5. 12. 2014

Ústavný súd Slovenskej republiky k medializovaným informáciám v súvislosti s nálezom o predmete referenda

Ústavný súd Slovenskej republiky 
k medializovaným informáciám v súvislosti s nálezom o predmete referenda

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") 28. októbra 2014 rozhodol vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 24/2014 o návrhu prezidenta Slovenskej republiky na posúdenie súladu navrhovaného predmetu referenda s čl. 93 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 2, čl. 7 ods. 5, čl. 12 ods. 2, čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 1 a 4, čl. 42 ods. 1 prvou vetou Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 93 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nálezom tak, že:
1. Predmet referenda v znení otázky (1.) Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou? (2.) Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova? a (4.) Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania? je v súlade s čl. 93 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení čl. 12 ods. 2, čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 1 a 4, čl. 42 ods. 1 prvou vetou ústavy a s čl. 93 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Predmet referenda v znení otázky (3.) Súhlasíte s tým, aby žiadnemu inému spolužitiu osôb okrem manželstva nebola priznaná osobitná ochrana, práva a povinnosti, ktoré sú právnymi normami k 1. 3. 2014 priznané iba manželstvu a manželom (najmä uznanie, registrácia či evidovanie ako životného spoločenstva pred verejnou autoritou, možnosť osvojenia dieťaťa druhým manželom rodiča)? nie je v súlade s čl. 93 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
K tomuto rozhodnutiu bolo podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde pripojené odlišné stanovisko sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza.
Viaceré slovenská médiá v reakciách na toto rozhodnutie nesprávne interpretovali pripojenie odlišných stanovísk:
denník SME v článku "Aliancia zákaz partnerstiev neopúšťa" z 29.11.2014,
internetový portál aktualne.sk v článkoch "Nie všetci si o referende myslia to isté" a "Referendum o rodine dvíha vlnu odporu. Kritizujú ho aktivisti, právnici aj sudcovia" z 3. 12. 2014,
denník Pravda v článku pod titulkom "Referendum nemalo byť nikdy vypísané, myslia si niektorí experti", publikovanom 29. novembra 2014 dokonca uviedol: "Ústavní sudcovia, ktorí rozhodli, že tri otázky k referendu sú v súlade s Ústavou: Ivetta Macejková, Jana Baricová, Peter Brňák, Ľubomír Dobrík, Ľudmila Gajdošíková, Marianna Mochnáčová, Rudol Tkáčik. Ústavní sudcovia, ktorí nesúhlasili s referendovými otázkami: Ladislav Orosz, Lajos Mészáros." Táto informácia, podobne ako ďalšie zámerne šírené špekulácie o tom, ako rozhodli sudcovia ústavného súdu v tajnom hlasovaní, nie sú pravdivé.

Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov "sudca, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím pléna alebo senátu Ústavného súdu alebo s ich odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu."
V tejto súvislosti považujeme za dôležité zdôrazniť, že ide o právo, nie o povinnosť sudcu v prípade, že nesúhlasí s výrokom alebo s odôvodnením rozhodnutia. Pripojenie odlišného stanoviska nemusí znamenať, že sudca nesúhlasí s výrokom rozhodnutia.
Sudca, ktorý pripojil odlišné stanovisko k rozhodnutiu senátu alebo pléna ústavného súdu môže mať odlišný názor na výrok rozhodnutia, avšak môže nastať aj situácia, že sa s výrokom rozhodnutia stotožňuje, ale má odlišný názor na jeho odôvodnenie. O ktorú zo situácií ide je potrebné zisťovať z obsahu samotného odlišného stanoviska pripojeného k rozhodnutiu.
Nepripojenie odlišného stanoviska sudcov k výroku rozhodnutia alebo k jeho odôvodneniu na druhej strane neznamená, že hlasovali rovnako, ako väčšina, a teda súhlasia s väčšinovým názorom pléna alebo senátu.

TASR informácie poskytla hovorkyňa Ústavného súdu SR Anna Pančurová.