DALITO!

27. 1. 2016

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Uchádzač o nomináciu Republikánskej strany na prezidenta Spojených štátov Donald Trump sa nezúčastní predvolebnej debaty, ktorú bude vo štvrtok v noci z mesta Des Moines v štáte Iowa vysielať televízia Fox News. Informovala o tom dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie manažéra Trumpovej predvolebnej kampane.
Spor medzi Trumpom a televíziou Fox News sa začal vlani v auguste, keď veľkopodnikateľ moderátorku televíznej debaty Megyn Kellyovú obvinil, že mu kladie neobjektívne otázky.
"Uvidíme, koľko peňazí zarobí Fox News bezo mňa," povedal dnes Trump na tlačovej konferencii v meste Marshalltown v štáte Iowa, kde sa v pondelok začnú primárne voľby.
Vnútrostranícke voľby čiže primárky, z ktorých vzíde demokratický a republikánsky kandidát na prezidentský úrad, sa budú konať v Iowe 1. februára, potom budú 9. februára nasledovať primárky v štáte New Hampshire.
Republikánsky a demokratický kandidát budú následne súperiť o Biely dom v prezidentských voľbách 8. novembra.

Turecká prokuratúra žiada doživotný trest odňatia slobody pre dvoch tamojších novinárov, ktorí informovali o dodávkach zbraní pre militantov v Sýrii pod taktovkou vlády. Uviedol to dnes denník Cumhuriyet (vysl. džumhurijet), v ktorom dvojica pracuje.
Podľa tohto zdroja už istanbulská prokuratúra dokončila obžalobu. Ak ju súd prijme, môže sa začať súdny proces, poznamenáva agentúra AP.
Šéfredaktora Cumhuriyetu Cana (vysl. džana) Dündara a šéfa regionálnej redakcie tohto denníka v Ankare Erdema Güla v novembri vzali do väzby po obvinení zo špionáže a terorizmu.
Denník Cumhuriyet (Republika) v máji zverejnil videozáznam, ktorý zachytával príslušníkov tureckej polície pri otváraní debien so zbraňami a muníciou, nájdených v kufri nákladných áut smerujúcich do Sýrie, ktoré pravdepodobne patrili tureckej tajnej službe (MIT).
Cumhuriyet vtedy napísal, že fotografie sú dôkazom, že Turecko pašovalo zbrane povstalcom.
Turecká vláda obvinenie poprela a vyhlásila, že kamióny neprevážali zbrane, ale humanitárnu pomoc. Niektorí z úradníkov však neskôr pripustili, že vo vozidlách boli zbrane alebo munícia.
Turecký prezident Recep (vysl. redžep) Tayyip Erdogan (vysl. erdoan) vyhlásil, že tí, ktorí majú túto správu na svedomí, ohrozili bezpečnosť krajiny a "zaplatia za to vysokú cenu". Erdogan osobne podal trestné oznámenie na Dündara a Güla, ktoré odštartovalo vyšetrovanie novinárov.
Prípad vyvolal vlnu medzinárodnej kritiky ohľadne slobody prejavu a tlače v Turecku.

Francúzska tlačová agentúra AFP sa po podpísaní dohody so severokórejskou štátnou agentúrou KCNA chystá otvoriť si stálu pobočku v severokórejskej metropole Pchjongjang.
Táto kancelária by mala fungovať od polovice roka 2016. Produkovať bude ako textové správy, tak aj videá či fotografie. Vo svojom januárovom bulletine o tom informovala federácia európskych tlačových agentúr EANA.
Otvorenie novej pobočky v KĽDR posilní podľa AFP jej snahu o vytvorenie medzinárodnej siete. "Úlohou AFP je byť prítomnou všade vo svete, aby tak čo najúplnejšie plnila svoje spravodajské poslanie, a to predovšetkým prostredníctvom fotografií," uviedol šéf agentúry AFP Emmanuel Hoog.
AFP momentálne disponuje 200 pobočkami, ktoré sa nachádzajú v 150 krajinách. V KĽDR doposiaľ pôsobili tri zahraničné agentúry: japonská Kjódó, čínska Sinchua a americká AP.
AFP je členom Európskej aliancie tlačových agentúr (EANA).
EANA je tradičná stavovská organizácia tlačových agentúr z Európy, ktorej členom je TASR ako jediná slovenská tlačová agentúra. Úlohou aliancie je formulovať, koordinovať a spoločnými silami riešiť výzvy agentúrnej žurnalistickej práce v dynamicky sa meniacich trhových, legislatívnych, technologických podmienkach a v otázkach autorských práv.

Nemecký minister vnútra Thomas de Maiziere zakázal neonacistickú internetovú platformu Altermedia. Polícia v tejto súvislosti prehľadala byty na celom území Nemecka i v Španielsku a zatkla niekoľko osôb, informovala agentúra DPA.
Rezort vnútra v zdôvodnení zákazu konštatoval, že stránka pod rúškom slobody prejavu šírila "rasistický, xenofóbny, antisemitský, islamofóbny a homofóbny obsah".
Spolková prokuratúra dnes v tejto súvislosti oznámila, že vydala zatykače na dvoch zrejme administrátorov platformy Altermedia podozrivých zo šírenia poburujúceho obsahu a vytvorenia zločineckej organizácie. V priebehu dneška ich majú predviesť pred vyšetrujúceho sudcu.
Prehliadky sa uskutočnili v spolkových krajinách Bádensko-Württembersko, Berlín, Severné Porýnie-Vestfálsko a Durínsko. Jedna prebehla aj v španielskom prímorskom letovisku Lloret de Mar. Zúčastnilo sa na nich asi 60 príslušníkov Spolkového kriminálneho úradu a polície spomínaných spolkových krajín.
Nemeckí vyšetrovatelia zároveň požiadali úrady v Rusku, aby odstavili server, na ktorom stránka beží.
"Právny štát netoleruje zločiny z nenávisti," povedal De Maiziere. Štát podľa neho dôsledne postupuje proti nenávistnej propagande pravicových extrémistov na internete. "Radikáli a násilnícki extrémisti nemajú miesto v našej spoločnosti," zdôraznil

Potenciál postarať sa o vnútropolitickú krízu v Bosne a Hercegovine ukrýva v sebe prípad vplyvného oligarchu, majiteľa denníka Dnevni Avaz Fahrudina Radončiča. Muža, ktorý patrí medzi špičkových politikov balkánskej krajiny, zadržali pre podozrenie zo zneužitia právomocí verejného činiteľa na ovplyvňovanie aktivít orgánov činných v trestnom konaní.
Päťdesiatosemročný Radončič je predsedom menšej koaličnej strany SBB. Za jeho neodkladné prepustenie na slobodu sa vyslovil dnes v Sarajeve aj bosniansky člen trojčlenného prezídia BaH Bakir Izetbegovič, podľa ktorého by v opačnom prípade došlo nielen k ohrozeniu plánovaných reforiem, ale aj politickej stability krajiny.
Istý prominentný advokát sa už skôr vyjadril, že Radončiča by v cele mal vystriedať prokurátor, informovala tlačová agentúra DPA.
Zadržaného politika pritom niektoré z médií opakovane spájali s kriminálnymi obchodnými transakciami.
V danom prípade sa podozrenie týka údajného ovplyvňovania svedkov v procese s mafiánom Naserom Kelmendim v Kosove v prospech obžalovaného.

Televízia al-Džazíra vo vlastníctve Kataru zažalovala egyptskú vládu za tvrdé zásahy proti aktivistom a novinárom tejto stanice. Informovala o tom dnes tlačová agentúra AP.
Televízna spoločnosť vo vyhlásení dnes zverejnenom na internete uviedla, že "nemala inú možnosť" ako podať žalobu prostredníctvom Medzinárodného centra pre urovnávanie investičných sporov (ICSID) v hlavnom meste USA Washingtone. Dodala, že k žalobe pristúpila po dlhých mesiacoch, počas ktorých Káhira odmietala odpovedať na sťažnosti al-Džazíry.
Televízna spoločnosť so sídlom v Katare tiež informovala, že egyptské úrady jej spôsobili stratu vo výške 150 miliónov dolárov.
Al-Džazíra bola všeobecne pokladaná za hlásnu trúbu hnutia Moslimské bratstvo, z ktorého pochádzal aj egyptský islamistický prezident Muhammad Mursí. Po jeho zosadení v roku 2013 Egypt zrušil dlhodobé akreditácie novinárov al-Džazíry, podnikal razie v jej redakciách či kanceláriách a zatkol viacero jej reportérov.

Copyright © TASR 2016