"Hluchí" sa z médií zatiaľ
úplne nevytratili
Už 10 rokov si verejnosť pripomína 3. marec ako Svetový deň počutia, alternatívne nazývaný aj Medzinárodný deň starostlivosti o sluch. Tento deň je venovaný najmä tým, ktorých postihla čiastočná alebo úplná strata sluchu. Hovorí sa im „Nedoslýchaví“ alebo „Nepočujúci“. Také je správne pomenovanie skupiny ľudí so sluchovým postihnutím. Ako však s týmto termínom pracujú médiá?
Spoločnosť NEWTON Media sa rozhodla podrobnejšie zmonitorovať používanie týchto pojmov v slovenských médiách. V analýze za rok 2016 skúmala, ako pracujú novinári s výrazom „Nepočujúci“, pričom porovnávala výskyt tohto slova s nesprávne používaným pojmom „hluchý“. Sledovala zastúpenie oboch výrazov v jednotlivých médiách, citácie respondentov, tematické zameranie príspevkov a v neposlednom rade aj kultúru Nepočujúcich.
Používanie označenia „hluchý“ nie je korektné
Rodina Šarinových z Veľkého Krtíša, známa aj vďaka projektu Deaf Kebab, už niekoľko rokov upozorňuje na nevhodné používanie slova „hluchý“, ktoré je v našej spoločnosti stále zaužívané: „Za hluchého môže označiť manželka svojho manžela, ak neumyje riad, ktorý mu kázala umyť,“ vtipne vysvetľuje Róbert Šarina, tlmočník a lektor posunkového jazyka. S vážnosťou ale dodáva, že toto označenie pre nepočujúceho človeka je nevhodné, podobne ako pojmy slepý (správne nevidiaci), Cigán (správne Róm), Neger (správne Afroameričan).
Pojem „hluchý“ sa v minulosti bežne používal, podobne ako označenie „hluchonemý“, čo znamená, že ľudské podvedomie ho automaticky „vyťahuje“ a vyvoláva dojem, že sa má použiť ako prvý výraz, ktorý človeku napadne. Dnes je však toto označenie komunity Nepočujúcich považované až za nezdvorilé, či dehonestujúce. Róbert Šarina hovorí, že ak niekto v rozhovore takéto pomenovanie použije, ukazuje len, že „v téme nie je doma“.
Hoci ide o jazykovo nekorektný výraz, objavuje sa aj v slovenských médiách. Spoločnosť NEWTON Media analyzovala celkovo 30 mediálnych zdrojov, pričom pojmy „hluchý“ alebo „nepočujúci“ zaznamenala spolu v 304 článkoch. Označenie „hluchý“ bolo použité v 60 príspevkoch, čo tvorilo 20 % z celkovej medializácie.
„Hluchí“ najmä na Markíze
Najväčší počet reportáží s použitím výrazu „hluchý“ odvysielala TV Markíza (9). Musíme však zdôrazniť, že až v 2/3 prípadov použil toto označenie samotný respondent. Táto skutočnosť upozorňuje aj na ďalší súvisiaci fakt, a to, že nielen médiá nesprávne používajú označenie „hluchý“, ale aj široká verejnosť, vrátane ľudí s poruchami sluchu a odborníkov. Respondenti so zhoršeným sluchom sa totiž pojmom „hluchí“ označili v siedmych článkoch, odborníci použili toto slovo v štyroch príspevkoch.
Tu Róbert Šarina upresňuje, že je potrebné rozlišovať medzi používaním slova „hluchý“ u ľudí, ktorých strata sluchu postihuje odmalička a tými, ktorí prišli o sluch v neskoršom veku, napr. v dôsledku zdravotných problémov: „Nepočujúci používatelia posunkového jazyka, teda tí, ktorí sa s defektom sluchu narodili, slovo „hluchý“ nepoužívajú a nemajú ho radi. Výnimkou je jedine ironické označenie iného Nepočujúceho. Je to čierny humor. Ľudia Nedoslýchaví alebo ohluchnutí, tí ktorí stratili sluch v dospelosti, pojem „hluchý“ síce používajú, ale to len preto, že sa nikdy nestotožnili s komunitou Nepočujúcich.“
Ako pozitívne zistenie môžeme označiť skutočnosť, že médiá dávali prednosť označeniu „nepočujúci“ pred použitím slova „hluchý“. Až desať zo sledovaných médií pojem „hluchý“ nepoužilo vôbec (Hospodárske noviny, Nový Čas Nedeľa, Plus 7dní, pravda.sk, Rádio Lumen, Rádio Regina, Slovenka, TA3, tyzden.sk, Dvojka).
Dôležité je spomenúť aj to, že Nepočujúci sami seba vnímajú ako jazykovú a kultúrnu komunitu, a preto používajú pri tomto slove veľké N. Takéto označenie si osvojili periodiká Denník N, Hospodárske noviny, spravodajský portál sme.sk a TV Markíza. Nepočujúcich ako členov jazykovej menšiny zmieňovalo s veľkým písmenom sedem príspevkov publikovaných v slovenských médiách.
Zdravotníctvo vs. každodenné problémy
Tematicky boli „hluchí“ najviac spájaní s oblasťou zdravotníctva. O „Nepočujúcich“ médiá zase informovali prevažne v súvislosti so zlepšením komfortu ich života či každodennými problémami. V žiadnom z analyzovaných príspevkov sa neobjavili komplexné rady, ako komunikovať s Nepočujúcim, resp. osobou, ktorá trpí poruchou sluchu. Komunita Nepočujúcich považuje pritom médiá za jeden z kanálov šírenia povedomia o problémoch s hluchotou, komunikácie s takýmito ľuďmi a ich integráciou do spoločnosti. Na každodennú realitu týchto osôb nepriamo upozornil rozhovor v relácii O 5 minút 12 (RTVS). Herečka Dalma Špitzerová v rámci neho viackrát upozorňovala, že je „trošku hluchá“, a že otázky musia klásť hlasnejšie. Súhrn pravidiel pri komunikácii s Nepočujúcimi alebo zle počujúcimi tak možno nájsť skôr na špecializovaných portáloch, ako v klasických médiách, u ktorých v tomto prípade absentovala vzdelávacia funkcia.
Svetový deň počutia
Svetový deň počutia bol založený v roku 2007 v Pekingu, kde sa konala prvá medzinárodná konferencia zameraná na prevenciu a liečbu porúch sluchu. Podľa verejne dostupných údajov trpí stratou sluchu až 16 % európskej populácie. Odhaduje sa, že na svete žije asi 360 mil. ľudí so zhoršeným sluchom. Na Slovensku neexistuje presná štatistika, no odborná verejnosť hovorí o približne 3 až 5 % z celkového počtu Slovákov. Podľa zákona o vysielaní a retransmisii musia verejnoprávne médiá zabezpečiť skryté alebo otvorené titulky pri 50 % všetkých svojich programov, alebo do nej tlmočiť 3 percentá svojich programov na oboch programových službách. Pri komerčných televíziách je toto číslo nižšie, tvorí 10%. RTVS vysiela pre túto skupinu osôb relácie Televízny klub nepočujúcich a Správy RTVS v slovenskom posunkovom jazyku.
Metodika:
Do analýzy boli zaraďované iba príspevky, ktoré pojmom „hluchý“ alebo „nepočujúci“ označovali reálne osoby, nie literárne či filmové postavy alebo priezviska osôb. Zaraďované neboli ani metaforické označenia a frazeologické jednotky. Analýza bola vykonávaná na vzorke médií: Denník N, Hospodárske noviny, Nový Čas, Plus jeden deň, Pravda, SME, aktuality.sk, aktualne.sk, blog.sme.sk, cas.sk, dennikn.sk, hnonline.sk, pluska.sk, pravda.sk, sme.sk, topky.sk, tyzden.sk, Rádio Lumen, Rádio Regina, Rádio Slovensko, Jednotka, Dvojka, TA3, TV JOJ, TV Markíza, Nový Čas Nedeľa, Plus 7 dní, Slovenka, Týždeň, Život.
O spoločnosti NEWTON Media
Spoločnosť NEWTON Media je lídrom v oblasti monitoringu médií a mediálnych analýz. Má za sebou 20-ročnú históriu, o ktorú opiera svoje bohaté odborné skúsenosti. Disponuje najväčším mediálnym archívom správ, ktorý siaha až do roku 1996. Aktivizuje sa aj v zahraničnej oblasti, je členom medzinárodných asociácií FIBEP a AMEC, ktoré združujú spoločnosti pôsobiace v oblasti monitoringu médií a mediálnych analýz.
