnosť televízie a rozhlasu," povedal o vyhláseniach premiéra Roberta Fica o obsadení televíznej a rozhlasovej rady blízkymi ľuďmi a prezidenta Gašparoviča predseda parlamentného výboru pre kultúru a médiá Pavol Minárik z KDH. Na to, aby vláda nezasahovala do médií, nie je podľa neho potrebná zmena zákona, ale politická kultúra. "Vedieť, že nemôžem všetko...Niektoré veci sú nad politikou, nad politikou je aj verejnoprávnosť médií," dodal Minárik v SRo.
Vládne strany sa v polovici decembra dohodli na obsadení miest v radách verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Nových členov bude voliť parlament v marci. "Máme samozrejme záujem, aby tam boli zvolení ľudia, ktorí budú reprezentovať naše názory," povedal premiér Fico po rokovaní koaličnej rady. S predsedami ĽS-HZDS a SNS sa dohodol aj na podmienkach, za akých budú strany nominovať svojich kandidátov. Na otázku, aké sú to podmienky, premiér novinárom povedal: "Sú veci, o ktorých podľa môjho názoru nie je potrebné informovať ani verejnosť, ani vás." Počet kandidátov si strany rozdelia podľa sily, ktorú im dal volebný výsledok. Premiér si myslí, že sa po prvý raz podarí zvoliť členov rád hneď v prvom parlamentom hlasovaní.
Vláda a parlament by podľa prezidenta mali mať vlastné médiá. "Neviem, prečo je taký veľký krik a taká tvrdá odozva na premiérove výroky. Vláda a parlament by mali mať svoje médiá, ktoré by prezentovali rozhodnutia vlády, názory vlády, parlamentu, proste tých, ktorí riadia štát, aby orgány štátu neboli v pozícii, keď sa nemôžu vyjadriť a keď nemôžu reagovať na polopravdy...Ak si vezmeme situáciu, aká je v našich médiách, tak médiá nie, že nie sú naklonené vláde aj niektorým iným inštitúciám, ale vyslovene sú v pozícii, keď nenachádzajú v ničom nič dobré, ale hľadajú len zlé," povedal Gašparovič v relácii SRo Rozhovory s prezidentom. Vláda od médií nedostáva objektívnu oponentúru. "Preto ja tento výrok premiéra beriem, že hľadá cestu, ako by sa vláda a parlament mohli vyjadrovať slobodne bez toho, aby niekto prehodnocoval ich výroky a dával do iného svetla ako sú."
Článok 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd hovorí:
1. Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.
2. Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.
ČSFR vo februári 1991 podpísala Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8, dojednaný v Ríme 4. novembra 1950, a ďalšie zmluvné dokumenty na tento Dohovor nadväzujúce. V zbierke zákonov vyšiel po ratifikácii v roku 1992. V SR bol záväzný aj po osamostatnení 1. januára 1993. Obe republiky prevzali všetky záväzky z medzinárodných dohôd. Citovaný preklad Dohovoru je zo Zbierky zákonov.
© 2007, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
